Motivácia tímu

Prijímame do ZŠ s MŠ sociálneho pedagóga, ktorý absolvoval adaptačné vzdelávanie v zariadení sociálnych služieb. Môžeme ho zaradiť ako samostatného odborného zamestnanca? Ak bude mať aj druhú pracovnú zmluvu na pedagogického asistenta, bude aj v tejto pozícii samostatný?

Zamestnanec - vedúca školskej jedálne je onkologický pacient. Žiada o prácu na doma v rozsahu 20 % pracovného času z dôvodu pravidelných kontrol, odberov u lekára. Radi by sme jej vyšli v ústrety. Ako to ošetriť v zmluve, resp. dodatku k zmluve, aby to bolo po právnej stránke v poriadku? Alebo stačí len založiť žiadosť od zamestnanca a odpoveď riaditeľa školy?

Zamestnanec (starobný dôchodca) je práceneschopný od 19. 8. 2024 a jeho PN nepretržite trvá. Na základe dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu chce ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Prosím Vás o radu, k akému dátumu môžeme ukončiť so zamestnancom PP? Predpokladáme, že PN bude ukončená po uplynutí 52. t.

V súlade s § 70 ods. 11 zákona č. 138/2019 Z. z. v školách a školských zariadeniach okrem hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov priamymi nadriadenými sa realizuje aj hodnotenie vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov pedagogickými a odbornými zamestnancami školy alebo školského zariadenia.

Prijali sme zamestnanca so začiatkom pracovného pomeru od 3. 2. 2025 s 3-mesačnou skúšobnou dobou, od 19. 3. 2025 začiatok PN a stále trvá. Do 19. 3. odpracoval 23 dní, čerpal 7 prekážok v práci (lekárske vyšetrenia aj doprovod člena rodiny) a aj 2 dni dovolenky. Je možné po ukončení PN s týmto zamestnancom skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, teda skúšobná doba sa predlžuje o počet dní PN?

Pracovná zmluva na zastupovanie učiteľky na materskej dovolenke musí byť podpísaná len s učiteľkou s rovnakou aprobáciou, alebo môže mať aj inú aprobáciu? Príklad: Na materskej dovolenke je učiteľka matematiky, ale na jej zastupovanie by som chcel dať pracovnú zmluvu angličtinárke, pretože po návrate učiteľky matematiky z materskej dovolenky, viem hodiny angličtiny v rámci úväzkov presunúť učiteľke s aprobáciou anglický jazyk, matematika, ktorá by zase uvoľnila hodiny matematiky pre učiteľku, ktorá sa vráti z materskej dovolenky a sama by prebrala voľné hodiny angličtiny po zastupujúcej učiteľke?

V americkom sci-fi filme z roku 2014 s názvom Divergencia, ktorý bol nakrútený podľa románu Veroniky Rothovej, zakladatelia sveta vytvorili systém, v ktorom boli ľudia rozdelení do 5 frakcií – piatich rôznych spôsobov života: sebaobetovanie, harmónia, otvorenosť, bojovnosť, vzdelanosť. Tí, ktorí vo svojej novej frakcii nedokončili iniciačnú skúšku, stali sa bezprizornými a boli nútení žiť v chudobe na ulici. Mladý človek po dovŕšení 16. roku prešiel testom, ktorý mu frakciu určil. Jedno rozhodnutie mu zmenilo život.

Krízová udalosť je akákoľvek udalosť, sekvencia udalostí, ktorá prekoná bežné zvládacie mechanizmy jednotlivca. Charakter špecifickej krízovej situácii majú udalosti s obzvlášť závažným dopadom na školskú komunitu a spoločnosť, s potenciálom polarizovať spoločnosť, s väčším počtom mŕtvych a zranených, s históriou riešenia tráum a strát v školskej komunite, s väčším počtom zasiahnutých (trieda, celá škola), s obzvlášť zraniteľnou alebo traumatizovanou populáciou v školskej komunite, udalosť vysoko sledovaná médiami (podporné opatrenia). Cieľová skupina: všetky deti/žiaci zasiahnuté krízovou udalosťou v škole. Cieľ: Poskytnúť deťom/žiakom odbornú starostlivosť zameranú na špecifické obdobie v ich živote po krízovej udalosti (traumy, úmrtia, zranenia, polarizácia a pod.) Forma: Krízovú intervenciu realizujú zväčša 2 členovia intervenčného tímu s celými triedami alebo s menšími skupinami zvlášť zraniteľných detí/žiakov bez prítomnosti pedagógov, a to priamo v triede. Ďalší zamestnanec je na chodbe pripravený stabilizovať deti/žiakov, ktorí odídu z intervencie.

„Naliehavé správanie nie je podmienené presvedčením, že všetko je dobré alebo všetko je jeden obrovský problém, ale vedomím, že život ponúka obrovské príležitosti a prináša obrovské riziká. Navyše naliehavé správanie nevychádza z pocitov spokojnosti, nepokoja, frustrácie či hnevu, ale z pevného odhodlania okamžite napredovať a víťaziť. Tieto pocity celkom prirodzene vedú k takému správaniu, že ľudia sú ostražití a proaktívni, neustále pozorujú svoje okolie, či už vnútri, alebo mimo svojej organizácie, a vyhľadávajú podstatné informácie pre dosiahnutie úspechu.“ (Kotter, P.J. 2008. Pocit naliehavosti. Eastone books : Knižná edícia. Nadácie Tatra Banky, str. 6)

Sociálne skupiny majú nesmierne dôležitý význam pre život každého človeka, a to nielen z pohľadu sociálneho aspektu, ale aj emocionálneho a psychologického. Malú sociálnu skupinu tvoria minimálne dvaja účastníci a najviac 30 až 45. Najbežnejším príkladom malej sociálnej skupiny je školská trieda. Aj keď žiaci v tomto type skupín nemusia mať blízke vzťahy medzi sebou, zvyčajne ich niečo spoločné spája. Veľké skupiny tvoria rôzne etnické skupiny, národy, náboženské skupiny, účastníci a účastníčky rôznych masových podujatí.

Povinnosť oznámiť a prekaziť trestný čin majú pracovníci štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iné právnické osoby. Pri niektorých trestných činoch môže nastúpiť aj trestnoprávna zodpovednosť jednotlivca, ktorý sa hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že niekto iný spáchal, pripravuje alebo pácha trestný čin. 

Rodina a škola sú dva kľúčové svety, v ktorých dochádza k vzdelávaniu a výchove v počiatočných rokoch nášho života. 

Každý človek v priebehu celého života prechádza mnohými skupinami.

Spolurozhodovanie je proces, v ktorom sa zúčastnené strany podieľajú na tvorbe a realizácii rozhodnutí. V školách a školských zariadeniach sa spolurozhodovanie týka nielen riaditeľov, učiteľov a zamestnancov, ale aj žiakov, rodičov a ďalších partnerov. Úroveň spolurozhodovania môže byť rôzna, od manipulatívnej až po zdieľané spolurozhodovanie (reálnu participáciu). 

Výchovný poradca je kariérová pozícia, v ktorej vykonáva špecializované činnosti pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) výchovný poradca vykonáva činnosti výchovného poradenstva prostredníctvom informačných, koordinačných, konzultačných, metodických a ďalších súvisiacich činností a sprostredkúva odbornú terapeuticko-výchovnú činnosť.

„Naliehavé správanie nie je podmienené presvedčením, že všetko je dobré alebo všetko je jeden obrovský problém, ale vedomím, že život ponúka obrovské príležitosti a prináša obrovské riziká. Navyše naliehavé správanie nevychádza z pocitov spokojnosti, nepokoja, frustrácie či hnevu, ale z pevného odhodlania okamžite napredovať a víťaziť. Tieto pocity celkom prirodzene vedú k takému správaniu, že ľudia sú ostražití a proaktívni, neustále pozorujú svoje okolie, či už vnútri, alebo mimo svojej organizácie, a vyhľadávajú podstatné informácie pre dosiahnutie úspechu.“ Kotter, P. J.1

Rešpekt. Ten skutočný sa nedá vynútiť bez prirodzenej autority a hlbokého presvedčenia, že človek, ktorý sa k nám prihovára, ktorý nám dáva rady, ktorý nás usmerňuje, ktorý nás vyzýva, aby sme mu dôverovali, ktorý posúva hranice našich možností, je zároveň nositeľom hodnôt, ktoré máme túžbu zrkadliť aj v sebe.

Prokrastinácia (anglicky procrastination) pochádza z latinského slovesa procrastinare – kombinácia príslovky pro, ktorá implikuje pohyb dopredu, smerom k niečomu a „crastinus“ vo význame patriaci k zajtrajšku (DeSimon, 1993, In Ferrari, Johnson, McCown, 1995). Ide o odkladanie povinností, úloh na neskôr, odďaľovanie rozhodnutia a práce. Môže ísť aj o nesúlad medzi pôvodným zámerom a výsledným správaním. Sprievodným pocitom môže byť aj úzkosť z nesplnenej úlohy, pocit viny, zníženie výkonu. Výsledkom môže byť subjektívny diskomfort –„mal by som..., ale nechce sa mi“.

Efektívne hospodáriť s časom je umenie, ktoré sa možno naučiť. Cieľom nie je len získať čas, ale predovšetkým naučiť sa dať mu zmysel. Pokiaľ sa nám hneď na začiatku projektu či našej riadiacej praxe nepodarí určiť priority a ciele, je pravdepodobné, že skôr či neskôr v návale povinností začneme strácať kontrolu nad úlohami a pocítime chaos, stres, vyhorenie.

V 80. rokoch minulého storočia sa začali vo výskumoch vedenia ľudí objavovať názory nazývané nové vedenie. Pôvodné výskumy hľadali predovšetkým optimálny štýl riadenia, ktorý by viedol k zvýšeniu efektívnosti práce a k vyšším výkonom. Nová doba však vyžaduje zmeny kvalitatívne – prekonávanie pôvodných parametrov, noriem a zvyklostí. Dobrý vedúci má víziu, ktorá dokáže strhnúť nasledovníkov a podriadených k zásadnej transformácii reality. Do riadenia sa popri racionálnych prvkoch dostávajú prvky emocionálne a iracionálne, ako aj vzťah medzi vedúcim a podriadenými.