Motivácia tímu - strana 3

Kvalita vzťahov na pracovisku zohráva dôležitú úlohu pri prijímaní zmien, ktoré sú potrebné. Budeme opakovane zlyhávať na poli vzájomného porozumenia a rešpektu, ak forma našej argumentácie bude vyvolávať u iných pocit menejcennosti, arogancie, pochybnosti, a to bez ohľadu na dobu, v ktorej sa formovala naša osobnosť, v ktorej v žijeme a v ktorej pripravujeme na budúcnosť ďalšie generácie žiakov.

Psychika človeka, jeho osobnosť, stereotypy v správaní, spôsob spracovania informácii sú zodpovedné za komplikácie v komunikácii. Vonkajšie bariéry súvisia aj s prostredím, v ktorom komunikácia prebieha, témou komunikácie, prítomnosťou iných osôb v konflikte, ale aj pri interpretovaní informácii. Za istých okolnosti sa môže komunikácia skomplikovať a v dôsledku toho dochádza k nedorozumeniam. Vytvárajú sa komunikačné bariéry, ktoré bránia v komunikácii, sú prekážkou vytvárania pozitívnych vzťahov, komplikujú vzájomnú alebo skupinovú komunikáciu. Komunikácia viazne a nerozvíja sa.

Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach (ďalej „Správa o VVČ“) obsahuje mená, priezviská žiakov a triedy, ktoré aktuálne navštevujú. V súlade s § 3 ods. 2 vyhlášky č. 9/2006 Z. z. zverejní riaditeľ školy Správu o VVČ na obvyklom mieste a na internetovej stránke školy, ak je zriadená, a to najneskôr do 31. decembra. Nie je zverejnenie mien a priezvisk žiakov v Správe o VVČ v rozpore splatnou legislatívou o ochrane osobných údajov?

Komunikácia triedneho učiteľa s rodičom a rodiča s triednym učiteľom tvorí základ pre kvalitu spolupráce. Vzťah medzi učiteľom a rodičom nepredstavuje pre dieťa dva odlišné svety, ktoré chce vnímať oddelene. Dieťa nemá túžbu podľa aktuálnej nálady rodiča, resp. učiteľa voliť „správne“ odpovede. Ak sme k takémuto spôsobu uvažovania dieťa svojim správaním priviedli, poslušnosť je len dočasným úspechom. 

Učiteľ svojou činnosťou ovplyvňuje celý priebeh vyučovacieho procesu, etapu kontroly a hodnotenia výsledkov, vyučovania nevynímajúc. Od jeho pedagogických schopností a osobnostných predpokladov závisí spôsob preverovania, hodnotenia a klasifikácie výkonov žiakov. Učiteľ dokáže svojim individuálnym prístupom k vyučovaniu do veľkej miery eliminovať problémové aspekty vyplývajúce z tradičných prístupov k hodnoteniu. Na druhej strane nedostatky môže ešte prehĺbiť. 

Nedávne pokusy o zaradenie závislosti na hrách do nového vydania Diagnostického a štatistického manuálu (DSM-5) Americkej psychiatrickej asociácie, ako aj do Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorú vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (ICD-11), vyvolali medzi odborníkmi aj u laickej verejnosti búrlivú diskusiu. Aké stanovisko by mali k tejto problematike zaujať učitelia a riaditelia škôl? 

Vývoj konfliktu a odporúčania ako spracovať napätie včas Konflikty v školskom prostredí majú svoj vývoj. Ich riešenie ovplyvňuje štádium, v ktorom sa sporné strany nachádzajú. Rozoznanie fáz konfliktu nám pomôže zorientovať sa v spleti pocitov. 

Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR /výber/ 1 978 inšpekcií a 10 750 hospitácií vykonala v školskom roku 2016/2017 Štátna školská inšpekcia. Zistenia spracovala do Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR. Ponúkame výber odporúčaní pre stredné školy.

Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR /výber/ 1 978 inšpekcií a 10 750 hospitácií vykonala v školskom roku 2016/2017 Štátna školská inšpekcia. Zistenia spracovala do Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR. Ponúkame výber odporúčaní pre základné školy. 

Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR /výber/ 1 978 inšpekcií a 10 750 hospitácií vykonala v školskom roku 2016/2017 Štátna školská inšpekcia. Zistenia spracovala do Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR. Ponúkame výber odporúčaní pre materské školy.

Zamestnancovi bolo doručené poštou okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré si osobne neprevzal. Má nárok dotknutý zamestnanec nahliadnuť do osobného spisu a urobiť si fotokópiu okamžitého skončenia pracovného pomeru? A ak áno, či o to musí požiadať písomne svojho nadriadeného, alebo mu personalista umožní nahliadnuť a urobiť fotokópiu dokumentu?

Najviac preferovaným pojmom v súvislosti s meraním kvality školy je jej hodnotenie – evalvácia. Požiadavka kvality je spojená s externým meraním kvality školy, s jej efektivitou, eficienciou a akontabilitou. Výskumy ukazujú, že externá a interná evalvácia školy sa vzájomne nevylučujú a pre rozvoj škôl je vhodné posilniť najmä internú evalváciu – autoevalváciu (MacBeath, Schratz, Meuret, Jacobsen, 2006). Kým externá evalvácia školy máva často charakter kontroly, interná evalvácia má za cieľ pozrieť sa na prácu očami pedagogických zamestnancov školy. Keď sa interná evalvácia stane systematickou, prechádza do autoevalvácie. Iniciatíva k autoevalvácii prichádza zvnútra školy, z potreby učiteľov zvyšovať jej kvalitu. Cieľom externej evalvácie nemusí byť vždy kontrola.

V utorok 3. apríla 2018, v čase vedľajších prázdnin, organizovala Základná škola P. Jilemnického 2 vo Zvolene regionálnu vzdelávaciu konferenciu pod názvom UČIACA SA ŠKOLA. Nosnou a vysoko aktuálnou témou konferencie bolo Kritické myslenie dospelých i detí.

"Kromě podceňování typu chyby ve školní práci se často v pedagogické praxi můžeme setkat s tlakem učitelů na upravenost školní práce. To u dětí vede k používání zmizíků či přepisovacích per, aby v práci nebyly vidět škrty a práce na první pohled vypadala upraveně a správně. Odstraňováním chyby za pomocí přepisovacích per bohužel dochází k utajení typu chyby, neboť při následné kontrole opravy nemusí být zřejmé a celý diagnostický proces se tak velmi ztěžuje. "

„Ako si dospel k tomuto názoru?",  „Rada by som ťa pochopila správne, ako si to myslel?, „Skúsme sa vrátiť k faktom z tvojho uhla pohľadu.“ Zvedavosť u žiaka je vzácna vlastnosť. Skúsme dopriať žiakom polemizovanie s argumentmi. Dovoľme im vysloviť myšlienky a pripravme ich na rovnako poskytnutú možnosť pre spolužiakov. Získajme si ich presvedčenie o potrebe spoluúčasti na vytváraní názoru. Kriticky myslieť neznamená myslieť negatívne. Kritické myslenie vyžaduje pestovanie schopnosti porozumenia argumentácii a procesu, ktorý nás pri tvorbe argumentu sprevádzal.  Naše názory sú neustále konfrontované s názormi a presvedčeniami iných. Pohodlné riešenia vydávania rozhodnutí bez diskusie niekedy pedagógovia zvyknú obhajovať odvolávaním sa na vyššie autority, lepšie skúsenosti, vzdelanie a vek. Nátlak ale nevedie k spolupráci. Môže viesť ku klamstvám a klamstvá môžu byť naučenými reakciami, ako si dopriať „luxus“ zbytočnosti. Fungovanie žiaka na vyučovaní formou "autopilota" je už len dôsledkom premárnenej šance učiteľa naučiť ich kriticky myslieť.

Osobnosť učiteľa má zásadný vplyv  na vytváranie atmosféry v triede. Inak „zrejú“ vzťahy v pozitívnom prostredí, kde dôvera je základnou podmienkou spolupráce a inak v prostredí, kde kultúra školy nepraje zdravej komunikácii. Zrelosť manažmentu školy vymedzuje proces prijímania názorových rozdielov, určuje hranice tolerancie a vzájomného rešpektu. Aká je a aká by mala byť osobnosť lídrov škôl?

Riaditeľ školy po úspešnom výberovom konaní sa s chuťou pustí do zmien, ktoré považuje za potrebné. Vníma problémy školy, ktoré jej nedovoľujú napredovať. V súlade s koncepciou, ktorá mu určila ciele, vykonáva opatrenia smerujúce k víziám. Počiatočné nadšenie však vystrieda obozretnosť, pretože sa stretáva s ľuďmi v tíme, ktorí napriek tomu, že sa prezentujú aktívne, v konečnom dôsledku pracujú na udržaní nemennosti javov, v ktorých sa dokážu pohybovať dlhé roky bezpečne. Ľudí, ktorí nevidia vlastné chyby a zlyhania, ale dokážu hodiny diskutovať o chybách iných a presviedčajú o tom aj ostatných.

Otvorenie priestoru pre dialóg predpokladá zrelosť komunikujúcich. Napriek tomu, že najviac problémovou oblasťou spolupráce môže byť práve akceptovanie rozdielnosti názorov, je otvorenosť v tomto smere základnou podmienkou znižovania frustrácie v tíme. Bez nej by vedúci pedagogickí zamestnanci škôl iba ťažko získavali dôležité informácie.

Hlavnými činiteľmi výchovnovzdelávacieho procesu sú žiak, učiteľ a rodič. Pri ich vzájomnej komunikácii vznikajú zaujímavé, mnohokrát neštandardné situácie. Tie vytvárajú mediačné možnosti a snahu o predchádzanie, alebo o zmierenie konfliktu. Ak hovoríme o školskej mediácii, hovoríme viacerých možnostiach, predovšetkým o rovesníckej mediácii, mediácii v pracovno- právnych vzťahoch, vo vzťahoch medzi kolegami, vo vzťahoch rodič-učiteľ.

Hyperaktivitou označujeme neklidné chování, které se projevuje například přílišnou mobilitou, častou potřebou bezúčelného pohybu.  Hypoaktivita, abnormní snížení úrovně aktivity pod běžnou a přiměřenou mez, je paradoxním protějškem hyperaktivity.