Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (2.)
Učiteľ a učiteľské povolanie, takmer na všetkých stupňoch nášho školstva, predstavuje v poslednom období široko diskutovanú tému. Učiteľ by, podľa kritérií rodičov, odborníkov, mal spĺňať nielen kvalifikačné, ale hlavne charakterové a morálne kvality. Žiaci a rodičia od učiteľa očakávajú vždy maximum. Maximum profesionality, otvorenosti, spravodlivosti, vedomosti, tolerancie a pochopenia. Učiteľ sa má vždy správne rozhodnúť, má byť plný energie, pozitívne naladený, ústretový, trpezlivý až do tej miery, že je takmer nemožné aby nebol empatický. Táto náročnosť predstavuje niekoľko „pracovných výkričníkov“, medzi ktoré zaraďujeme aj psychickú kondíciu učiteľa, v zmysle do kedy môže túto záťaž zvládať, ak spoločenské prostredie nenapomáha tomuto naplneniu. Z psychologického hľadiska musíme konštatovať, že práve v správaní detí sa zrkadlia hodnoty rodičov a celej spoločnosti. V preexponovanej forme unikajú pravé hodnoty, v školstve rezignujeme, upadáme do sociálneho smútku, ktorý sa odrazí na ďalšej generácii.
„Malé bolesti nás vyvádzajú z rovnováhy, veľké nás musia navracať k sebe.“ Jean Paul
Takmer každý pedagóg v svojej praxi postrehol, že vo výchove a vzdelávaní sa v poslednom období oslabuje rozvoj citovo emocionálneho rozmeru osobnosti mládeže. Honba spoločnosti za hmotnými statkami, nevhodné modely spoločenského správania, ktoré sú širokospektrálne podsúvané médiami, ako priority úspechu, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je interpretovaný ako ideál spokojnosti či obrovský potenciál informačných zdrojov, ktoré každodenne atakujú našu psychiku a iné negatívne vplyvy predstavujú celý reťazec zvráteného rebríčka hierarchie hodnôt, ktorý sa negatívnym spôsobom odráža v správaní sa mladej generácie. Z množstva informačných podnetov a v rovine materiálneho porovnania si učitelia a žiaci ťažko vyberajú len tie pozitívne. Silu nesplnených túžob napĺňajú negatívne, ktorým na základe dlhodobého pôsobenia nakoniec mnohí jedinci podľahnú. Tieto aspekty sú obojstranné a týkajú sa rovnako hodnôt pedagóga, ako aj žiaka.
Medzi najčastejšie diagnostikované psychické problémy aj priame ochorenia sa v poslednej dobe zaraďujú frustrácia a depresia, ktoré majú rôzne podoby, ako aj vysoko variabilné kompenzačné mechanizmy.
Depresia
Depresia (z lat. deprimere, utláčať, zatláčať) – predstavuje duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, absenciou záujmov a zníženým sebavedomím. V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; angl. major – depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či