„Ako si dospel k tomuto názoru?", „Rada by som ťa pochopila správne, ako si to myslel?, „Skúsme sa vrátiť k faktom z tvojho uhla pohľadu.“
Zvedavosť u žiaka je vzácna vlastnosť. Skúsme dopriať žiakom polemizovanie s argumentmi. Dovoľme im vysloviť myšlienky a pripravme ich na rovnako poskytnutú možnosť pre spolužiakov. Získajme si ich presvedčenie o potrebe spoluúčasti na vytváraní názoru. Kriticky myslieť neznamená myslieť negatívne. Kritické myslenie vyžaduje pestovanie schopnosti porozumenia argumentácii a procesu, ktorý nás pri tvorbe argumentu sprevádzal.
Naše názory sú neustále konfrontované s názormi a presvedčeniami iných. Pohodlné riešenia vydávania rozhodnutí bez diskusie niekedy pedagógovia zvyknú obhajovať odvolávaním sa na vyššie autority, lepšie skúsenosti, vzdelanie a vek. Nátlak ale nevedie k spolupráci. Môže viesť ku klamstvám a klamstvá môžu byť naučenými reakciami, ako si dopriať „luxus“ zbytočnosti. Fungovanie žiaka na vyučovaní formou "autopilota" je už len dôsledkom premárnenej šance učiteľa naučiť ich kriticky myslieť.
Príklad z praxe:
- „Môj názor je..." - vyslovenie názoru,
- „Mňa napríklad zaujíma, čo si o tom myslíš.....“ - prejavenie záujmu,
- „Musíme si určiť pravidlá, lebo sa neposunieme ďalej.." - proces prijímania rozhodnutí,
- „