Zdravie, resp. dobrý zdravotný stav je základným predpokladom k aktívnej činnosti a spôsobilosti plniť úlohy vyplývajúce z roly školáka. Závažné zmeny zdravotného stavu znižujú školskú výkonnosť, vedú k vyššej únave, zhoršujú psychický stav aj ovplyvňujú vzťahy žiaka s rovesníkmi. Pri vážnych dlhotrvajúcich ochoreniach sa žiak obvykle nezúčastňuje vyučovania v plnom rozsahu, príp. plní povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom, napr. v škole pri zdravotníckom zariadení či v domácom prostredí. V dôsledku choroby sa u žiaka môžu prejavovať zmeny psychického vývinu a správania, napr. úzkostné a depresívne stavy, fóbické, kompulzívne reakcie a adaptačné zmeny (Olíková, 2023). Žiak môže mať strach z bolesti, z medicínskych a liečebných zákrokov, z recidívy choroby, zo smrti atď., čo sa môže premietnuť do celkovej podráždenosti, nespavosti a pod. (Vladová, 2017).

Ťažkosti so školskou dochádzkou a s plnením školských povinností môžu mať aj žiaci s oslabenou imunitou, alergiami a chronickými ochoreniami. Vzhľadom na to, že chrípkové obdobie trvá tri štvrtiny školského roka (október – apríl), u žiakov sa môžu vyskytovať časté alebo opakované absencie. Títo žiaci sú častejšie ohrození infekčnými ochoreniami bežnými v detskom veku (napr. osýpky, ovčie kiahne, šarlach, rubeola, tzv. siedma choroba[1] známa aj ako syndróm ruka – noha – ústa a pod.). Návštevy lekárov, opakovaná domáca liečba vysiľujú žiakov aj ich izolujú od vrstovníkov, čo sa odráža na ich psychickom stave aj na ich sociálnych zručnostiach. Navyše, aby sa ochránili pred potenciálnymi infekciami alebo chránili pred nimi iných, vyhýbajú sa spontánnym kontaktom s vrstovníkmi, čím sa dostávajú do „začarovaného kruhu“. Sociálna izolácia, najmä ak je častá alebo dlhšie trvajúca, má nepriaznivý vplyv na kvalitu života a sociálny rozvoj dieťaťa.

Najčastejšie ochorenia v