Sebariadenie

Hlas je človeku daný geneticky. Vyvíja sa s jeho dospievaním a starnutím. Človek sa naučil používať hlas v mnohých smeroch. Od nepamäti pestoval rôzne druhy spevu, jódlovanie, výskanie. Hlasom dokážeme napodobňovať rôzne zvuky. Nás zaujíma verbálna stránka v praktickej rovine, v každodennom živote, v zamestnaní, v školskom procese, v riadení, v prezentovaní sa pri určitých príležitostiach.

V 80. rokoch minulého storočia sa začali vo výskumoch vedenia ľudí objavovať názory nazývané nové vedenie. Pôvodné výskumy hľadali predovšetkým optimálny štýl riadenia, ktorý by viedol k zvýšeniu efektívnosti práce a k vyšším výkonom. Nová doba však vyžaduje zmeny kvalitatívne – prekonávanie pôvodných parametrov, noriem a zvyklostí. Dobrý vedúci má víziu, ktorá dokáže strhnúť nasledovníkov a podriadených k zásadnej transformácii reality. Do riadenia sa popri racionálnych prvkoch dostávajú prvky emocionálne a iracionálne, ako aj vzťah medzi vedúcim a podriadenými. 

Pripravujeme v MšP 1/2021 - Riaditeľ školy – leadership inštitúcie charakteru a kritického myslenia (2.)  Integrita kritického myslenia a charakterového vzdelávania má byť základom všetkých školských a mimoškolských aktivít. Riaditeľ školy ako líder takejto inštitúcie môže stavať na silných stránkach školy a silných stránkach pedagógov. Inšpirovať sa môže skúsenosťami charakterových škôl z celého sveta. Medzi jeho vlastnosti patrí bezúhonnosť, čestnosť, dôvera, inšpirácia kolegov, záväzok a vášeň, dobrý komunikátor, schopný rozhodovať sa, zodpovednosť, delegovanie, kreativita a inovácie, empatia, odolnosť, emočná inteligencia, pokora, transparentnosť, vízia, účel a humor. Základom zmeny kultúry školy na národnú školu charakteru je zameranie sa na súbor všeobecne prijatých cností a hodnôt s cieleným rozvojom zručností pre prax kritického uvažovania.

Psychika človeka, jeho osobnosť, stereotypy v správaní, spôsob spracovania informácii sú zodpovedné za komplikácie v komunikácii. Vonkajšie bariéry súvisia aj s prostredím, v ktorom komunikácia prebieha, témou komunikácie, prítomnosťou iných osôb v konflikte, ale aj pri interpretovaní informácii. Za istých okolnosti sa môže komunikácia skomplikovať a v dôsledku toho dochádza k nedorozumeniam. Vytvárajú sa komunikačné bariéry, ktoré bránia v komunikácii, sú prekážkou vytvárania pozitívnych vzťahov, komplikujú vzájomnú alebo skupinovú komunikáciu. Komunikácia viazne a nerozvíja sa.

Komunikácia triedneho učiteľa s rodičom a rodiča s triednym učiteľom tvorí základ pre kvalitu spolupráce. Vzťah medzi učiteľom a rodičom nepredstavuje pre dieťa dva odlišné svety, ktoré chce vnímať oddelene. Dieťa nemá túžbu podľa aktuálnej nálady rodiča, resp. učiteľa voliť „správne“ odpovede. Ak sme k takémuto spôsobu uvažovania dieťa svojim správaním priviedli, poslušnosť je len dočasným úspechom. 

Učiteľ svojou činnosťou ovplyvňuje celý priebeh vyučovacieho procesu, etapu kontroly a hodnotenia výsledkov, vyučovania nevynímajúc. Od jeho pedagogických schopností a osobnostných predpokladov závisí spôsob preverovania, hodnotenia a klasifikácie výkonov žiakov. Učiteľ dokáže svojim individuálnym prístupom k vyučovaniu do veľkej miery eliminovať problémové aspekty vyplývajúce z tradičných prístupov k hodnoteniu. Na druhej strane nedostatky môže ešte prehĺbiť. 

Osobnosť učiteľa má zásadný vplyv  na vytváranie atmosféry v triede. Inak „zrejú“ vzťahy v pozitívnom prostredí, kde dôvera je základnou podmienkou spolupráce a inak v prostredí, kde kultúra školy nepraje zdravej komunikácii. Zrelosť manažmentu školy vymedzuje proces prijímania názorových rozdielov, určuje hranice tolerancie a vzájomného rešpektu. Aká je a aká by mala byť osobnosť lídrov škôl?

Riaditeľ školy po úspešnom výberovom konaní sa s chuťou pustí do zmien, ktoré považuje za potrebné. Vníma problémy školy, ktoré jej nedovoľujú napredovať. V súlade s koncepciou, ktorá mu určila ciele, vykonáva opatrenia smerujúce k víziám. Počiatočné nadšenie však vystrieda obozretnosť, pretože sa stretáva s ľuďmi v tíme, ktorí napriek tomu, že sa prezentujú aktívne, v konečnom dôsledku pracujú na udržaní nemennosti javov, v ktorých sa dokážu pohybovať dlhé roky bezpečne. Ľudí, ktorí nevidia vlastné chyby a zlyhania, ale dokážu hodiny diskutovať o chybách iných a presviedčajú o tom aj ostatných.

Otvorenie priestoru pre dialóg predpokladá zrelosť komunikujúcich. Napriek tomu, že najviac problémovou oblasťou spolupráce môže byť práve akceptovanie rozdielnosti názorov, je otvorenosť v tomto smere základnou podmienkou znižovania frustrácie v tíme. Bez nej by vedúci pedagogickí zamestnanci škôl iba ťažko získavali dôležité informácie.