Sebariadenie

V pracovných vzťahoch sa občas nevyhneme rozhovorom, ktoré sú nepríjemné, citlivé alebo konfliktné. Môžu sa týkať zlyhania, rozdielnych postojov, nesplnených očakávaní alebo zlých rozhodnutí. To, ako takéto rozhovory vedieme, má priamy vplyv na dôveru, vzťahy aj výkonnosť tímu. Pocit nepohody pri kritických rozhovoroch je prirodzený. Najmä ak sme už podobnú situáciu zažili a zanechala v nás nepríjemné pocity. Práve príprava, sebareflexia a empatia rozhodujú o tom, či rozhovor povedie ku konfliktu alebo k riešeniu.

V 80. rokoch minulého storočia sa začali vo výskumoch vedenia ľudí objavovať názory nazývané nové vedenie. Pôvodné výskumy hľadali predovšetkým optimálny štýl riadenia, ktorý by viedol k zvýšeniu efektívnosti práce a k vyšším výkonom. Nová doba však vyžaduje zmeny kvalitatívne – prekonávanie pôvodných parametrov, noriem a zvyklostí. Dobrý vedúci má víziu, ktorá dokáže strhnúť nasledovníkov a podriadených k zásadnej transformácii reality. Do riadenia sa popri racionálnych prvkoch dostávajú prvky emocionálne a iracionálne, ako aj vzťah medzi vedúcim a podriadenými. 

Poznanie seba samého nám umožňuje vo väčšej miere kontrolovať svoje správanie. Ak poznáme sami seba, spravidla sa vieme aj lepšie ovládať. Sebaovládanie nám pomáha vnímať reakcie okolia a adekvátne na ne reagovať. Vďaka tomu môžeme nájsť v pozícii vedúceho zamestnanca v školskom prostredí aj sebanaplnenie. V ňom tkvie proces motivácie, inšpirácie, zvládania zmien a vytvárania zdravých vzťahov. K tomu je však potrebná sebareflexia. 

Klamstvo klamanie, vyjadrenie nepravdy znamená tvrdiť niečo, o čom vieme, že nie je pravda, alebo neexistuje racionálny dôvod veriť, že to pravda skutočne je. Chápanie pojmu a rozsahu klamstva je rôzne a zohľadňuje vek, situáciu a kultúrne osobitosti danej krajiny. 

Už vieme pozorovať fakty bez hodnotenia, pomenovať emócie a vyjadriť svoje potreby. V záverečnej časti nášho seriálu sa dozviete, ako dosiahnuť spoluprácu bez nátlaku.

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

Nezvládnuté názorové rozdiely, pretrvávajúce spory, potláčané myšlienky, nevyslovené návrhy sú častým javom v akomkoľvek prostredí, kde kvalita vzťahov naráža na bariéry neschopnosti manažérov predvídať negatívne dôsledky zlej komunikácie a zlyhávajúceho riadenia. Tam, kde chýbajú korektne nastavené vzťahy, kde hľadanie motivácie učiteľa sa príliš dlho strieda s vnútorným presvedčením opustiť frustrujúci priestor, hrozí vážna kríza a zhoršenie kvality vzťahov.

Pri práci s emóciami je dôležitá sebakontrola. Ak sme schopní sebakontroly, ak si uvedomujeme signály emočnej nepohody, teda neschopnosť v daný moment ovládať negatívne emócie, máme možnosť výberu našej reakcie.

Článok analyzuje emocionálne výzvy školských psychológov, ako je zvládanie náklonnosti zo strany žiakov alebo kolegov, práca s obeťami traumy a konflikty v hodnotách pri rozhovoroch s rodičmi či študentmi. Zdôrazňuje, že emócie nie sú len doménou žiakov, ale ovplyvňujú aj odborníkov, ktorí s nimi pracujú. Článok podčiarkuje význam sebauvedomenia, emocionálnej regulácie a asertivity v profesionálnom zvládaní týchto situácií. Autor odporúča pravidelnú reflexiu, supervíziu a tréning na podporu emocionálneho zdravia, čím sa zlepšuje efektivita práce psychológov a vytvára podporné prostredie v školách.

Hlas je človeku daný geneticky. Vyvíja sa s jeho dospievaním a starnutím. Človek sa naučil používať hlas v mnohých smeroch. Od nepamäti pestoval rôzne druhy spevu, jódlovanie, výskanie. Hlasom dokážeme napodobňovať rôzne zvuky. Nás zaujíma verbálna stránka v praktickej rovine, v každodennom živote, v zamestnaní, v školskom procese, v riadení, v prezentovaní sa pri určitých príležitostiach.

Narcizmus, patologická sebaláska, samoľúbosť, sebaobdiv predstavuje stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. V psychoanalýze Z. Freudom je vysvetľovaný ako kontinuálny stav, pri ktorom ego sa stáva vlastnou túžbou po „vlastnej slasti“; podľa E. Fromma ide o obranné mechanizmy proti strate sebaúcty; v súčasnej psychológii ide o druh psychopatie jedinca, ktorý vníma len seba a svoje záujmy.

Riaditeľ školy – leadership inštitúcie charakteru a kritického myslenia  Integrita kritického myslenia a charakterového vzdelávania má byť základom všetkých školských a mimoškolských aktivít. Riaditeľ školy ako líder takejto inštitúcie môže stavať na silných stránkach školy a silných stránkach pedagógov. Inšpirovať sa môže skúsenosťami charakterových škôl z celého sveta. Medzi jeho vlastnosti patrí bezúhonnosť, čestnosť, dôvera, inšpirácia kolegov, záväzok a vášeň, dobrý komunikátor, schopný rozhodovať sa, zodpovednosť, delegovanie, kreativita a inovácie, empatia, odolnosť, emočná inteligencia, pokora, transparentnosť, vízia, účel a humor. Základom zmeny kultúry školy na národnú školu charakteru je zameranie sa na súbor všeobecne prijatých cností a hodnôt s cieleným rozvojom zručností pre prax kritického uvažovania.

Psychológovia D. Dunning a J. Kruger získali v roku 2000 svojím článkom opisujúcim tento efekt Nobelovu cenu za psychológiu. Nepochybne ocenenie prinieslo nové svetlo pravdy do rozmeru hodnotenia i sebahodnotenia riadiacich pracovníkov, pretože má všeobecnú platnosť, ktorá je o to viac viditeľnejšia, čím je hodnotiaci jedinec na vyššie spoločensky postavenom mieste v oblasti riadenia. Tento efekt je príznačný pre riadiacich pracovníkov nielen školských, firemných či korporatívnych oblastí,  ale aj vládnych a dokonca aj v celosvetovom rozmere.

Psychika človeka, jeho osobnosť, stereotypy v správaní, spôsob spracovania informácii sú zodpovedné za komplikácie v komunikácii. Vonkajšie bariéry súvisia aj s prostredím, v ktorom komunikácia prebieha, témou komunikácie, prítomnosťou iných osôb v konflikte, ale aj pri interpretovaní informácii. Za istých okolnosti sa môže komunikácia skomplikovať a v dôsledku toho dochádza k nedorozumeniam. Vytvárajú sa komunikačné bariéry, ktoré bránia v komunikácii, sú prekážkou vytvárania pozitívnych vzťahov, komplikujú vzájomnú alebo skupinovú komunikáciu. Komunikácia viazne a nerozvíja sa.

Komunikácia triedneho učiteľa s rodičom a rodiča s triednym učiteľom tvorí základ pre kvalitu spolupráce. Vzťah medzi učiteľom a rodičom nepredstavuje pre dieťa dva odlišné svety, ktoré chce vnímať oddelene. Dieťa nemá túžbu podľa aktuálnej nálady rodiča, resp. učiteľa voliť „správne“ odpovede. Ak sme k takémuto spôsobu uvažovania dieťa svojim správaním priviedli, poslušnosť je len dočasným úspechom. 

Učiteľ svojou činnosťou ovplyvňuje celý priebeh vyučovacieho procesu, etapu kontroly a hodnotenia výsledkov, vyučovania nevynímajúc. Od jeho pedagogických schopností a osobnostných predpokladov závisí spôsob preverovania, hodnotenia a klasifikácie výkonov žiakov. Učiteľ dokáže svojim individuálnym prístupom k vyučovaniu do veľkej miery eliminovať problémové aspekty vyplývajúce z tradičných prístupov k hodnoteniu. Na druhej strane nedostatky môže ešte prehĺbiť. 

„Ako si dospel k tomuto názoru?",  „Rada by som ťa pochopila správne, ako si to myslel?, „Skúsme sa vrátiť k faktom z tvojho uhla pohľadu.“ Zvedavosť u žiaka je vzácna vlastnosť. Skúsme dopriať žiakom polemizovanie s argumentmi. Dovoľme im vysloviť myšlienky a pripravme ich na rovnako poskytnutú možnosť pre spolužiakov. Získajme si ich presvedčenie o potrebe spoluúčasti na vytváraní názoru. Kriticky myslieť neznamená myslieť negatívne. Kritické myslenie vyžaduje pestovanie schopnosti porozumenia argumentácii a procesu, ktorý nás pri tvorbe argumentu sprevádzal.  Naše názory sú neustále konfrontované s názormi a presvedčeniami iných. Pohodlné riešenia vydávania rozhodnutí bez diskusie niekedy pedagógovia zvyknú obhajovať odvolávaním sa na vyššie autority, lepšie skúsenosti, vzdelanie a vek. Nátlak ale nevedie k spolupráci. Môže viesť ku klamstvám a klamstvá môžu byť naučenými reakciami, ako si dopriať „luxus“ zbytočnosti. Fungovanie žiaka na vyučovaní formou "autopilota" je už len dôsledkom premárnenej šance učiteľa naučiť ich kriticky myslieť.

Osobnosť učiteľa má zásadný vplyv  na vytváranie atmosféry v triede. Inak „zrejú“ vzťahy v pozitívnom prostredí, kde dôvera je základnou podmienkou spolupráce a inak v prostredí, kde kultúra školy nepraje zdravej komunikácii. Zrelosť manažmentu školy vymedzuje proces prijímania názorových rozdielov, určuje hranice tolerancie a vzájomného rešpektu. Aká je a aká by mala byť osobnosť lídrov škôl?

Riaditeľ školy po úspešnom výberovom konaní sa s chuťou pustí do zmien, ktoré považuje za potrebné. Vníma problémy školy, ktoré jej nedovoľujú napredovať. V súlade s koncepciou, ktorá mu určila ciele, vykonáva opatrenia smerujúce k víziám. Počiatočné nadšenie však vystrieda obozretnosť, pretože sa stretáva s ľuďmi v tíme, ktorí napriek tomu, že sa prezentujú aktívne, v konečnom dôsledku pracujú na udržaní nemennosti javov, v ktorých sa dokážu pohybovať dlhé roky bezpečne. Ľudí, ktorí nevidia vlastné chyby a zlyhania, ale dokážu hodiny diskutovať o chybách iných a presviedčajú o tom aj ostatných.

Otvorenie priestoru pre dialóg predpokladá zrelosť komunikujúcich. Napriek tomu, že najviac problémovou oblasťou spolupráce môže byť práve akceptovanie rozdielnosti názorov, je otvorenosť v tomto smere základnou podmienkou znižovania frustrácie v tíme. Bez nej by vedúci pedagogickí zamestnanci škôl iba ťažko získavali dôležité informácie.