Školská dochádzka

Podľa § 7 ods. 9 školského zákona je každá škola povinná zverejniť svoj školský vzdelávací program:

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR určilo formu súhrnného hodnotenia vyučovacích predmetov v základných školách na školské roky 2026/2027 a 2027/2028.

Pripravili sme pre vás jedinečnú tematickú príručku, ktorá odhaľuje najväčšie riziká pri používaní digitálnych technológií. Získajte praktické rady, ako porozumieť štyrom kritickým faktorom, ktoré určujú, či bude používanie digitálnych technológií problematické, alebo nie: dĺžka času pred obrazovkou, typ konzumovaného obsahu, kontext interakcie a osobnosť dieťaťa. Mgr. Michal Božík v príručke prezentuje najvýraznejšie riziká používania digitálnych technológií (ďalej len "DT"). Text sa zameriava aj na aktuálne poznatky z oblasti mediácie a regulácie používania DT deťmi, na mediálne stratégie rodičov a na to, ako čo najefektívnejšie nastavovať pravidlá používania DT.  Materiál môže byť efektívnou pomôckou k usmerneniu rodičov vašich žiakov.

Žiačka strednej školy v 1. ročníku, plní povinnú školskú dochádzku z dôvodu hospitalizácie na psychiatrickom oddelení nebola klasifikovaná v prvom polroku školského roka 2025/2026. Momentálne je v domácom liečení a má ospravedlnenie od lekára. Podľa paragrafu 56 školského zákona by mala byť hodnotená a vyskúšaná najneskôr do dvoch mesiacov. Nestihneme to. Nevieme, kedy príde do školy.  Ako v súlade s platnou legislatívou ukončiť tento školský rok? Prerušiť nemôže. Je pod povinnou školskou dochádzkou.

Konzumácia a následné účinky alkoholu sú obzvlášť nebezpečné pre deti a mladistvých. Nezrelý organizmus je náchylnejší na negatívne účinky alkoholu, čo môže mať závažné dôsledky na jeho fyzické a duševné zdravie. Včasná edukácia a prevencia sú kľúčové pre minimalizáciu rizík a ochranu najcitlivejších skupín.

Vysoké vonkajšie teploty počas leta predstavujú záťaž pre organizmus a môžu spôsobiť viaceré zdravotné ťažkosti – od únavy a malátnosti až po závraty, bolesti hlavy či nevoľnosť. Najviac ohrozené sú deti, starší ľudia a osoby s chronickými ochoreniami, no riziká sa týkajú každého. Dodržiavanie základných preventívnych opatrení dokáže nepriaznivé účinky horúčav výrazne zmierniť.

V škole sa pobili chlapci. Jeden z nich použil hrubú silu a spôsobil druhému zranenia - podliatiny na čele, líci. Škola postupovala v zmysle krízového plánu. Dozor konajúca učiteľka oddelila chlapcov, privolala RŠ, zdravotník zhodnotil, že ide o ľahšie zranenia navrhla prvotné ošetrenie, bol spísaný úraz (nebola krv, nebol v bezvedomí, nebol dezorientovaný na otázku v riaditeľni či ho niečo bolí, odpovedal, že nie), záznam o incidente, .... RŠ bezodkladne cca 13 min. privolal zákonného zástupcu. Napadnutý žiak zatiaľ čakal pod dozorom učiteľa v triede mimo agresora, následne bol privolaný do riaditeľne k matke. Matka sa dožaduje vysvetlenia, prečo RŠ neprivolal záchranku? Existuje nejaký právny výklad, v akých prípadoch sa privoláva záchranka?

V príspevku sa venujeme skupinám ako spojujúcemu článku medzi záujmami spoločnosti a jednotlivca, kde sa vzájomne stretávajú spoločenské potreby s potrebami jednotlivca. Popisujeme význam skupín pre život jedinca, vlastnosti malých sociálnych skupín a ich štruktúru. Zameriavame sa tiež na pozíciu jednotlivca v skupine a status, ktorý môže byť pripísaný alebo získaný.

Zmena životného štýlu ovplyvnila štruktúru rodinných zväzkov. „Odložené rodičovstvá“ sa stali bežným javom. Zvyšuje sa vek žien pri pôrode i počet narodených detí mimo manželstva. Dôležitú úlohu zohrávajú regionálne rozdiely, vplyv kultúrnych činiteľov, sociálnych podmienok.

Ministerstvo školstva poskytuje podporné opatrenie v podobe doučovania. Cieľom je kvalitné a dostupné doučovanie mimo vyučovania, ktoré pomáha zlepšiť vedomosti a zručnosti žiakov, predchádzať opakovaniu ročníka a predčasnému ukončeniu vzdelávania.

Príspevok na dopravu je finančný nástroj štátu určený na úhradu cestovných nákladov detí materských škôl a žiakov základných škôl, ktorí dochádzajú na vzdelávanie mimo miesta svojho pobytu. Poskytuje sa v súlade s § 15 zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý upravuje podmienky a rozsah úhrady cestovných nákladov na dopravu do školy a späť.

Ministerstvo školstva poskytne podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení v školskom roku 2026/2027 finančné prostriedky na nepedagogických zamestnancov, ktorí v školách a školských zariadeniach zabezpečujú sebaobslužné úkony detí a žiakov počas výchovno-vzdelávacieho procesu.

Ministerstvo školstva predstavilo nový rámec AI kompetencií, ktorý systematicky určuje, ako majú učitelia a odborní zamestnanci bezpečne, eticky a zmysluplne využívať umelú inteligenciu vo vzdelávaní.

Ministerstvo školstva zverejnilo informácie, ktoré odpovedajú na otázky týkajúce sa rôznych aspektov zápisu detí do základnej školy na Slovensku, vrátane informácií o usmernení pre zákonných zástupcov, povinností zákonného zástupcu pre plnenie povinnej školskej dochádzky, termínov podávania prihlášky, spôsobov podania prihlášky, priebehu zápisu, určovania miesta a termínu zápisu, a procesu prijatia dieťaťa na základné vzdelávanie.

Žiaka nebolo možné vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku. Riaditeľ školy určil na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín do 31. 3. Žiak sa na vyskúšanie nedostavil bez ospravedlnenia. Môže byť takýto žiak z daného predmetu hodnotený známkou nedostatočný? Ak áno, v zmysle ktorého paragrafu školského zákona? Ak nie, čo sa mu píše do výpisu známok za tento predmet za I. polrok?  V § 56 ods. 6 - "Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho predmetu neprospel" -  sa rieši iba neúčasť žiaka na komisionálnej skúške za II. polrok. Za prvý polrok, ak to dobre chápem, žiak nekoná komisionálnu skúšku, iba je hodnotení v náhradnom termíne a pri skúšaní a hodnotení sa postupuje ako v riadnom termíne. Jedná sa o predmet, ktorý sa vyučuje v I. aj II. polroku.

Žiak študuje podľa individuálneho učebného plánu. Riaditeľ školy nariadil komisionálne skúšky za 1. polrok 2025/2026. Žiak sa neospravedlnene nezúčastňuje. Môžeme postupovať v zmysle Metodického pokynu č. 21/20211 a klasifikovať stupňom prospechu nedostatočný z jednotlivých predmetov?

Poprosím o usmernenie - sme stredná odborná škola. Školský zákon od 1. 1. 2026 uvádza, že podľa § 57 ods. 1 c) - žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka, ak žiaka nebolo možné hodnotiť v riadnom ani náhradnom termíne. § 56 ods. 1 uvádza: „Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ určí na jeho vyskúšanie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do 2 mesiacoch po skončení prvého polroka....“ Moja otázka: Žiak nemá dostatočný počet známok, môže mu riaditeľ na podnet učiteľa určiť náhradný termín ešte pred uskutočnením klasifikačnej porady? Ak sa pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne, netreba komisiu, učiteľ ho vyskúša v triede medzi žiakmi?

Ozvali sa mi rodičia žiačky, ktorá je žiačkou 9. ročníka našej školy, avšak počas celého obdobia študuje a žije v zahraničí. Rodičia žiadajú o vykonanie komisionálnych skúšok v januári 2026, pretože majú v pláne sa vrátiť na Slovensko a prihlásiť žiačku na strednú školu. Doposiaľ žiačka u nás nebola na komisionálnych skúškach, teda nie je vôbec klasifikovaná. Na prihlášku na strednú školu sa uvádzajú koncoročné známky za 5. - 8. ročník a 1. polrok 9. ročníka. Žiačka síce má preložené vysvedčenia zo zahraničia, avšak ich hodnotenie je úplne odlišné.  Ako máme ako škola postupovať? Mám žiačke dať urobiť komisionálne skúšky len za prvý polrok 9. ročníka alebo aj za ročníky 5. - 8.?  Ako postupovať pri podávaní prihlášky na strednú školu?

Máme otázku k realizácii odborného výcviku (OV) v externej – dištančnej forme štúdia v škole. Podľa ŠVP pre príslušné odbory sa odborný výcvik nesmie realizovať dištančne. V praxi však nastáva situácia, že externí žiaci majú rôzne podmienky: Žiaci, ktorí už pracujú v odbore, si odborný výcvik zabezpečujú u svojho zamestnávateľa, čo škole dokladujú potvrdením o mieste výkonu praxe a na konci polroka predkladajú potvrdenie o počte hodín a hodnotenie, ktoré je následne zapísané do klasifikácie majstrom OV. Žiaci, ktorí v odbore ešte nepracujú, však nemôžu dochádzať do školy na pravidelné popoludňajšie vyučovanie, takže nemožno pre nich zostaviť pevný rozvrh OV – reálne by ho nedodržiavali. Podľa našej internej smernice o externej forme štúdia (č. 4/2024) sa odborný výcvik alebo odborná prax v externej forme organizuje kombinovanou prezenčnou formou, ktorá môže zahŕňať: individuálne alebo skupinové konzultácie, blokové praktické cvičenia v škole, alebo potvrdenú odbornú prax u zamestnávateľa. Evidencia sa vedie prostredníctvom prezenčných listín z konzultácií/blokov a potvrdení o praxi. Chceli by sme sa spýtať, či môžeme pre tých žiakov, ktorí nemajú zamestnávateľa v odbore, organizačne zabezpečiť odborný výcvik formou pravidelných prezenčných konzultácií (napr. raz mesačne alebo blokovo) s vedením prezenčnej listiny a priebežnými praktickými úlohami, ktoré by nahrádzali štandardný rozvrh odborného výcviku. Naším cieľom je zachovať prezenčný prvok v súlade so ŠVP, no zároveň umožniť účasť externistov, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu dochádzať pravidelne. Ako túto formu organizačne a právne najlepšie ošetriť?

Ministerstvo, školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky vydalo metodické usmernenie, ktorého cieľom je poskytnúť riaditeľom základných škôl a stredných škôl, bez ohľadu na ich zriaďovateľa, informácie o formách úpravy dochádzky žiakov v škole podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 1. septembru 2025.