Ľudské zdroje

V pracovných vzťahoch sa občas nevyhneme rozhovorom, ktoré sú nepríjemné, citlivé alebo konfliktné. Môžu sa týkať zlyhania, rozdielnych postojov, nesplnených očakávaní alebo zlých rozhodnutí. To, ako takéto rozhovory vedieme, má priamy vplyv na dôveru, vzťahy aj výkonnosť tímu. Pocit nepohody pri kritických rozhovoroch je prirodzený. Najmä ak sme už podobnú situáciu zažili a zanechala v nás nepríjemné pocity. Práve príprava, sebareflexia a empatia rozhodujú o tom, či rozhovor povedie ku konfliktu alebo k riešeniu.
Psychické problémy a poruchy nie sú u detí vôbec zriedkavé. Ich duševné zdravie je omnoho zraniteľnejšie ako u dospelých. Rodičia mnohé zvláštne spôsoby správania u detí prehliadajú. Učitelia pri organizovaných formách interakcie ich nemusia postrehnúť. Ak aj postrehnú, musia to veľmi citlivo komunikovať s rodičmi. Téza, že deti z problémov vyrastú, že nepotrebujú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť, nie je vždy pravdivá. Približne 15 % populácie do 18 rokov trpí psychickými odchýlkami a poruchami, ktoré významne ovplyvňujú ich spokojnosť, osobnostný vývin a ich funkčnosť v dospelosti. 
Pripravili sme pre vás jedinečnú tematickú príručku, ktorá odhaľuje najväčšie riziká pri používaní digitálnych technológií. Získajte praktické rady, ako porozumieť štyrom kritickým faktorom, ktoré určujú, či bude používanie digitálnych technológií problematické, alebo nie: dĺžka času pred obrazovkou, typ konzumovaného obsahu, kontext interakcie a osobnosť dieťaťa. Mgr. Michal Božík v príručke prezentuje najvýraznejšie riziká používania digitálnych technológií (ďalej len "DT"). Text sa zameriava aj na aktuálne poznatky z oblasti mediácie a regulácie používania DT deťmi, na mediálne stratégie rodičov a na to, ako čo najefektívnejšie nastavovať pravidlá používania DT.  Materiál môže byť efektívnou pomôckou k usmerneniu rodičov vašich žiakov.
Konzumácia a následné účinky alkoholu sú obzvlášť nebezpečné pre deti a mladistvých. Nezrelý organizmus je náchylnejší na negatívne účinky alkoholu, čo môže mať závažné dôsledky na jeho fyzické a duševné zdravie. Včasná edukácia a prevencia sú kľúčové pre minimalizáciu rizík a ochranu najcitlivejších skupín.
V 80. rokoch minulého storočia sa začali vo výskumoch vedenia ľudí objavovať názory nazývané nové vedenie. Pôvodné výskumy hľadali predovšetkým optimálny štýl riadenia, ktorý by viedol k zvýšeniu efektívnosti práce a k vyšším výkonom. Nová doba však vyžaduje zmeny kvalitatívne – prekonávanie pôvodných parametrov, noriem a zvyklostí. Dobrý vedúci má víziu, ktorá dokáže strhnúť nasledovníkov a podriadených k zásadnej transformácii reality. Do riadenia sa popri racionálnych prvkoch dostávajú prvky emocionálne a iracionálne, ako aj vzťah medzi vedúcim a podriadenými. 
Poznanie seba samého nám umožňuje vo väčšej miere kontrolovať svoje správanie. Ak poznáme sami seba, spravidla sa vieme aj lepšie ovládať. Sebaovládanie nám pomáha vnímať reakcie okolia a adekvátne na ne reagovať. Vďaka tomu môžeme nájsť v pozícii vedúceho zamestnanca v školskom prostredí aj sebanaplnenie. V ňom tkvie proces motivácie, inšpirácie, zvládania zmien a vytvárania zdravých vzťahov. K tomu je však potrebná sebareflexia. 
Klamstvo klamanie, vyjadrenie nepravdy znamená tvrdiť niečo, o čom vieme, že nie je pravda, alebo neexistuje racionálny dôvod veriť, že to pravda skutočne je. Chápanie pojmu a rozsahu klamstva je rôzne a zohľadňuje vek, situáciu a kultúrne osobitosti danej krajiny. 
Už vieme pozorovať fakty bez hodnotenia, pomenovať emócie a vyjadriť svoje potreby. V záverečnej časti nášho seriálu sa dozviete, ako dosiahnuť spoluprácu bez nátlaku.
V príspevku sa venujeme skupinám ako spojujúcemu článku medzi záujmami spoločnosti a jednotlivca, kde sa vzájomne stretávajú spoločenské potreby s potrebami jednotlivca. Popisujeme význam skupín pre život jedinca, vlastnosti malých sociálnych skupín a ich štruktúru. Zameriavame sa tiež na pozíciu jednotlivca v skupine a status, ktorý môže byť pripísaný alebo získaný.
Zmena životného štýlu ovplyvnila štruktúru rodinných zväzkov. „Odložené rodičovstvá“ sa stali bežným javom. Zvyšuje sa vek žien pri pôrode i počet narodených detí mimo manželstva. Dôležitú úlohu zohrávajú regionálne rozdiely, vplyv kultúrnych činiteľov, sociálnych podmienok.
  • Článek
ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Miloš Cambel nebol vo svojej dobe výnimočnou postavou. Učiteľ z okolia Banskej Bystrice, člen malej a v celoštátnom meradle takmer nepovšimnutej Slovenskej národnej strany, funkcionár spolkov, predseda miestnej odbočky ľudáckej strany. Napriek tomu jeho životná dráha odráža mnohé z rozporov, ktorými žila slovenská spoločnosť v prvej polovici 20. storočia. Muž s komplikovanou predvojnovou minulosťou sa v roku 1944 postavil na čelo ozbrojenej skupiny vysokoškolákov a v hodnosti kapitána strážil veliteľstvo povstaleckej armády až do nemeckého zajatia.
Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.
Nezvládnuté názorové rozdiely, pretrvávajúce spory, potláčané myšlienky, nevyslovené návrhy sú častým javom v akomkoľvek prostredí, kde kvalita vzťahov naráža na bariéry neschopnosti manažérov predvídať negatívne dôsledky zlej komunikácie a zlyhávajúceho riadenia. Tam, kde chýbajú korektne nastavené vzťahy, kde hľadanie motivácie učiteľa sa príliš dlho strieda s vnútorným presvedčením opustiť frustrujúci priestor, hrozí vážna kríza a zhoršenie kvality vzťahov.
V predchádzajúcich častiach nášho seriálu sme sa naučili pozorovať fakty bez hodnotenia a pomenovať emócie. V tejto časti sa dostávame k samotnému „potrebám“.
  • Článek
ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Rok 1945 priniesol nielen oslobodenie, ale aj naliehavú otázku: Čo urobiť s učiteľmi a úradníkmi, ktorí počas vojny slúžili ľudáckemu režimu? Preverovacie komisie zriadené na základe nariadení Slovenskej národnej rady mali dať jednoznačnú odpoveď. Realita však bola komplikovanejšia. Školstvo potrebovalo odborníkov, minulosť nezanedbateľného počtu pedagógov bola nejednoznačná a samotní členovia komisií mali niekedy vlastné škvrny. Dokumenty z povojnového obdobia odhaľujú, ako sa spravodlivosť stretávala s pragmatizmom.
Mediácia môže byť v školskom prostredí účinným nástrojom pri riešení konfliktov medzi žiakmi navzájom, medzi žiakom a učiteľom, ako aj medzi rodičom a školou. Pre vedenie školy je však dôležité vedieť nielen to, aké sú jej prínosy, ale aj to, kde sú jej hranice a ako pri nej rešpektovať právo dieťaťa byť vypočuté. V článku sa pozrieme na právne východiská mediácie, možnosti jej využitia v škole a na situácie, keď musí dostať prednosť ochrana dieťaťa a zákonný postup.
Príspevok na dopravu je finančný nástroj štátu určený na úhradu cestovných nákladov detí materských škôl a žiakov základných škôl, ktorí dochádzajú na vzdelávanie mimo miesta svojho pobytu. Poskytuje sa v súlade s § 15 zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý upravuje podmienky a rozsah úhrady cestovných nákladov na dopravu do školy a späť.
A DIALÓG PIESŇOU Článok rozoberá význam sociokultúrnej mediácie, ktorá využíva kultúru, najmä hudbu, ako nástroj na podporu integrácie a prekonávanie sociálnych a kultúrnych bariér, predovšetkým u detí a dospelých z prostredia presídlencov. Opisuje konkrétny príklad koncertu mladej speváčky, ktorá prostredníctvom svojej tvorby umožňuje dialóg medzi kultúrami a vytvára priestor pre vzájomné porozumenie a emocionálnu podporu. Kultúrne a umelecké aktivity majú silu spájať ľudí z rôznych prostredí, podporovať ich začlenenie a nachádzať nové spôsoby komunikácie a spoločného života.
V prvej časti seriálu „Nenásilná komunikácia v školskom prostredí“ sme si ukázali, ako naše hodnotenie či nálepkovanie premeniť na „neutrálne pozorovanie. V tejto časti sa zameriame na naše pocity. Naučíme sa rozlišovať medzi pocitmi čistými a tzv. psedopocitmi. 
  • Článek
ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN Keď komunistický režim v rokoch 1957 – 1958 spustil rozsiahle previerky zamestnancov štátnej správy, ukázalo sa, že desať rokov po februári 1948 stále pracovali na úradoch ľudia s problematickou minulosťou — bývalí členovia Hlinkovej gardy, úradníci vojnového slovenského štátu či aktívni podporovatelia ľudáckeho režimu. Na príklade Povereníctva školstva a kultúry možno sledovať, ako fungovala táto tichá personálna kontinuita, prečo sa ju nepodarilo odstrániť skôr a ako sa s ňou napokon komunistický režim — pragmaticky i selektívne — vysporiadal.