Mediálna gramotnosť je v súčasnosti jednou z kľúčových tém školského vzdelávania, pretože technologický vývoj a zmena spôsobu, akým deti prijímajú informácie a komunikujú, zásadne ovplyvňujú ich život. Žiaci sú od mladšieho školského veku v neustálom kontakte s online obsahom, sociálnymi sieťami, influencermi a reklamou, preto škola nemôže mediálnu gramotnosť chápať ako okrajovú tému, ale ako podmienku bezpečného, kritického a zodpovedného fungovania v informačnom prostredí.

Kurikulárna reforma základného vzdelávania na Slovensku vytvára pre túto oblasť nový rámec. Mediálna gramotnosť je zaradená medzi prierezové gramotnosti, ako súčasť občianskej gramotnosti spolu s interkultúrnou gramotnosťou a regionálnou výchovou, resp. tradičnou ľudovou kultúrou (Metodický portál Učíme, 2025b; NIVaM, 2025). Mediálna gramotnosť nie je iba technická schopnosť používať médiá. Je to občianska, hodnotová a komunikačná kompetencia, ktorá ovplyvňuje, ako jednotlivec rozumie verejnému priestoru, prijíma a hodnotí informácie a podieľa sa na tvorbe spoločenskej reality.

Prečo už nestačí učiť žiakov iba „pracovať s informáciami“?

V minulosti sa práca s informáciami spájala najmä s vyhľadávaním, čítaním a reprodukciou poznatkov. Žiak mal nájsť informáciu, zapamätať si ju a použiť ju pri odpovedi alebo v písomnej práci. V súčasnom mediálnom prostredí je problémom nadbytok informácií, ich rôznorodá kvalita, rýchlosť šírenia, emocionálne rámcovanie, nejasný pôvod a ekonomické alebo ideologické záujmy, ktoré za nimi môžu stáť.

Reformné dokumenty zdôrazňujú, že mediálna gramotnosť zahŕňa schopnosť kriticky a rozlišujúco pristupovať k médiám, interpretovať informácie a mediál­ne obsahy, odhaľovať manipulatívne techniky a správať sa eticky, bezpečne a zodpovedne ako prijímateľ aj tvorca mediálneho obsahu (MŠVVaM SR, 2023; Metodický portál Učíme, 2025a). Žiak nemá byť vedený iba k tomu, kde informáciu nájde, ale aj k tomu, kto a prečo ju vytvoril, ako sa šíri, komu slúži, aké emócie vyvoláva a