Motivácia tímu - strana 2

Spolurozhodovanie je proces, v ktorom sa zúčastnené strany podieľajú na tvorbe a realizácii rozhodnutí. V školách a školských zariadeniach sa spolurozhodovanie týka nielen riaditeľov, učiteľov a zamestnancov, ale aj žiakov, rodičov a ďalších partnerov. Úroveň spolurozhodovania môže byť rôzna, od manipulatívnej až po zdieľané spolurozhodovanie (reálnu participáciu). 

Výchovný poradca je kariérová pozícia, v ktorej vykonáva špecializované činnosti pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) výchovný poradca vykonáva činnosti výchovného poradenstva prostredníctvom informačných, koordinačných, konzultačných, metodických a ďalších súvisiacich činností a sprostredkúva odbornú terapeuticko-výchovnú činnosť.

„Naliehavé správanie nie je podmienené presvedčením, že všetko je dobré alebo všetko je jeden obrovský problém, ale vedomím, že život ponúka obrovské príležitosti a prináša obrovské riziká. Navyše naliehavé správanie nevychádza z pocitov spokojnosti, nepokoja, frustrácie či hnevu, ale z pevného odhodlania okamžite napredovať a víťaziť. Tieto pocity celkom prirodzene vedú k takému správaniu, že ľudia sú ostražití a proaktívni, neustále pozorujú svoje okolie, či už vnútri, alebo mimo svojej organizácie, a vyhľadávajú podstatné informácie pre dosiahnutie úspechu.“ Kotter, P. J.1

Rešpekt. Ten skutočný sa nedá vynútiť bez prirodzenej autority a hlbokého presvedčenia, že človek, ktorý sa k nám prihovára, ktorý nám dáva rady, ktorý nás usmerňuje, ktorý nás vyzýva, aby sme mu dôverovali, ktorý posúva hranice našich možností, je zároveň nositeľom hodnôt, ktoré máme túžbu zrkadliť aj v sebe.

Efektívne hospodáriť s časom je umenie, ktoré sa možno naučiť. Cieľom nie je len získať čas, ale predovšetkým naučiť sa dať mu zmysel. Pokiaľ sa nám hneď na začiatku projektu či našej riadiacej praxe nepodarí určiť priority a ciele, je pravdepodobné, že skôr či neskôr v návale povinností začneme strácať kontrolu nad úlohami a pocítime chaos, stres, vyhorenie.

Hlas je človeku daný geneticky. Vyvíja sa s jeho dospievaním a starnutím. Človek sa naučil používať hlas v mnohých smeroch. Od nepamäti pestoval rôzne druhy spevu, jódlovanie, výskanie. Hlasom dokážeme napodobňovať rôzne zvuky. Nás zaujíma verbálna stránka v praktickej rovine, v každodennom živote, v zamestnaní, v školskom procese, v riadení, v prezentovaní sa pri určitých príležitostiach.

Musíme sa len rozhodnúť, čo spravíme s časom, ktorý nám bol daný. R. R. Tolkien SWOT analýza je jednou z najjednoduchších a najpoužívanejších diagnostických nástrojov. Jej využiteľnosť je širokospektrálna, pretože jej spracovaním dokážeme získať obraz nie len o aktuálnom stave, ale aj o možnom ďalšom smerovaní analyzovaného subjektu. 

Pri opise mnohých pedagogicko-didaktických a psychologických javov niekedy skutočne zabúdame na velikánov našej pedagogickej a psychologickej vedy a ich prínos pre edukáciu. Myšlienky sú z publikácie J. Hvozdíka (1986, s. 269 – 273), do ktorých sme vložili aj svoje námety a pohľady, tie sú napísané kurzívou.

Hlbšie zamyslenie nad motiváciou nám poskytujú aj rôzne motivačné teórie, ktoré opisujú postoje ľudí k činnostiam. Viaceré z nich sa týkajú, resp. môžu byť aplikované aj na edukačný proces. 

Školské prostredie a škola ako inštitúcia funguje na podobných pravidlách ako každá iná firma. Ľudia tvoria celok smerujúci k určitému spoločnému cieľu, v našom prípade k vzdelanému žiakovi pripravenému do praktického života.

Vystúpenie pred väčšou skupinou ľudí môže byť strachom číslo jedna medzi riaditeľmi. Niektorí sa ho dokonca obávajú viac ako školskej legislatívy. Psychológovia sa domnievajú, že tento strach môže pochádzať ešte z dávnej minulosti, keď neúspech verejného prejavu sa rovnal možnému vylúčeniu zo skupiny, čo prakticky znamenalo smrť.[1] Avšak prípravou, tréningom a postupným nadobúdaním skúseností môžeme prekonať tento strach a na verejnosti podávať silné vystúpenia.

„Niet nádeje pre kameň byť niečím iným než kameňom. Ale spoluprácou sa zoskupí a stane sa chrámom.“ Antoine de Saint-Exupéry V školách a školských zariadeniach myšlienka Antoine de Saint-Exupéryho platí dvojnásobne. Spolupráca je nielen stavebným kameňom chrámu edukácie, ale aj podmienkou vytvárania zdravej klímy a kvalitných vzťahov. Spoluprácou tímu sa vytvára chrám, ktorého základy sú tak pevné, ako každý kameň v jeho základe. Rozdielne názory nemusia nevyhnutne vyústiť v hádku, konflikt a pocitom frustrácie, sklamania, nedôvery. 

Etika v správaní manažmentu škôl je z hľadiska vytvárania kvalitných vzťahov veľmi dôležitá. Vyžaduje si schopnosť rozoznávať rozpoznávať etické problémy, vnímať akceptovateľné, menej akceptovateľné, aj neakceptovateľné správanie. V autentickosti prejavu zamestnancov vedúci pedagogický zamestnanec, vedúci odborný zamestnanec má možnosť vnímať, v akej rovine sa u kolegu formuje, resp. je zvnútornený zmysel pre morálnu povinnosť. Všadeprítomnosť etiky pociťujeme pozitívne (ak sa s ňou stretávame), negatívne (ak pociťujeme jej nedostatok).

Pojem formativní hodnocení se nejčastěji pojí s druhým pojmem, tzv. sumativním hodnocením. Oba se v teorii objevují od sedmdesátých let. Někteří učitelé je chápou jako opozita nebo reprezentanty dobrého a špatného hodnocení. Tak tomu však není. Formativní a sumativní hodnocení nejsou hodnocení lepší a horší. Oba typy hodnocení mají svůj význam a jsou pro toho, kdo se učí, důležité.

Riaditeľ školy – leadership inštitúcie charakteru a kritického myslenia  Integrita kritického myslenia a charakterového vzdelávania má byť základom všetkých školských a mimoškolských aktivít. Riaditeľ školy ako líder takejto inštitúcie môže stavať na silných stránkach školy a silných stránkach pedagógov. Inšpirovať sa môže skúsenosťami charakterových škôl z celého sveta. Medzi jeho vlastnosti patrí bezúhonnosť, čestnosť, dôvera, inšpirácia kolegov, záväzok a vášeň, dobrý komunikátor, schopný rozhodovať sa, zodpovednosť, delegovanie, kreativita a inovácie, empatia, odolnosť, emočná inteligencia, pokora, transparentnosť, vízia, účel a humor. Základom zmeny kultúry školy na národnú školu charakteru je zameranie sa na súbor všeobecne prijatých cností a hodnôt s cieleným rozvojom zručností pre prax kritického uvažovania.

Upevnené stereotypy i kultúrne vzorce správania len ťažko dokážu akceptovať, že rozmedzie na vzájomnú interakciu musí byť širšie. Musíme sa chrániť dostupnými odporúčaniami či priamo nariadeniami. Samotní verejní činitelia i riadiaci pracovníci porušujú tieto nariadenia, možno niekedy nie zámerne, ale už spomínanou silou stereotypu, resp. prekonaním diskomfortu pri dosahovaní svojich cieľov.

Základnou podmienkou Vysoko efektívneho učenia je vytvorenie atmosféry bez pocitu strachu a ohrozenia. Úsilie pedagóga sa zameriava na rozvoj troch dôležitých oblastí diania v triede: vzťahy, vedenie triedy, pravidlá správania – životné zručnosti.

Zotrvávanie na klasických prístupoch nesúvisí len s nezáujmom, nevedomosťami, neochotou meniť zaužívané. Na základe štúdia literatúry, skúmania edukácie, ale aj na základe rozhovorov s učiteľmi sme toho názoru, že príčiny spočívajú aj v ich obavách pred novým, v ich myslení a v postojoch k novému. Ide o tzv. vnútorné činitele, ktoré vyplývajú z pohľadu učiteľa na nové možnosti, nedôveru k novému, ba aj strachu z neznámeho.

Pro práci s žáky se specifickými vzdělávacími potřebami v je nutné, aby učitel byl výrazně prosociálně orientovaný, s vysokou mírou odolnosti ke stresu, měl chuť řešit problém, osvojovat si nové poznatky, měl velmi vysoké komunikační dovednosti a uměl volit různé komunikační strategie.

Ako treba postupovať pri zmene pracovného poriadku? Zaujímalo by ma, či pri zmene dodatkom, alebo akejkoľvek inej zmene potrebujem súhlas odborov, resp. či im to stačí len oznámiť?