Personalistika a financie

Obraciame sa na Vás so žiadosťou o metodické usmernenie k vzájomnému uplatňovaniu zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a právnych predpisov upravujúcich kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov. Otázka vznikla najmä v súvislosti so zmenou možností získavania ďalšej odbornej kvalifikácie dospelými po 1. januári 2026 a s posudzovaním kvalifikačných predpokladov pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy. Zákon č. 292/2024 Z. z. v § 8 upravuje mikroosvedčenie, pričom mikroosvedčením získaným absolvovaním vzdelávania, ktoré spĺňa podmienky kvalifikačného štandardu, možno získať profesijnú kvalifikáciu. Zároveň § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanca počíta s osvedčením o profesijnej kvalifikácii vydaným inštitúciou zapísanou do registra autorizovaných inštitúcií. Príloha č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. pri viacerých kvalifikačných cestách majstra odbornej výchovy zároveň pripúšťa „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania preukázané dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona“. Radi by sme si preto overili správny výklad týchto ustanovení. Je možné, aby osoba, ktorá už spĺňa požadovaný stupeň vzdelania pre výkon pracovnej činnosti majstra odbornej výchovy, ale nemá stredné odborné vzdelanie v konkrétnej skupine odborov, získala požadovanú odbornú kvalifikáciu v tejto ďalšej skupine prostredníctvom systému profesijných kvalifikácií podľa zákona č. 292/2024 Z. z.? Ak áno, je na účely § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z. postačujúce samotné mikroosvedčenie, ktorým sa podľa § 8 zákona č. 292/2024 Z. z. získava profesijná kvalifikácia, alebo musí byť následne vydané samostatné osvedčenie o profesijnej kvalifikácii autorizovanou inštitúciou? Možno takto získanú profesijnú kvalifikáciu považovať za splnenie požiadavky uvedenej v prílohe č. 2 k vyhláške č. 173/2023 Z. z. ako „získanie kvalifikácie v príslušnej skupine odborov vzdelávania“, teda ako alternatívu k absolvovaniu stredného odborného vzdelania v príslušnej skupine odborov? Zároveň si dovoľujeme požiadať o objasnenie vzťahu tejto možnosti k § 24 zákona č. 292/2024 Z. z., ktorý umožňuje pri splnení ustanovených podmienok vydanie výučného listu a vysvedčenia o záverečnej skúške centrom excelentnosti alebo tréningovým centrom. Je získanie výučného listu touto cestou potrebné na splnenie kvalifikačných predpokladov majstra odbornej výchovy, alebo môže byť v prípadoch, ktoré pripúšťa príloha č. 2 vyhlášky č. 173/2023 Z. z., postačujúca samotná profesijná kvalifikácia preukázaná dokladom podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z.? Prakticky nám ide o situáciu, keď už vzdelaný dospelý človek potrebuje získať odbornú kvalifikáciu v ďalšom odbore, aby mohol vykonávať pracovnú činnosť majstra odbornej výchovy pre danú skupinu odborov. Ako majú školy v uvedených prípadoch postupovať pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov?

Dňa 31. 8. 2026 som obdržal 2 žiadosti o 3 % príplatok za profesijný rozvoj za špecializačné vzdelávanie v tomto rozsahu: Špecializačné vzdelávania – uvádzajúci pedagogický zamestnanec – rozsah 50 hodín – vydané 28. 6. 2021 Špecializačné vzdelávanie – kariérový poradca – rozsah 50 hodín – vydané 15. 2. 2024 Mám za to, že im príplatok nenáleží, a to vzhľadom na ustanovenia paragrafu 64, odst. 2, písm a) bodu 3 zákona 138/2019 Z. z. – práve tieto pozície sú vyňaté v rámci paragrafu 36 toho istého zákona a to písmena a) a j). Moja otázka je teda, či im spomínaný 3 % príplatok mám vyplácať.

Od 1. 9. 2026 sme na pozíciu pedagogického asistenta prijali novú zamestnankyňu, ktorá má vyštudovanú špeciálnu pedagogiku. V roku 2023 si Ped.F UK BA urobila rozširujúce štúdium v študijnom odbore: učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijnom programe: učiteľstvo pre primárne vzdelávanie v rozsahu 202 hodín (akreditácia 2015-18766-15A0). Dňa 1. 9. 2026 požiadala o priznanie 12 % za profesijný rozvoj za rozširujúce štúdium. Doteraz si nárok neuplatňovala, lebo bola na rodičovskej dovolenke. Adaptačné vzdelávanie má ukončené. Musíme jej ho priznať?

Prosím o radu ohľadom preukazovania dĺžky pedagogickej praxe podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 173/2023 Z. z., ktorá je účinná od 1. 9. 2023.  Nie som si istá, či správne rozumiem bodom a), b) a c). V písm. a) sa uvádza „doklad o každom pracovnom pomere, v ktorom bola vykonávaná pracovná činnosť pedagogického zamestnanca“.  Rozumiem tomu tak, že môže ísť napríklad o pracovnú zmluvu alebo potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list). V písm. b) je uvedený pracovný posudok vydaný každým predchádzajúcim zamestnávateľom a v písm. c) potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti vydané každým predchádzajúcim zamestnávateľom. Keďže medzi jednotlivými bodmi je uvedené „alebo“, chápem to správne tak, že zamestnanec nemusí predkladať všetky tri doklady?  Teda ak má napríklad doklad o každom pracovnom pomere (napr. pracovnú zmluvu alebo zápočtový list), nemusí k tomu ešte predkladať pracovný posudok ani potvrdenie o dĺžke výkonu pracovnej činnosti?  Alebo je potrebné mať k zápočtovému listu ešte aj pracovný posudok alebo potvrdenie o dĺžke pracovnej činnosti? 

Niektorí učitelia našej školy úspešne absolvovali rozširujúce štúdium na získanie spôsobilosti vyučovať ďalší aprobačný predmet (nejde o rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky). Štúdium ukončili v roku 2021, avšak traja z nich doposiaľ nepožiadali o priznanie príplatku za profesijný rozvoj podľa § 14e zákona č. 553/2003 Z. z. Otázka: Ak pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, požiada o priznanie príplatku za profesijný rozvoj za absolvované rozširujúce štúdium až do konca augusta 2026, možno mu tento príplatok priznať od 1. septembra 2026 na obdobie siedmich rokov?

Štatutárny orgán zriaďovateľa SZUŠ sa pred určitým časom zmenil. Nový štatutár občianskeho združenia, ktoré je zriaďovateľom SZUŠ, zistil, že riaditeľ školy nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie. Má síce vzdelanie DiS. art., avšak nemá absolvovanú prvú atestáciu ani funkčné vzdelávanie. Chcela by som sa opýtať, ako má zriaďovateľ v tejto situácii postupovať. Môže s riaditeľom rozviazať pracovný pomer? Ak áno, akým spôsobom – štandardnou výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru? Má riaditeľ v takomto prípade nárok na výpovednú dobu a odstupné podľa Zákonníka práce?

Riaditeľke školy končí funkčné obdobie 30.6.2029. Približne v septembri 2028 má nasledovať manžela do cudziny, ktorý je tam vyslaný. Ako má zriaďovateľ postupovať v takomto prípade s riaditeľkou? Bude mať prerušený výkon funkcie, alebo sa musí vzdať funkcie riaditeľky? Bude uvoľnená zo zamestnania a bude mať neplatené voľno? Čo je potrebné vo vzťahu k riaditeľke urobiť, čo sa týka personálnych záležitostí?

Je možné priznať príplatok za inovačné vzdelávanie akreditované Ministerstvom školstva Českej republiky?

V § 64 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 138/2019 Z. z. sa uvádza, že príplatok za inovačné vzdelávanie patrí pedagogickému zamestnancovi vo výške 3% za každých 50 hodín. V niektorých osvedčeniach o absolvovaných inovačných vzdelávaniach sa uvádza 50 hodín a v niektorých sa uvádza 50 vyučovacích hodín. Ako to máme posudzovať? 50 hodín = 50 vyučovacích hodín?

Od 1. 9. 2026 budeme mať nového učiteľa na vyučovanie premetov matematika a fyzika. Učiteľ vyštudoval MAT a FYZ pre základné školy. Následne absolvoval rozširujúce vzdelávanie pre MAT SŠ - ukončenie 27. 5. 2009, a rozširujúce vzdelávanie pre FYZ SŠ - ukončenie: 12. 6. 2024. Môžeme uvedenému učiteľovi priznať príplatok za profesijný rozvoj vo výške 12 % za rozširujúce vzdelávanie (FYZ pre SŠ) od 1. 9. 2026 na sedem rokov?

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení sa stredné odborné školy financujú podľa kategórií, do ktorých sa odbory vzdelávania zaraďujú podľa personálnej náročnosti a prevádzkovej náročnosti určenej v štátnom vzdelávacom programe a v normatíve materiálno-technického a priestorového zabezpečenia.

Účel dotácií Dotácie na stravu a školské potreby sa poskytujú podľa zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ich cieľom je podporiť zdravé stravovacie návyky detí, plnenie školských povinností a zároveň finančne odbremeniť rodiny. Podmienky nároku na dotácie na stravu Dotáciu na stravu možno poskytnúť deťom v poslednom ročníku materskej školy, žiakom základných škôl a vybraným žiakom stredných škôl, ak o ňu rodič každoročne požiada pred začiatkom školského roka. Nárok majú aj mladšie deti v materských školách z domácností v hmotnej núdzi alebo s príjmom najviac vo výške životného minima, prípadne mladšie deti v materskej škole, ak najmenej polovica z nich pochádza z domácností v hmotnej núdzi. Dotácia sa poskytuje len za dni, keď sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacieho procesu a odobralo stravu. Výška dotácie na stravu Výška dotácie na stravu je 1,40 eura na dieťa v materskej škole, 2,10 eura na žiaka prvého stupňa základnej školy a 2,30 eura na žiaka druhého stupňa základnej školy alebo príslušných ročníkov strednej školy. Dotácia na školské potreby Dotácia na školské potreby je určená na úhradu pomôcok potrebných na vzdelávanie detí v poslednom ročníku materskej školy a v základnej škole. Poskytuje sa deťom z domácností v hmotnej núdzi alebo s príjmom do výšky životného minima, prípadne všetkým deťom v škole alebo triede, kde najmenej 50 % detí spĺňa podmienky hmotnej núdze. Maximálna výška dotácie je 33,20 eura na dieťa za rozpočtový rok. Termíny pre zriaďovateľov škôl Pre obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2026 musia zriaďovatelia škôl doručiť aktualizované zoznamy detí na dotáciu na stravu predložiť do 10. augusta 2026 a zoznamy detí na dotáciu na školské potreby do 10. septembra 2026. Na základe týchto podkladov budú dotácie vyplatené v stanovených termínoch. Povinnosti zriaďovateľov Zriaďovatelia sú zároveň povinní priebežne oznamovať všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na poskytnutie dotácie. Neoznámenie zmien môže viesť k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov a k povinnosti dotáciu vrátiť. Za správnosť údajov o oprávnených deťoch zodpovedá zriaďovateľ školy. Povinnosti rodičov Rodičia by mali včas požiadať o dotáciu na stravu alebo preukázať splnenie podmienok hmotnej núdze či príjmu, aby mohli byť deti zaradené do zoznamov oprávnených príjemcov na školský rok 2026/2027.

Chceme prijať do zamestnania na pozíciu učiteľ ekonomických predmetov učiteľku ekonomickú inžinierku s DPŠ. V roku 2014 úspešne absolvovala štátnu jazykovú skúšku z NEJ. Môžeme jej ŠJS uznať ako 1. atestáciu, aj keď na našej škole nebude vyučovať cudzí jazyk?

Máme pedagogických zamestnancov, ktorí pracujú na kratší pracovný čas, napríklad s priamou vyučovacou činnosťou v rozsahu 18 hodín týždenne z ustanoveného základného úväzku 22 hodín. Prosíme o usmernenie, ako správne určiť a zaokrúhliť výšku pracovného úväzku na účely pracovnej zmluvy a ďalších pracovnoprávnych dokumentov. Má byť pracovný úväzok uvedený ako: 81,8182 %, 81,82 %, alebo 82 %?

Prosím vás o informáciu, ako správne priznať kvalifikáciu zamestnankyni na základe predložených dokladov o kvalifikácii a zaradiť do platovej triedy. Pracovná pozícia: Majsterka odborného výcviku v odbore kuchár Výučný list v odbore kuchárka/servírka so zameraním na obsluhu Maturitné vysvedčenie Hotelová akadémia Vysoká škola II. stupeň študijný program Bezpečnostný manažment a ochrana majetku Vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti zamerané na výchovno-vzdelávaciu činnosť na vyučovanie predmetov, ktorých obsah nadväzuje na obsah študijných predmetov alebo študijných odborov Podľa môjho názoru spĺňa zamestnankyňa kvalifikáciu maturitným vysvedčením z Hotelovej akadémie – úplné stredné odborné vzdelanie. Môžeme jej uznať aj Vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti na výchovno-vzdelávaciu činnosť na vyučovanie predmetov, alebo si musí spraviť doplnkové pedagogické vzdelanie namajstra odborného výcviku, aby bola kvalifikovaná? Ak jej ako majstrovi OV toto Vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti na výchovno-vzdelávaciu činnosť neplatí, v pracovnej zmluve bude mať podmienku doplniť vzdelanie do 4 rokov so zaradením do 5. platovej triedy?

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR zverejnilo aktualizované znenie Metodiky poskytovania a vyplácania finančných prostriedkov na kompenzačný príspevok pre pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v roku 2026, ktoré je účinné od 15. júla 2026.

Prosíme o radu v konkrétnych prípadoch: 1) Pomocná sila v školskej jedálni - zamestnankyňa prijatá na zastupovanie počas PN na jeden rok (pracovná zmluva). Následne dodatok k pracovnej zmluve na dobu určitú na jeden rok.  Môžeme uzatvoriť ďalší dodatok k PZ už na dobu neurčitú?  2) Príplatok za hodnotenie - odborný zamestnanec prijatý do PP od 01. 04. 2026. Do 30. 06. 2026 mu bolo urobené hodnotenie. Patrí mu od 01. 09. 2026 príplatok za hodnotenie? 3) Učiteľka SŠ prijatá na zastupovanie počas MD/RD od 01. 09. 2016 (pracovná zmluva). Od uvedeného dátumu zastupovala/zastupuje tri kolegyne. Zmena pracovnej zmluvy na základe dodatkov. Môžeme od 01.09.2026 uzatvoriť ďalší dodatok už na dobu neurčitú? 

Obraciame sa na Vás s otázkou k určovaniu základného úväzku a práce nadčas pedagogických zamestnancov v strednej odbornej škole pri organizácii vyučovania podľa dvojtýždňového rozvrhu hodín (párny a nepárny týždeň). Na našej škole je odborný výcvik organizovaný formou dvojtýždňového rozvrhu, pričom počet hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti jednotlivých pedagogických zamestnancov sa v párnom a nepárnom týždni líši. Rovnaký princíp sa v niektorých prípadoch uplatňuje aj pri teoretickom vyučovaní. V tejto súvislosti žiadame o výklad otázok: Posudzuje sa plnenie základného úväzku pedagogického zamestnanca samostatne za každý kalendárny týždeň, alebo je pri schválenom dvojtýždňovom rozvrhu možné posudzovať jeho splnenie za celý dvojtýždňový rozvrhový cyklus? Ak má majster odbornej výchovy ustanovený základný úväzok 24 hodín týždenne a jeho rozvrh je napríklad: nepárny týždeň – 18 hodín, párny týždeň – 35 hodín, Akým spôsobom sa určujú hodiny práce nadčas? Považujú sa za prácu nadčas všetky hodiny nad 24 hodín v druhom týždni, alebo sa vychádza zo súčtu hodín za celý dvojtýždňový cyklus? Ak pedagogický zamestnanec počas jedného z týždňov dvojtýždňového rozvrhu čerpá pracovnú neschopnosť, dovolenku alebo má inú ospravedlnenú neprítomnosť, akým spôsobom sa posudzuje splnenie jeho základného úväzku a určovanie prípadnej práce nadčas? Vzťahuje sa rovnaký postup aj na učiteľov teoretického vyučovania, ktorých základný úväzok je ustanovený na 22 hodín týždenne a ktorým je rozvrh hodín organizovaný v dvojtýždňovom cykle? Dôvodom našej otázky je skutočnosť, že nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. ustanovuje základný úväzok ako týždenný počet hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, avšak explicitne neupravuje postup pri organizácii vyučovania podľa dvojtýždňového rozvrhu. Zároveň sme nenašli jednoznačné metodické usmernenie, ktoré by upravovalo postup pri určovaní práce nadčas v uvedených situáciách.

Zástupkyňa riaditeľa základnej školy získala dňa 18. 06. 2010 Osvedčenie o príprave vedúcich pedagogických pracovníkov podľa § 5 Vyhlášky MŠ SR 42/1996 Z. z.. Dňa 24. 06. 2017 získala Osvedčenie o ukončení funkčného inovačného vzdelávania. Problém je v tom, že toto osvedčenie získala po 7 rokoch a 6 dňoch, teda po lehote určenej § 34 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Jej funkcia bola ukončená začiatkom júla 2019, teda ešte v platnosti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Dňa 09. 07. 2024 bola znovu menovaná do funkcie zástupkyne riaditeľa základnej školy. Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa za funkčné vzdelávanie považuje funkčné vzdelávanie, ktorého platnosť sa predĺžila po absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.

Ministerstvo školstva zverejnilo harmonogram celoslovenského externého testovania žiakov 9. ročníka základných škôl (Testovanie 9) pre školský rok 2026/2027.