Duševné zdravie

Obdobie dospievania sa charakterizuje ako čas prudkých zmien, protestov, náladovosti a zdravotných rizík, pri ktorom dochádza ku komplexnej premene osobnosti vo všetkých oblastiach. Okrem viditeľných fyzických zmien dochádza aj k búrlivým emocionálnym zmenám, kedy dospievajúce dieťa prežíva veci intenzívnejšie. Toto obdobie zahŕňa približne jednu dekádu života medzi 10. – 20. rokom. 

Predškolský vek, obdobie medzi tretím a šiestym rokom života, je označovaný za vek hry, počas ktorého sa deti pripravujú na život v spoločnosti. V tomto čase dochádza k jedinečnému rozvoju schopností dieťaťa, či už psychomotorických, kognitívnych (poznávacích), osobnostných, sociálnych, morálnych, alebo jazykových.

PREVENCIA A SEBAREGULÁCIA V príspevku sa venujeme téme nepriaznivých zážitkov z detstva a ich spracovaniu. Keď sa naše telo zraní, potrebuje sa zahojiť. Keď dieťa zažije traumatickú ranu, ktorá môže byť psychického charakteru a nie je tu nikto, kto by mu pomohol vyliečiť sa, príp. mu neukázal spôsoby, ako ju ošetriť, rana sa nemusí hojiť a môže sa zhoršovať. Alebo sa zahojí spôsobmi, ktoré sú bolestivé a môžu sa stále otvárať.

„Prečo lampa zhasla? Zatienili sme ju plášťom, aby sme ju ochránili pred vetrom.” prof. Josef  Švejcar Rozmer izolácie prehĺbil dlho tlejúce nevyriešené rodinné i sociálne vzťahy a traumy v rôznych podobách. Tie sa objavujú zvlášť u detí a môžu sa rozvinúť do vážnych problémov aj preto, lebo ich rodina ani škola nedokážu včas a vhodne  postrehnúť. 

Psychológovia sa zhodujú v názore, že zdravá a normálna osobnosť je autoregulovaná, má adekvátnu autopercepčnú schopnosť, sebacit, sebadôveru, zdravé sebavedomie a je schopná autonómneho riešenia väčšiny svojich problémov.

Manipulácia je často vnímaná ako nástroj moci, prostredníctvom ktorého si jedinec dokáže podmaniť druhých a dosiahnuť svoje ciele. Bežne si ho predstavujeme ako chladnokrvného stratéga, ktorý vypočítavo vytvára situácie vo svoj prospech. Avšak manipulátor nemusí byť iba bezohľadný plánovač – môže tiež využívať stratégiu hry na obeť. Tento prístup zahŕňa emocionálny nátlak, dramatizáciu a vyvolávanie pocitov viny, čo mu umožňuje získať výhody alebo kontrolu nad situáciou (Cialdini, 2006).

Šikanovanie predstavuje závažný problém vo vzdelávacom prostredí, ktorý si vyžaduje systematickú prevenciu a rýchlu reakciu. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vydalo aktualizovanú smernicu k prevencii a riešeniu šikanovania, platnú od 1. februára 2025. 

Ponúkame prehľad dôležitých kontaktov pomoci. Editovateľný dokument na vytlačenie sa nachádza v časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom.

Tento článok sa zameriava na príčiny, prejavy, diagnostiku, liečbu a prevenciu FASD, pričom zdôrazňuje potrebu vzdelávania verejnosti a multidisciplinárneho prístupu k starostlivosti o deti a rodiny postihnuté týmito poruchami. Fetálny alkoholový syndróm (ďalej iba „FAS“) a poruchy fetálneho alkoholového spektra (ďalej iba „FASD“) predstavujú závažné zdravotné a vývinové poruchy, ktoré vznikajú v dôsledku konzumácie alkoholu počas tehotenstva. Alkohol je známy teratogén – látka, ktorá môže poškodiť vyvíjajúci sa plod. Deti, ktoré boli prenatálne vystavené alkoholu, môžu trpieť fyzickými, mentálnymi, behaviorálnymi a kognitívnymi problémami, ktoré môžu pretrvávať počas celého života.

Článok analyzuje emocionálne výzvy školských psychológov, ako je zvládanie náklonnosti zo strany žiakov alebo kolegov, práca s obeťami traumy a konflikty v hodnotách pri rozhovoroch s rodičmi či študentmi. Zdôrazňuje, že emócie nie sú len doménou žiakov, ale ovplyvňujú aj odborníkov, ktorí s nimi pracujú. Článok podčiarkuje význam sebauvedomenia, emocionálnej regulácie a asertivity v profesionálnom zvládaní týchto situácií. Autor odporúča pravidelnú reflexiu, supervíziu a tréning na podporu emocionálneho zdravia, čím sa zlepšuje efektivita práce psychológov a vytvára podporné prostredie v školách.

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

Podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2, písm. a) školského zákona je navrhnuté na poskytovanie individualizovanej podpory v rámci výchovy a vzdelávania. Jeho hlavným cieľom je prispôsobiť vyučovanie tak, aby sa vytvorilo optimálne prostredie pre rozvoj každého dieťaťa či žiaka. Tento prístup rešpektuje právo na inkluzívne vzdelávanie a zohľadňuje individuálne potreby, schopnosti, nadanie a zdravotný stav žiaka.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky schválilo revidované vydanie Katalógu podporných opatrení, ktoré nadobúda platnosť od 1. septembra 2024 (č. 2024/17370:1-E1660).

Súčasťou komunikácie medzi učiteľom a žiakom, resp. medzi žiakmi navzájom sú aj emócie. Pre žiakov predstavujú veľmi náročné psychické a fyzické reakcie na podnet. Emócie ovplyvňujú vývoj situácie, aj tej konfliktnej. Práca s nimi zohráva v prevencii dôležitú úlohu.

Pripravili sme pre vás jedinečnú tematickú príručku, ktorá odhaľuje najväčšie riziká pri používaní digitálnych technológií. Získajte praktické rady, ako porozumieť štyrom kritickým faktorom, ktoré určujú, či bude používanie digitálnych technológií problematické, alebo nie: dĺžka času pred obrazovkou, typ konzumovaného obsahu, kontext interakcie a osobnosť dieťaťa. Mgr. Michal Božík v príručke prezentuje najvýraznejšie riziká používania digitálnych technológií (ďalej len "DT"). Text sa zameriava aj na aktuálne poznatky z oblasti mediácie a regulácie používania DT deťmi, na mediálne stratégie rodičov a na to, ako čo najefektívnejšie nastavovať pravidlá používania DT.  Materiál môže byť efektívnou pomôckou k usmerneniu rodičov vašich žiakov.

Nepriaznivé detské zážitky sú definované ako stresujúce zážitky vyskytujúce sa v detstve, ktoré priamo poškodzujú dieťa alebo negatívne ovplyvňujú prostredie, v ktorom žije. Sú to rôzne negatívne skúsenosti, napr. fyzické a sexuálne zneužívanie a zanedbávanie, vyrastanie v domácnosti, ktoré je pre dieťa škodlivé v dôsledku domáceho násilia alebo zneužívania návykových látok (Bellis, Ashton et al., 2015). Môže sa taktiež jednať o rodinné konflikty, odlúčenie od rodičov v ranom detstve, nezamestnanosť rodičov, veľký počet rodinných príslušníkov, kriminalitu rodičov, duševné ochorenie rodiča, strata rodičov, rozvody alebo zlé vzťahy v rodine (WHO, 2024). 

Pri práci s emóciami je dôležitá sebakontrola. Ak sme schopní sebakontroly, ak si uvedomujeme signály emočnej nepohody, teda neschopnosť v daný moment ovládať negatívne emócie, máme možnosť výberu našej reakcie.  História nášho správania pri voľbe riešenia konfliktných situácií zohráva dôležitú úlohu. Emočne nastavený program do nás „nahrávali“ naše prirodzené výchovné autority – rodičia, starí rodičia, učitelia. Tento program je obohatený o vlastné životné skúsenosti. Vedomosť o dôvodoch nášho reagovania nám pomáha pochopiť naše pocity a reagovať na ne, kontrolovať sa.

Úzkosť môže ovplyvniť výkon učiteľov v rôznych oblastiach. Môže mať vplyv na schopnosť udržať pozornosť, rozhodovať sa, riešiť problémy, komunikovať, plánovať vyučovací proces. Učitelia zažívajúci úzkosť môžu byť náchylnejší k vyhoreniu, ktoré môže byť spôsobené nespracovaným stresom. Výsledkom môže byť horšia kvalita výučby, narušenie vzťahov so žiakmi, s kolegami, aj s rodičmi.

Vyberáme z archívu časopisu Manažment školy v praxi č. 7-8/2022 Najcharakteristickejším znakom sociálnych skupín je spoločný cieľ, záujmy, opakovaný a trvalejší bezprostredný kontakt. Skupina predstavuje sociálnu formáciu, združenie jedincov. Skladá sa z určitého počtu osôb, ktorí sú prepojení a tvoria jeden celok. Súčasťou sociálnej skupiny môže byť na istý vymedzený čas aj ktokoľvek iný, kto zastáva tie isté alebo podobné hodnoty, má rovnaké ciele a akceptuje všetky normy, ktoré si skupina definuje a dodržiava, a to zvyčajne pod vedením konkrétneho riadiaceho článku. Výrazným znakom každej sociálnej skupiny je vzájomné pôsobenie. Nečlenovia akejkoľvek sociálnej skupiny musia členov určitej skupiny vždy vnímať ako tých, ktorí patria do danej konkrétnej skupiny.

Vyčerpanosť, nechuť do aktivity či strata koncentrácie. To sú len niektoré z prejavov vyhorenia. Množstvo ľudí, ktorých trápi tento stav alebo sa k nemu postupne prepracováva, neprestajne rastie. Silnejúci tlak na výkon a nadmiera pracovných povinností často prenasledujú už mladých ľudí, ktorí si len začali budovať kariéru alebo rodinný život. Kedy sme vyhorení? Čo tento stav vytvára? Je potrebné ho liečiť?