Motivácia tímu

V pracovných vzťahoch sa občas nevyhneme rozhovorom, ktoré sú nepríjemné, citlivé alebo konfliktné. Môžu sa týkať zlyhania, rozdielnych postojov, nesplnených očakávaní alebo zlých rozhodnutí. To, ako takéto rozhovory vedieme, má priamy vplyv na dôveru, vzťahy aj výkonnosť tímu. Pocit nepohody pri kritických rozhovoroch je prirodzený. Najmä ak sme už podobnú situáciu zažili a zanechala v nás nepríjemné pocity. Práve príprava, sebareflexia a empatia rozhodujú o tom, či rozhovor povedie ku konfliktu alebo k riešeniu.

Pripravili sme pre vás jedinečnú tematickú príručku, ktorá odhaľuje najväčšie riziká pri používaní digitálnych technológií. Získajte praktické rady, ako porozumieť štyrom kritickým faktorom, ktoré určujú, či bude používanie digitálnych technológií problematické, alebo nie: dĺžka času pred obrazovkou, typ konzumovaného obsahu, kontext interakcie a osobnosť dieťaťa. Mgr. Michal Božík v príručke prezentuje najvýraznejšie riziká používania digitálnych technológií (ďalej len "DT"). Text sa zameriava aj na aktuálne poznatky z oblasti mediácie a regulácie používania DT deťmi, na mediálne stratégie rodičov a na to, ako čo najefektívnejšie nastavovať pravidlá používania DT.  Materiál môže byť efektívnou pomôckou k usmerneniu rodičov vašich žiakov.

V 80. rokoch minulého storočia sa začali vo výskumoch vedenia ľudí objavovať názory nazývané nové vedenie. Pôvodné výskumy hľadali predovšetkým optimálny štýl riadenia, ktorý by viedol k zvýšeniu efektívnosti práce a k vyšším výkonom. Nová doba však vyžaduje zmeny kvalitatívne – prekonávanie pôvodných parametrov, noriem a zvyklostí. Dobrý vedúci má víziu, ktorá dokáže strhnúť nasledovníkov a podriadených k zásadnej transformácii reality. Do riadenia sa popri racionálnych prvkoch dostávajú prvky emocionálne a iracionálne, ako aj vzťah medzi vedúcim a podriadenými. 

Poznanie seba samého nám umožňuje vo väčšej miere kontrolovať svoje správanie. Ak poznáme sami seba, spravidla sa vieme aj lepšie ovládať. Sebaovládanie nám pomáha vnímať reakcie okolia a adekvátne na ne reagovať. Vďaka tomu môžeme nájsť v pozícii vedúceho zamestnanca v školskom prostredí aj sebanaplnenie. V ňom tkvie proces motivácie, inšpirácie, zvládania zmien a vytvárania zdravých vzťahov. K tomu je však potrebná sebareflexia. 

Už vieme pozorovať fakty bez hodnotenia, pomenovať emócie a vyjadriť svoje potreby. V záverečnej časti nášho seriálu sa dozviete, ako dosiahnuť spoluprácu bez nátlaku.

Nezvládnuté názorové rozdiely, pretrvávajúce spory, potláčané myšlienky, nevyslovené návrhy sú častým javom v akomkoľvek prostredí, kde kvalita vzťahov naráža na bariéry neschopnosti manažérov predvídať negatívne dôsledky zlej komunikácie a zlyhávajúceho riadenia. Tam, kde chýbajú korektne nastavené vzťahy, kde hľadanie motivácie učiteľa sa príliš dlho strieda s vnútorným presvedčením opustiť frustrujúci priestor, hrozí vážna kríza a zhoršenie kvality vzťahov.

Prijímame do ZŠ s MŠ sociálneho pedagóga, ktorý absolvoval adaptačné vzdelávanie v zariadení sociálnych služieb. Môžeme ho zaradiť ako samostatného odborného zamestnanca? Ak bude mať aj druhú pracovnú zmluvu na pedagogického asistenta, bude aj v tejto pozícii samostatný?

Zamestnanec - vedúca školskej jedálne je onkologický pacient. Žiada o prácu na doma v rozsahu 20 % pracovného času z dôvodu pravidelných kontrol, odberov u lekára. Radi by sme jej vyšli v ústrety. Ako to ošetriť v zmluve, resp. dodatku k zmluve, aby to bolo po právnej stránke v poriadku? Alebo stačí len založiť žiadosť od zamestnanca a odpoveď riaditeľa školy?

Zamestnanec (starobný dôchodca) je práceneschopný od 19. 8. 2024 a jeho PN nepretržite trvá. Na základe dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu chce ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Prosím Vás o radu, k akému dátumu môžeme ukončiť so zamestnancom PP? Predpokladáme, že PN bude ukončená po uplynutí 52. t.

V súlade s § 70 ods. 11 zákona č. 138/2019 Z. z. v školách a školských zariadeniach okrem hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov priamymi nadriadenými sa realizuje aj hodnotenie vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov pedagogickými a odbornými zamestnancami školy alebo školského zariadenia.

Prijali sme zamestnanca so začiatkom pracovného pomeru od 3. 2. 2025 s 3-mesačnou skúšobnou dobou, od 19. 3. 2025 začiatok PN a stále trvá. Do 19. 3. odpracoval 23 dní, čerpal 7 prekážok v práci (lekárske vyšetrenia aj doprovod člena rodiny) a aj 2 dni dovolenky. Je možné po ukončení PN s týmto zamestnancom skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, teda skúšobná doba sa predlžuje o počet dní PN?

Pracovná zmluva na zastupovanie učiteľky na materskej dovolenke musí byť podpísaná len s učiteľkou s rovnakou aprobáciou, alebo môže mať aj inú aprobáciu? Príklad: Na materskej dovolenke je učiteľka matematiky, ale na jej zastupovanie by som chcel dať pracovnú zmluvu angličtinárke, pretože po návrate učiteľky matematiky z materskej dovolenky, viem hodiny angličtiny v rámci úväzkov presunúť učiteľke s aprobáciou anglický jazyk, matematika, ktorá by zase uvoľnila hodiny matematiky pre učiteľku, ktorá sa vráti z materskej dovolenky a sama by prebrala voľné hodiny angličtiny po zastupujúcej učiteľke?

V americkom sci-fi filme z roku 2014 s názvom Divergencia, ktorý bol nakrútený podľa románu Veroniky Rothovej, zakladatelia sveta vytvorili systém, v ktorom boli ľudia rozdelení do 5 frakcií – piatich rôznych spôsobov života: sebaobetovanie, harmónia, otvorenosť, bojovnosť, vzdelanosť. Tí, ktorí vo svojej novej frakcii nedokončili iniciačnú skúšku, stali sa bezprizornými a boli nútení žiť v chudobe na ulici. Mladý človek po dovŕšení 16. roku prešiel testom, ktorý mu frakciu určil. Jedno rozhodnutie mu zmenilo život.

Krízová udalosť je akákoľvek udalosť, sekvencia udalostí, ktorá prekoná bežné zvládacie mechanizmy jednotlivca. Charakter špecifickej krízovej situácii majú udalosti s obzvlášť závažným dopadom na školskú komunitu a spoločnosť, s potenciálom polarizovať spoločnosť, s väčším počtom mŕtvych a zranených, s históriou riešenia tráum a strát v školskej komunite, s väčším počtom zasiahnutých (trieda, celá škola), s obzvlášť zraniteľnou alebo traumatizovanou populáciou v školskej komunite, udalosť vysoko sledovaná médiami (podporné opatrenia). Cieľová skupina: všetky deti/žiaci zasiahnuté krízovou udalosťou v škole. Cieľ: Poskytnúť deťom/žiakom odbornú starostlivosť zameranú na špecifické obdobie v ich živote po krízovej udalosti (traumy, úmrtia, zranenia, polarizácia a pod.) Forma: Krízovú intervenciu realizujú zväčša 2 členovia intervenčného tímu s celými triedami alebo s menšími skupinami zvlášť zraniteľných detí/žiakov bez prítomnosti pedagógov, a to priamo v triede. Ďalší zamestnanec je na chodbe pripravený stabilizovať deti/žiakov, ktorí odídu z intervencie.

„Naliehavé správanie nie je podmienené presvedčením, že všetko je dobré alebo všetko je jeden obrovský problém, ale vedomím, že život ponúka obrovské príležitosti a prináša obrovské riziká. Navyše naliehavé správanie nevychádza z pocitov spokojnosti, nepokoja, frustrácie či hnevu, ale z pevného odhodlania okamžite napredovať a víťaziť. Tieto pocity celkom prirodzene vedú k takému správaniu, že ľudia sú ostražití a proaktívni, neustále pozorujú svoje okolie, či už vnútri, alebo mimo svojej organizácie, a vyhľadávajú podstatné informácie pre dosiahnutie úspechu.“ (Kotter, P.J. 2008. Pocit naliehavosti. Eastone books : Knižná edícia. Nadácie Tatra Banky, str. 6)

Článok analyzuje emocionálne výzvy školských psychológov, ako je zvládanie náklonnosti zo strany žiakov alebo kolegov, práca s obeťami traumy a konflikty v hodnotách pri rozhovoroch s rodičmi či študentmi. Zdôrazňuje, že emócie nie sú len doménou žiakov, ale ovplyvňujú aj odborníkov, ktorí s nimi pracujú. Článok podčiarkuje význam sebauvedomenia, emocionálnej regulácie a asertivity v profesionálnom zvládaní týchto situácií. Autor odporúča pravidelnú reflexiu, supervíziu a tréning na podporu emocionálneho zdravia, čím sa zlepšuje efektivita práce psychológov a vytvára podporné prostredie v školách.

Sociálne skupiny majú nesmierne dôležitý význam pre život každého človeka, a to nielen z pohľadu sociálneho aspektu, ale aj emocionálneho a psychologického. Malú sociálnu skupinu tvoria minimálne dvaja účastníci a najviac 30 až 45. Najbežnejším príkladom malej sociálnej skupiny je školská trieda. Aj keď žiaci v tomto type skupín nemusia mať blízke vzťahy medzi sebou, zvyčajne ich niečo spoločné spája. Veľké skupiny tvoria rôzne etnické skupiny, národy, náboženské skupiny, účastníci a účastníčky rôznych masových podujatí.

Povinnosť oznámiť a prekaziť trestný čin majú pracovníci štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iné právnické osoby. Pri niektorých trestných činoch môže nastúpiť aj trestnoprávna zodpovednosť jednotlivca, ktorý sa hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že niekto iný spáchal, pripravuje alebo pácha trestný čin. 

Rodina a škola sú dva kľúčové svety, v ktorých dochádza k vzdelávaniu a výchove v počiatočných rokoch nášho života. 

Každý človek v priebehu celého života prechádza mnohými skupinami.