Personalistika a financie

Majú pedagogickí zástupcovia riaditeľa školy (gymnázia, základnej, materskej a mimoškolskej záujmovej činnosti), ktorí majú z titulu svojej funkcie znížený úväzok priamej vyučovacej činnosti, nárok na vykonávanie nepriamej vyučovacej činnosti z domu (v rozsahu napr. 2 hodín denne) za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako ostatní pedagogickí zamestnanci školy? Ide o situáciu, kedy má škola v pracovnom poriadku alebo kolektívnej zmluve dohodnutú možnosť vykonávať časť nepriamej činnosti mimo pracoviska. Vzťahuje sa táto možnosť v plnom rozsahu aj na riadiacich pracovníkov (zástupcov riaditeľa), alebo sa na nich vzhľadom na charakter ich riadiacej a administratívnej práce nazerá odlišne?

Zamestnankyňa (vyštudovaná učiteľka) pracovala pred nástupom do školstva v inej oblasti. Od 01. 09. 2026 sa zamestnala ako pedagogická asistentka u nás v škole. Podľa nášho pracovného poriadku nezapočítavame prax v rozsahu 2/3 v prípadocht, ak to nemá so školstvom nič spoločné. Je to takto správne?  Tá istá zamestnankyňa bola na MD a RD v rozsahu 3 rokov. Škola je má alebo nemá uznať 3 roky pre účely zvýšenia platu. Bude teda zaradená ako začínajúca, avšak s 3 roky započítanej praxe. Alebo je to v poriadku, ak od predchádzajúceho zamestnávateľa má započítaných 13 odpracovaných rokov vrátane 3 rokov MD a RD, avšak nový zamestnávateľ - škola, neuznáva 2/3 praxe z iného odvetvia, a teda ani zahrnutú MD a RD v tejto dobe.

Pedagogický zamestnanec zaradený do 8. platovej triedy (prvá atestácia) na základe vykovania rigoróznej skúšky. Vo 8. platovej triede zaradený päť rokov - učiteľ strednej školy. Pedagogický zamestnanec má tretí stupeň VŠ - PhD. Môžeme uvedeného zamestnanca zaradiť do 9. platovej triedy od 01. 09. 2026, ak splnil podmienku piatich rokov vo 8. platovej triede a má tretí stupeň VŠ?

Môže riaditeľ školy priznať príplatok za profesijný rozvoj pedagogickým zamestnancom našej ZŠ, ktorí absolvovali inovačné vzdelávanie v rokoch 2022, 2023, 2024, 2025? Vzdelávania boli súčasťou plánu profesijného rozvoja v rokoch 2022, 2023, 2024, 2025 si nepožiadali o príplatok za profesijný rozvoj podľa § 14 e, nakoľko sa im vyplácal príplatok za prof. rozvoj podľa  § 32g vo výške 12 % do 31. 12. 2026?

Môže riaditeľ školy priznať príplatok za profesijný rozvoj pedagogickému zamestnancovi, ktorý má na našej ZŠ dva pracovné úväzky (1. ako učiteľ II. stupňa ZŠ a 2. ako špeciálny pedagóg) a absolvoval inovačné vzdelávanie, ktoré bolo určené iba pre  podkategógiu  alebo kariérovú pozíciu: učiteľ druhého stupňa ZŠ a nie pre podkategóriu špeciálny pedagóg. Môže toto inovačné vzdelávanie, ktoré bolo v pláne profesijného rozvoja našej školy, uznať na obidva pracovné úväzky?

Od 1. 9. 2026 nastúpila na našu ZŠ nová pedagogická zamestnankyňa pre I. stupeň ZŠ. Vzdelanie:  V r. 2015 – ukončené vzdelávanie v študijnom programe: učiteľstvo geografie a anglického jazyka a literatúry na Pedagogickej Fakulte v Ružomberku v študijnom odbore: učiteľstvo akademických predmetov.  V r. 2023 – ukončené rozšírenie ped. spôsobilosti v študijnom odbore: učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijnom programe: učiteľstvo pre primárne vzdelávanie v rozsahu 202 hodín.  Môže riaditeľ ZŠ menovanej priznať príplatok za profesijný rozvoj za absolvovanie rozširujúceho štúdia v študijnom programe: učiteľstvo pre primárne vzdelávanie v rozsahu 202 hodín vo výške 12 %? Menovaná získala kvalifikačným vzdelávaním – rozširujúcim štúdiom kvalifikačné predpoklady pre podkategóriu učiteľ prvého stupňa ZŠ.  a) Keď toto vzdelávanie už bolo uplatnené na doplnenie si kvalifikácie, aby mohla byť menovaná zaradená ako kvalifikovaný zamestnanec pre I. stupeň ZŠ? b) Keď bolo toto rozširujúce vzdelávanie ukončené v r. 2023, teda ešte pred nástupom do našej ZŠ a teda naša ZŠ nemala toto vzdelávanie zaradené do plánu profesijného vzdelávania? Menovaná si rozširujúce štúdium vykonávala počas materskej a rodičovskej dovolenky.

Môže riaditeľ ZŠ priznať príplatok za profesijný rozvoj učiteľovi ZŠ, ktorý nastúpi do ZŠ ako učiteľ od 01. 09. 2026 a požiadal o priznanie príplatku za profesijný rozvoj na základe osvedčenia z r. 2019, 2023, 2024 a 2025, keď v tej dobe nebol zamestnancom našej školy a teda ani jeho inovačné vzdelávanie nebolo súčasťou plánu profesijného rozvoja našej školy a doteraz si vyplácanie týchto inovačných vzdelávaní neuplatňoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, nakoľko mu bol vyplácaný do 31. 08. 2026 príplatok za profesijný rozvoj podľa § 32 g zákona vo výške 12 %? Ak áno, môže požiadať už 31. 08. 2026, keď jeho pracovný pomer začína až 01. 09. 2026? 

Na stránke Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR je zverejnená aktuálna databáza pridelených finančných prostriedkov za mimoriadne výsledky žiakov dosiahnuté v školskom roku 2025/2026. Zverejnené údaje sú spracované podľa jednotlivých škôl aj ich zriaďovateľov.

Pedagogický zamestnanec, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ale nie učiteľstvo, nastúpil k nám v školskom roku 2025/2026, k 30. 6. 2026 absolvoval adaptačné vzdelávanie a od 9. 2026 začína doplňujúce pedagogické štúdium, zaraďuje sa od 1. 7. do kariérneho stupňa 7 - samostatný PZ. Do akého platového stupňa sa ale zaraďuje, ak nemá ešte ukončené DPŠ, a teda je stále vedený ako nekvalifikovaný PZ? Nemal by byť až do dokončenia DPŠ v PT 6?

Dňa 25. 8. 2026 bola riaditeľke školy predložená žiadosť pedagogickej zamestnankyne o priznanie príplatku za profesijný rozvoj vo výške 3 % + 3 % z platovej tarify podľa § 14e ods. 1 písm. d) zákona č. 553/2003 Z. z. z dôvodu úspešného absolvovania dvoch inovačných vzdelávaní v rozsahu zakladajúcom nárok na priznanie príplatku. Pedagogická zamestnankyňa zastáva názor, že ustanovenie § 14e ods. 1 písm. d), ods. 2 a ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. priznáva po splnení zákonom ustanovených podmienok priamy nárok na príplatok za profesijný rozvoj a že zákon neustanovuje povinnosť skúmať súlad absolvovaného inovačného vzdelávania s potrebami školy ani jeho zapracovanie do plánu profesijného rozvoja podľa § 64 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. Pedagogická zamestnankyňa argumentuje tým, že § 64 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 138/2019 Z. z. pri inovačnom vzdelávaní neobsahuje podmienku súladu so štruktúrou kariérových pozícií školy ani inú výslovnú podmienku viazanosti na potreby školy. Použitie slovesa „patrí“ nie „možno priznať“ zakladá nárokovú zložku platu. Otázka: Je zamestnávateľ pri posudzovaní nároku na príplatok za profesijný rozvoj za úspešne absolvované inovačné vzdelávanie oprávnený skúmať, či bolo dané vzdelávanie v súlade s potrebami školy a či bolo zapracované do plánu profesijného rozvoja podľa § 64 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z., alebo je povinný príplatok priznať vždy, ak pedagogický zamestnanec splnil podmienky ustanovené v § 14e ods. 1 písm. d) zákona č. 553/2003 Z. z. a predložil žiadosť o jeho priznanie? Na základe akých zákonných ustanovení sa má rozlišovať medzi právnym režimom priznania príplatku za rozširujúce štúdium a za inovačné vzdelávanie, ak oba druhy vzdelávania sú uvedené v § 14e ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. ako dôvody vzniku nároku na príplatok za profesijný rozvoj?

Pedagogickému zamestnancovi (učiteľ na ZUŠ, 65 rokov dosiahol v septembri 2023) bol predĺžený pracovný pomer v zmysle paragrafu 82, ods. 4 zákona 138/2019 Z. z. do 31. 8. 2026. Odstupné mu nebolo vyplácané z dôvodu, že pokračoval v pracovnom pomere. Pri ukončení pracovného pomeru dňa 31. 8. 2026 zamestnanec požiadal vyplatenie odstupného. Zamestnávateľ mu ho zatiaľ nevyplatil. Má takýto zamestnanec nárok na vyplatenie odstupného?

Obraciame sa na vás s prosbou o metodické usmernenie vo veci posúdenia platnosti absolvovaného vzdelávania vedúceho pedagogického zamestnanca. Riaditeľka školy absolvovala v roku 2017 funkčné inovačné vzdelávanie v rozsahu 60 hodín (podľa vtedy platnej legislatívy, t. j. zákona č. 317/2009 Z. z.). Vzhľadom na zmeny v právnych predpisoch (najmä zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a jeho neskoršie novely) by sme sa chceli opýtať: Je toto funkčné inovačné vzdelávanie z roku 2017 stále platné pre výkon funkcie riaditeľky školy v súčasnosti? Aká je doba platnosti tohto konkrétneho vzdelávania podľa prechodných ustanovení zákona č. 138/2019 Z. z.? Je riaditeľka povinná absolvovať ďalšie (nové) funkčné vzdelávanie, prípadne program profesijného rozvoja na splnenie kvalifikačných predpokladov pre výkon funkcie riaditeľa, a ak áno, v akom termíne?

Možno uznať na základnej škole učiteľke 1. stupňa 1. atestáciu, ktorú vykonala 19. 11. 2019 v zmysle zákona 317/2009 § 50 v kategórii učiteľ/učiteľ ZUŠ? Doposiaľ učila na inej ZŠ, kde mala túto atestáciu uznanú. Môžeme jej  ju uznať, ak bude vykonávať učiteľku pre 1. stupeň? Neradi by sme jej atestáciu odoberali spätne.

Školy a školské zariadenia, ktorým boli z kapitoly ministerstva školstva pridelené normatívne alebo nenormatívne finančné prostriedky, prípadne prostriedky na osobitné výdavky, vypracúvajú za predchádzajúci kalendárny rok správu o hospodárení a predkladajú ju svojmu zriaďovateľovi. Povinnosť vyplýva z § 40 ods. 1 zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení.

Prosím o radu ohľadom vyplácania príplatku za hodnotenie pre novoprijatých PZaOZ počas kalendárneho roka 2026. Uvedení zamestnanci by podľa zákona príplatok nemali mať, až od 01. 09. 2027, keď im bude hodnotenie urobené u nového zamestnávateľa. Ministerstvo školstva vydalo 14. 07. 2026 usmernenie, že aj novoprijatí PZ majú nárok na príplatok za hodnotenie, ak predložia novému zamestnávateľovi potvrdenie, že im hodnotenie bolo urobené do 31. 12. 2025, u starého zamestnávateľa. Prosím o usmernenie, či sa máme riadiť zákonom, alebo usmernením MŠ, nakoľko sa jedná o dve odlišné skutočnosti súvisiace s finančnými nárokmi zamestnancov. 

Obraciame sa na Vás so žiadosťou o metodické usmernenie k vzájomnému uplatňovaniu zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a právnych predpisov upravujúcich kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov. Otázka vznikla najmä v súvislosti so zmenou možností získavania ďalšej odbornej kvalifikácie dospelými po 1. januári 2026 a s posudzovaním kvalifikačných predpokladov pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy. Zákon č. 292/2024 Z. z. v § 8 upravuje mikroosvedčenie, pričom mikroosvedčením získaným absolvovaním vzdelávania, ktoré spĺňa podmienky kvalifikačného štandardu, možno získať profesijnú kvalifikáciu. Zároveň § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanca počíta s osvedčením o profesijnej kvalifikácii vydaným inštitúciou zapísanou do registra autorizovaných inštitúcií. Príloha č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. pri viacerých kvalifikačných cestách majstra odbornej výchovy zároveň pripúšťa „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania preukázané dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona“. Radi by sme si preto overili správny výklad týchto ustanovení. Je možné, aby osoba, ktorá už spĺňa požadovaný stupeň vzdelania pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy, ale nemá stredné odborné vzdelanie v konkrétnej skupine odborov, získala požadovanú odbornú kvalifikáciu v tejto ďalšej skupine prostredníctvom systému profesijných kvalifikácií podľa zákona č. 292/2024 Z. z.? Ak áno, je na účely § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. postačujúce samotné mikroosvedčenie, ktorým sa podľa § 8 zákona č. 292/2024 Z. z. získava profesijná kvalifikácia, alebo musí byť následne vydané samostatné osvedčenie o profesijnej kvalifikácii autorizovanou inštitúciou? Možno takto získanú profesijnú kvalifikáciu považovať za splnenie požiadavky uvedenej v prílohe č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. ako „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania“, teda ako alternatívu k absolvovaniu stredného odborného vzdelania v príslušnej skupine odborov? Zároveň si dovoľujeme požiadať o objasnenie vzťahu tejto možnosti k § 24 zákona č. 292/2024 Z. z., ktorý umožňuje pri splnení ustanovených podmienok vydanie výučného listu a vysvedčenia o záverečnej skúške centrom excelentnosti alebo tréningovým centrom. Je získanie výučného listu touto cestou potrebné na splnenie kvalifikačných predpokladov majstra odbornej výchovy, alebo môže byť v prípadoch, ktoré pripúšťa príloha č. 2 vyhlášky č. 173/2023 Z. z., postačujúca samotná profesijná kvalifikácia preukázaná dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z.? Prakticky nám ide o situáciu, keď už vzdelaný dospelý človek potrebuje získať odbornú kvalifikáciu v ďalšom odbore, aby mohol vykonávať pracovnú činnosť majstra odbornej výchovy pre danú skupinu odborov. Ako majú školy v uvedených prípadoch postupovať pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov?

Dňa 31. 8. 2026 som obdržal 2 žiadosti o 3 % príplatok za profesijný rozvoj za špecializačné vzdelávanie v tomto rozsahu: Špecializačné vzdelávania – uvádzajúci pedagogický zamestnanec – rozsah 50 hodín – vydané 28. 6. 2021 Špecializačné vzdelávanie – kariérový poradca – rozsah 50 hodín – vydané 15. 2. 2024 Mám za to, že im príplatok nenáleží, a to vzhľadom na ustanovenia paragrafu 64, odst. 2, písm a) bodu 3 zákona 138/2019 Z. z. – práve tieto pozície sú vyňaté v rámci paragrafu 36 toho istého zákona a to písmena a) a j). Moja otázka je teda, či im spomínaný 3 % príplatok mám vyplácať.

Od 1. 9. 2026 sme na pozíciu pedagogického asistenta prijali novú zamestnankyňu, ktorá má vyštudovanú špeciálnu pedagogiku. V roku 2023 si Ped.F UK BA urobila rozširujúce štúdium v študijnom odbore: učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijnom programe: učiteľstvo pre primárne vzdelávanie v rozsahu 202 hodín (akreditácia 2015-18766-15A0). Dňa 1. 9. 2026 požiadala o priznanie 12 % za profesijný rozvoj za rozširujúce štúdium. Doteraz si nárok neuplatňovala, lebo bola na rodičovskej dovolenke. Adaptačné vzdelávanie má ukončené. Musíme jej ho priznať?

Prosím o radu ohľadom preukazovania dĺžky pedagogickej praxe podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 173/2023 Z. z., ktorá je účinná od 1. 9. 2023.  Nie som si istá, či správne rozumiem bodom a), b) a c). V písm. a) sa uvádza „doklad o každom pracovnom pomere, v ktorom bola vykonávaná pracovná činnosť pedagogického zamestnanca“.  Rozumiem tomu tak, že môže ísť napríklad o pracovnú zmluvu alebo potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list). V písm. b) je uvedený pracovný posudok vydaný každým predchádzajúcim zamestnávateľom a v písm. c) potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti vydané každým predchádzajúcim zamestnávateľom. Keďže medzi jednotlivými bodmi je uvedené „alebo“, chápem to správne tak, že zamestnanec nemusí predkladať všetky tri doklady?  Teda ak má napríklad doklad o každom pracovnom pomere (napr. pracovnú zmluvu alebo zápočtový list), nemusí k tomu ešte predkladať pracovný posudok ani potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti?  Alebo je potrebné mať k zápočtovému listu ešte aj pracovný posudok alebo potvrdenie o dĺžke pracovnej činnosti? 

Niektorí učitelia našej školy úspešne absolvovali rozširujúce štúdium na získanie spôsobilosti vyučovať ďalší aprobačný predmet (nejde o rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky). Štúdium ukončili v roku 2021, avšak traja z nich doposiaľ nepožiadali o priznanie príplatku za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona č. 553/2003 Z. z. Otázka: Ak pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, požiada o priznanie príplatku za profesijný rozvoj za absolvované rozširujúce štúdium až do konca augusta 2026, možno mu tento príplatok priznať od 1. septembra 2026 na obdobie siedmich rokov?