Články

Vychádza nové číslo časopisu Manažment školy v praxi 9/2026.

Z perspektívy kognitívnych úrovní, stratégie efektívnej prevencie Problematika problémového správania žiakov patrí v súčasnosti medzi najvýraznejšie výzvy pedagogickej praxe aj riadenia škôl. Dynamika školského prostredia, meniace sa sociálne podmienky rodín a rastúca diverzita žiakov kladú na učiteľov aj vedenie škôl nové nároky. Preto treba pristupovať k problémovému správaniu realisticky a systematicky budovať podporu, ktorá učiteľom umožní zvládať tieto situácie odborne. Cieľom článku je predstaviť hlavné zistenia kvalitatívneho výskumu realizovaného formou prípadových štúdií žiakov mladšieho školského veku a interpretovať ich z hľadiska riadenia školy a fungovania podporných opatrení.

Udržateľné riadenie školy Príspevok sa venuje psychohygiene vedúcich zamestnancov s dôrazom na delegovanie kompetencií, čo nepredstavuje len bežný nástroj organizácie práce, ale ide, primárne, o kľúčový mechanizmus ochrany duševného zdravia. Analyzuje najčastejšie bariéry v presúvaní agendy na širšie vedenie a ponúka praktický návod, ako cielenou distribúciou úloh znížiť stres, optimalizovať time management a získať priestor na strategické riadenie i regeneráciu.

Prečo sa najviac školských úrazov stáva v septembri V článku rozoberieme príčiny zvýšenej úrazovosti v septembri a ponúkneme praktické odporúčania, čo by mali školy urobiť na začiatku školského roka – od prevencie úrazov detí až po povinné a doplnkové školenia zamestnancov v oblasti BOZP, ochrany pred požiarmi a ochrany mäkkých cieľov.

Otázky a odpovede Od 1. januára 2026 zamestnanci škôl a školských zariadení aplikujú novelizovaný zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákonom č. 294/2025 Z. z.) a vydané metodické usmernenia sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR k vykonávaniu finančnej kontroly a k vypracovaniu smernice na výkon finančnej kontroly. Odpovieme na otázky, ktoré vznikajú pri praktickom výkone finančnej kontroly v školách a školských zariadeniach.

Interpretačné aspekty § 21 školského zákona Článok sa zaoberá právnou interpretáciou § 21 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení účinnom od 1. septembra 2026. Ustanovenie upravuje osobitný právny režim žiaka, ktorý v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky nastúpi na strednú školu, a zároveň vytvára právny mechanizmus umožňujúci jeho preradenie do základnej školy. Cieľom príspevku je analyzovať právnu povahu pokračovania povinnej školskej dochádzky v strednej škole, vzťah medzi právom zákonného zástupcu na voľbu základnej školy a právnym postavením riaditeľa školy a otázku, či právna úprava zakladá subjektívne právo žiaka na preradenie do konkrétnej základnej školy. Osobitnú pozornosť venujeme systematickému a teleologickému výkladu § 21 v kontexte právnej úpravy povinnej školskej dochádzky a verejného školského obvodu.

V spomienkach najvyšších predstaviteľov Od 1. septembra 1986 pribudol na slovenských a českých gymnáziách nový povinný vyučovací predmet – informatika a výpočtová technika. Technologický pokrok rýchlo napredoval a nutnosť ovládať počítače sa ukazoval aj v komunistickom Československu, ktoré inak za vyspelým západom čoraz viac zaostávalo. Realita zavedenia predmetu však bola plná improvizácie. Chýbali učebnice, niekde učitelia a často aj samotné počítače. Vývoj však musel ísť vpred.

Najčastejšie riziká v školskej jedálni a ich prevencia Druhá časť článku sa sústreďuje na konkrétne riziká pri práci v školskej jedálni – pošmyknutia, používanie ostrých nástrojov, popáleniny, škodlivé látky, tepelnú záťaž, požiar a ručnú manipuláciu – a na praktické opatrenia na ich obmedzenie. Zároveň zdôrazňuje zásady bezpečnej práce a význam dokumentu o posúdení rizika ako kľúčového nástroja prevencie pracovných úrazov.

Online a telefonická pomoc V článku poukážeme na význam online pomoci pre deti a mládež, zanalyzujeme jej možnosti, prínosy i limity a ukážeme, aká je dôležitá úloha odborníkov pri vytváraní bezpečného a efektívneho systému podpory v digitálnom prostredí.

Obraciame sa na Vás so žiadosťou o metodické usmernenie k vzájomnému uplatňovaniu zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a právnych predpisov upravujúcich kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov. Otázka vznikla najmä v súvislosti so zmenou možností získavania ďalšej odbornej kvalifikácie dospelými po 1. januári 2026 a s posudzovaním kvalifikačných predpokladov pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy. Zákon č. 292/2024 Z. z. v § 8 upravuje mikroosvedčenie, pričom mikroosvedčením získaným absolvovaním vzdelávania, ktoré spĺňa podmienky kvalifikačného štandardu, možno získať profesijnú kvalifikáciu. Zároveň § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanca počíta s osvedčením o profesijnej kvalifikácii vydaným inštitúciou zapísanou do registra autorizovaných inštitúcií. Príloha č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. pri viacerých kvalifikačných cestách majstra odbornej výchovy zároveň pripúšťa „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania preukázané dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona“. Radi by sme si preto overili správny výklad týchto ustanovení. Je možné, aby osoba, ktorá už spĺňa požadovaný stupeň vzdelania pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy, ale nemá stredné odborné vzdelanie v konkrétnej skupine odborov, získala požadovanú odbornú kvalifikáciu v tejto ďalšej skupine prostredníctvom systému profesijných kvalifikácií podľa zákona č. 292/2024 Z. z.? Ak áno, je na účely § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. postačujúce samotné mikroosvedčenie, ktorým sa podľa § 8 zákona č. 292/2024 Z. z. získava profesijná kvalifikácia, alebo musí byť následne vydané samostatné osvedčenie o profesijnej kvalifikácii autorizovanou inštitúciou? Možno takto získanú profesijnú kvalifikáciu považovať za splnenie požiadavky uvedenej v prílohe č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. ako „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania“, teda ako alternatívu k absolvovaniu stredného odborného vzdelania v príslušnej skupine odborov? Zároveň si dovoľujeme požiadať o objasnenie vzťahu tejto možnosti k § 24 zákona č. 292/2024 Z. z., ktorý umožňuje pri splnení ustanovených podmienok vydanie výučného listu a vysvedčenia o záverečnej skúške centrom excelentnosti alebo tréningovým centrom. Je získanie výučného listu touto cestou potrebné na splnenie kvalifikačných predpokladov majstra odbornej výchovy, alebo môže byť v prípadoch, ktoré pripúšťa príloha č. 2 vyhlášky č. 173/2023 Z. z., postačujúca samotná profesijná kvalifikácia preukázaná dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z.? Prakticky nám ide o situáciu, keď už vzdelaný dospelý človek potrebuje získať odbornú kvalifikáciu v ďalšom odbore, aby mohol vykonávať pracovnú činnosť majstra odbornej výchovy pre danú skupinu odborov. Ako majú školy v uvedených prípadoch postupovať pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov?

Dňa 31. 8. 2026 som obdržal 2 žiadosti o 3 % príplatok za profesijný rozvoj za špecializačné vzdelávanie v tomto rozsahu: Špecializačné vzdelávania – uvádzajúci pedagogický zamestnanec – rozsah 50 hodín – vydané 28. 6. 2021 Špecializačné vzdelávanie – kariérový poradca – rozsah 50 hodín – vydané 15. 2. 2024 Mám za to, že im príplatok nenáleží, a to vzhľadom na ustanovenia paragrafu 64, odst. 2, písm a) bodu 3 zákona 138/2019 Z. z. – práve tieto pozície sú vyňaté v rámci paragrafu 36 toho istého zákona a to písmena a) a j). Moja otázka je teda, či im spomínaný 3 % príplatok mám vyplácať.

Ministerstvo školstva určilo formy súhrnného hodnotenia vyučovacích predmetov v základných školách na školské roky 2026/2027 a 2027/2028. Riaditelia škôl by mali venovať pozornosť najmä pravidlám pre 6. až 9. ročník, pre ktoré ministerstvo určilo formu súhrnného hodnotenia vybraných predmetov.

Od 1. 9. 2026 sme na pozíciu pedagogického asistenta prijali novú zamestnankyňu, ktorá má vyštudovanú špeciálnu pedagogiku. V roku 2023 si Ped.F UK BA urobila rozširujúce štúdium v študijnom odbore: učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijnom programe: učiteľstvo pre primárne vzdelávanie v rozsahu 202 hodín (akreditácia 2015-18766-15A0). Dňa 1. 9. 2026 požiadala o priznanie 12 % za profesijný rozvoj za rozširujúce štúdium. Doteraz si nárok neuplatňovala, lebo bola na rodičovskej dovolenke. Adaptačné vzdelávanie má ukončené. Musíme jej ho priznať?

Metodické usmernenie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR približuje pravidlá určovania verejných školských obvodov materských a základných škôl podľa § 44 zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prosím o radu ohľadom preukazovania dĺžky pedagogickej praxe podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 173/2023 Z. z., ktorá je účinná od 1. 9. 2023.  Nie som si istá, či správne rozumiem bodom a), b) a c). V písm. a) sa uvádza „doklad o každom pracovnom pomere, v ktorom bola vykonávaná pracovná činnosť pedagogického zamestnanca“.  Rozumiem tomu tak, že môže ísť napríklad o pracovnú zmluvu alebo potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list). V písm. b) je uvedený pracovný posudok vydaný každým predchádzajúcim zamestnávateľom a v písm. c) potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti vydané každým predchádzajúcim zamestnávateľom. Keďže medzi jednotlivými bodmi je uvedené „alebo“, chápem to správne tak, že zamestnanec nemusí predkladať všetky tri doklady?  Teda ak má napríklad doklad o každom pracovnom pomere (napr. pracovnú zmluvu alebo zápočtový list), nemusí k tomu ešte predkladať pracovný posudok ani potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti?  Alebo je potrebné mať k zápočtovému listu ešte aj pracovný posudok alebo potvrdenie o dĺžke pracovnej činnosti? 

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v septembri 2026 zverejnilo metodický materiál k vedeniu osobného spisu dieťaťa pre predprimárne vzdelávanie, spracovaný podľa právneho stavu účinného od 1. septembra 2026.

Umenie sprevádzať žiaka, nie naňho tlačiť Čo robiť, keď žiak odmieta spolupracovať, rady nezaberajú a tlak vyvoláva ešte väčší odpor? Motivačné rozhovory ponúkajú pedagógom spôsob, ako viesť rozhovor tak, aby žiak nebol iba pasívnym prijímateľom pokynov. Pomáhajú odhaliť, čo žiaka skutočne motivuje, a podporiť jeho vlastnú zodpovednosť za zmenu. V seriáli „Ako viesť žiaka k zmene bez nátlaku“ nájdete konkrétne otázky, reakcie a postupy, ktoré môžete využiť v bežných aj náročnejších školských situáciách.

Ministerstvo školstva môže podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení prideliť zriaďovateľovi školy alebo školského zariadenia príspevok na úhradu nákladov na zamestnanca zabezpečujúceho sebaobslužné úkony dieťaťa alebo žiaka.

Niektorí učitelia našej školy úspešne absolvovali rozširujúce štúdium na získanie spôsobilosti vyučovať ďalší aprobačný predmet (nejde o rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky). Štúdium ukončili v roku 2021, avšak traja z nich doposiaľ nepožiadali o priznanie príplatku za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona č. 553/2003 Z. z. Otázka: Ak pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, požiada o priznanie príplatku za profesijný rozvoj za absolvované rozširujúce štúdium až do konca augusta 2026, možno mu tento príplatok priznať od 1. septembra 2026 na obdobie siedmich rokov?

Štatutárny orgán zriaďovateľa SZUŠ sa pred určitým časom zmenil. Nový štatutár občianskeho združenia, ktoré je zriaďovateľom SZUŠ, zistil, že riaditeľ školy nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie. Má síce vzdelanie DiS. art., avšak nemá absolvovanú prvú atestáciu ani funkčné vzdelávanie. Chcela by som sa opýtať, ako má zriaďovateľ v tejto situácii postupovať. Môže s riaditeľom rozviazať pracovný pomer? Ak áno, akým spôsobom – štandardnou výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru? Má riaditeľ v takomto prípade nárok na výpovednú dobu a odstupné podľa Zákonníka práce?