Motivácia tímu - strana 4

Konflikty v školskom prostredí sa vyznačujú veľkou flexibilitou. Na niektoré treba reagovať hneď a niektoré si žiadajú odstup. A sú aj také, ktoré si riešenie nepýtajú. Tak ako prídu, aj odídu. 

Mení sa vplyv tradičných sprostredkovateľov výchovy. V oveľa väčšej miere majú na správanie žiakov vplyv médiá a sociálne siete. Upútavky na reality show voľne odvysielané počas dňa ponúkajú životné príbehy ľudí v hraničných situáciách. Tie sa tak podvedome stávajú bežným a časom aj akceptovateľným javom. Efekt „náhodného okoloidúceho“ na seba nenechá dlho čakať. Mať tradičné oporné steny, pevné hranice pre ukotvenie názorov, sa ukazuje byť dôležitou súčasťou formovania osobnosti žiaka.

Škola je orgánom a výkonom verejnej moci aj elektronicky, čiže rozhodnutie vydané elektronicky, podpísané zaručeným kvalifikovaným certifikátom a doručené do elektronickej schránky majú úplne rovnakú právnu záväznosť ako listinné. Zákon č. 273/2015 Z. z. o e-Governmente pomenúva povinnosti školy, ich rozsah, termíny a spôsob ako celý proces funguje. 

Neefektivní způsoby komunikace jsou, bohužel, v naší společnosti často používané (Kopřiva a kol, 2008). Jsou to věty, které jsme slýchávali jako děti, a proto je máme v mysli zakódovány a naskakují nám podvědomě. Další faktor, který nás může svádět k použití těchto neefektivních prostředků, může být náš momentální emocionální stav a samozřejmě také neznalost jiných způsobů komunikace (Kopřiva a kol., 2008).  Příklady neefektivních komunikačních vzorců: Ty zase děláš/neděláš... Kdybys aspoň… (vyčítání, obviňování). Měl/a by sis uvědomit, že... (poučování, moralizování). Tohle jsi udělal/a špatně! (kritika, zaměřování na chyby). Já kvůli tobě......(citové vydírání). Nedělej to/neběhej/polož to, nebo se ti stane....(zákazy, varování). Z tebe jednou vyroste/ z tebe určitě nebude…..(negativní scénáře, proroctví). On je takový.....(nálepkování). Udělej....., okamžitě běž a udělej......(pokyny a příkazy). Přestaň... nebo... Běda, jestli.....(vyhrožování). Křik. Podívej se na..., Vezmi si příklad z …..to tvůj bratr/sestra. To byli žáci!.....(srovnávání, dávání za příklad). Já pro tebe... a ty....(poukazování na vlastní zásluhy). Á, pan mistr přišel. Podívejme, jak to náš Einstein vypočítal. To je nějaký sprint? Tak leda pro slimáky.......(urážky, ponižování). Kdyby to náhodou někdo věděl../nebo nevěděl… (řečnické otázky, ironizace). To je náš génius! To ses tedy vyznamenal! Podívejme se, jak je Tomášek vyspinkaný dorůžova… a stálo to za to vůbec ještě chodit do školy? …. (ironie, shazování). Proč jsi to neudělal?/ proč jsi přišel pozdě?... (porušení rovnováhy v komunikaci – vyvolání potřeby obhajovat se).

„Ja sa k tomu radšej vyjadrovať nebudem! Nemyslím si, že ak niečo poviem, niečo aj zmením.“ S podobnými myšlienkami sa stávame súčasťou pretvárky, strachu a obáv. Strácame potenciál ovplyvňovať dianie. V snahe nevytŕčať, lídri škôl svedomie upokojujú dobrou atmosférou v tíme. Je to ale správne? Nie je búrka v tíme občas nevyhnutná? Nie je základom dôležitých zmien? Nie je podmienkou napredovania?

Sme škola s právnou subjektivitou. Právny subjekt tvoria spolu základná a materská škola.  Každá zložka má vytvorené Rodičovské združenie (ďalej „RZ“). RZ majú riadne zasadnutia, plenárne zasadnutia, kde sa o. i. schvaľujú aj poplatky do združenia. Fungujú však samostatne. RZ pri základnej škole (ďalej „ZŠ“)  má aj svoj účet, na ktorý sa prostriedky združujú, vedie si účtovníctvo. RZ pri materskej škole (ďalej „MŠ“) vedie evidenciu príspevkov v zošite, nemá účet. Ako majú rodičia postupovať, aby  to bolo všetko korektné? Mali by tvoriť jedno RZ? Treba v tom prípade upraviť aj stanovy?

Kritické rozhovory sa čoraz viac stávajú súčasťou pracovného života riaditeľov škôl. V príspevku opíšeme situácie, ktoré kritický rozhovor vyvolávajú, upozorníme na vplyv rôznej teploty citov v priebehu vedenia kritického rozhovoru, zameriame sa na stratégiu vedomého zvládnutia nepríjemných situácií a zhrnieme dôležité fakty pre zvládnutie kritického rozhovoru. 

Zrejme neuvedieme nič nové, ak pripomenieme, že v súvislosti s rastúcimi požiadavkami na vzdelávanie, a teda aj na vedomosti žiakov, sa v literatúre najčastejšie analyzujú a riešia otázky obsahu vzdelávania, uplatňovanie nových metód, foriem a koncepcií vzdelávania, zavádzanie informačných a komunikačných technológií do vyučovania a pod. Pojmy inovácia, modernizácia, racionalizácia, efektívnosť, optimalizácia a viaceré ďalšie sa stali súčasťou pedagogickej a didaktickej terminológie.

Nástup do materskej školy nie je len veľkým medzníkom v živote dieťaťa, ale je to aj významná zmena pre rodičov dieťaťa. Každé dieťa zvláda vstup do materskej školy rôzne v závislosti od  jeho osobnosti a špecifickosti. Každé dieťa je iné, jedinečné a nezameniteľné. Niektoré deti zvládnu vstup do materskej školy bez problémov. Tešia sa na nových kamarátov, nové hračky. Odlúčenie od matky, otca si neuvedomujú. Niektoré majú pocit, že si to musia odtrpieť.

Zmena životného štýlu ovplyvnila štruktúru rodinných zväzkov. „Odložené rodičovstvá“ sa stali bežným javom. Zvyšuje sa vek žien pri pôrode i počet narodených detí mimo manželstva. Dôležitú úlohu zohrávajú regionálne rozdiely, vplyv kultúrnych činiteľov, sociálnych podmienok.

Jednou z podmienok úspešnej prezentácie osobnosti je zdravé sebavedomie a pozitívne myslenie. S definitívnym sebavedomím sa človek nerodí, ale ho získava v procese vývinu. Na kvalitu verbálneho a nonverbálneho prejavu má vplyv do určitej miery genetická výbava, učenie, tréning a zdokonaľovanie komunikačných schopností.

Každý učiteľ bežne, neplánovane a pre vlastnú potrebu reflektuje svoje pedagogické pôsobenie. Pokiaľ je táto sebareflexia nezámerná, nemôžeme hovoriť o systematickej autoevalvácii. Počas svojej pedagogickej praxe sa učiteľ podrobuje rôznym formám hodnotenia. Ak ho nevníma len ako kontrolu nariadenú zvonka, má tendenciu prijať pravidelnú evalváciu ako predpoklad neustáleho zlepšovania.