zdravie

SPÁNOK A JEHO VÝZNAM PRE ŽIAKOV V článku sa zaoberáme významom spánku pre žiakov, jeho vplyvom na fyzické a psychické zdravie, učenie, pamäť i školský výkon, pričom analyzujeme faktory ovplyvňujúce kvalitu a dĺžku spánku detí a dospievajúcich. Uvedieme konkrétne dôsledky nedostatku spánku, vzťah medzi spánkom a akademickými výsledkami, potrebu intervencií v školskom prostredí a odporúčania na podporu zdravých spánkových návykov.

ČO MUSÍ MAŤ RIADITEĽ POD KONTROLOU Riadiť školu neznamená len zabezpečiť kvalitu vzdelávania, ale aj plniť zákonné povinnosti voči zamestnancom. Už samotná existencia pedagogických aj nepedagogických pracovníkov vytvára zodpovednosť za ich bezpečnosť, ochranu zdravia a správne fungovanie pracovného prostredia a školení zamestnancov. V závere článku ponúkneme aj užitočný tip pre riaditeľov škôl.

INTEGRÁCIA TÉM ZDRAVIA DO EDUKAČNÉHO PROCESU V súčasnom vzdelávacom systéme zohráva zdravie jednu z kľúčových úloh, a preto musí byť výchova k zdraviu neoddeliteľnou súčasťou školských kurikúl. Uvedená výchova má byť systematicky integrovaná do celkového edukačného procesu, aby sa zabránilo fragmentácii zdravotných tém, ktorá oslabuje ich účinnosť. Učitelia ako realizátori zdravotno-preventívnej edukácie, hrajú kľúčovú rolu v podpore zdravia žiakov a úspešnej implementácii týchto prístupov. To si vyžaduje ich dôkladnú prípravu a neustále aktualizovanie stratégií vzdelávania.

APLIKÁCIA V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ Článok sa zameriava na výučbu a aplikáciu zdravého životného štýlu v treťom a štvrtom ročníku základnej školy. Cieľom je podporiť zdravé návyky detí prostredníctvom vzdelávacích aktivít v školách. Autori ponúkajú návrhy aktivít na podporu zdravého životného štýlu v primárnom vzdelávaní. Dôležitosť svojej práce vidia jednak v pomoci pedagógom primárneho vzdelávania a ich žiakom vo výučbe o zdravom životnom štýle. Chcú prispieť k zlepšeniu myslenia aj stavu zdravia žiakov ako budúcej generácie, kde aj takýmto spôsobom možno formovať ich myseľ a srdce.

ČASŤ 2 – SUBJEKTÍVNA POHODA  Dnešná situácia ovplyvňuje zmysluplné trávenie voľného času detí v školských kluboch. Narastajúca komercializácia voľnočasových aktivít viedla k rozvoju priemyslu voľného času, kde rôzne subjekty ponúkajú aktivity s rôznym prínosom. Cieľmi štátnej politiky sa stala podpora vytvárania podmienok na využívanie voľného času, oddychu a zábavy, zabezpečenie lepších podmienok na formálne a neformálne vzdelávanie detí a mládeže. (Prvá časť príspevku TOV – Zdravie sa nachádza v Didaktike č. 6/2024.)

ČASŤ 1 – ZDRAVIE  V sérii článkov „Obsah výchovy mimo vyučovania“ z hľadiska tematických oblastí výchovy pokračujeme ich opisom. V predchádzajúcich číslach sme priblížili TOV Komunikácia a práca s informáciami a TOV Sebarozvoj a svet práce1. V tejto časti sa venujeme analýze TOV Zdravie a subjektívna pohoda. Zdôrazňujeme komplexný rozvoj osobnosti žiaka. Poukážeme na možnosť vytvárania konceptu budovania kultúry wellbeingu v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach s objasnením podstaty hlavných funkcií voľného času.

Posudzovanie priestorov škôl a školských zariadení patrí k výkonom, prostredníctvom ktorých inšpekcia práce presadzuje ochranu života a zdravia zamestnancov a ďalších osôb, ktoré sa nachádzajú na pracovisku. Okrem samotných budov je potrebné posúdiť aj bezpečnosť technických zariadení, ktoré tvoria trvalú alebo funkčne neoddeliteľnú súčasť týchto objektov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v školách a školských zariadeniach je vďaka tomu, že sa dotýka nielen zamestnancov, ale aj detí a žiakov, veľmi zložitá. Pri činnostiach súvisiacich s výchovno-vzdelávacím procesom je škola povinná prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov, vytvárať podmienky na ich zdravý vývin, zaistiť im bezpečnosť a ochranu zdravia, poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, viesť evidenciu školských úrazov.

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (2.) Učiteľ a učiteľské povolanie, takmer na všetkých stupňoch nášho školstva, predstavuje v poslednom období široko diskutovanú tému. Učiteľ by, podľa kritérií rodičov, odborníkov, mal spĺňať nielen kvalifikačné, ale hlavne charakterové a morálne kvality. Žiaci a rodičia od učiteľa očakávajú vždy maximum. Maximum profesionality, otvorenosti, spravodlivosti, vedomosti, tolerancie a pochopenia. Učiteľ sa má vždy správne rozhodnúť, má byť plný energie, pozitívne naladený, ústretový, trpezlivý až do tej miery, že je takmer nemožné aby nebol empatický. Táto náročnosť predstavuje niekoľko „pracovných výkričníkov“, medzi ktoré zaraďujeme aj psychickú kondíciu učiteľa, v zmysle do kedy môže túto záťaž zvládať, ak spoločenské prostredie nenapomáha tomuto naplneniu. Z psychologického hľadiska musíme konštatovať, že práve v správaní detí sa zrkadlia hodnoty rodičov a celej spoločnosti. V preexponovanej forme unikajú pravé hodnoty, v školstve rezignujeme, upadáme do sociálneho smútku, ktorý sa odrazí na ďalšej generácii.

Popáleniny sú častým poškodením zdravia nielen v domácnosti, ale k ich výskytu dochádza aj v školách v rámci vyučovania, alebo pri nepozornosti detí v rámci hier. Vznikajú pôsobením tepla, elektrického prúdu, ožiarením alebo pôsobením chemikálii (kyselín, zásad). Môžu viesť k poškodeniu až strate kožného krytu. V najťažších prípadoch postihuje aj hlbšie tkanivové štruktúry (svaly, šľachy) a pri veľkom rozsahu popálenín vždy ide o život ohrozujúci stav, keďže rozsiahle popáleniny vyvolávajú rozsiahlu odpoveď organizmu vedúcu až k rozvoju popáleninovému šoku. Rýchlosť prvej pomoci má veľký vplyv (v prvých dvoch stupňoch popálenín) na výsledné hojenie a čo najmenšie následky v období rekonvalescencie.

S rozvíjajúcou sa elektrifikáciou rôznych činností, prístupom k zobrazovacím technikám využívaným aj v školách a príslovečnej zvedavosti detí, rastie nebezpečenstvo ich úrazu elektrickým prúdom. Vzrastá tak riziko úrazmi elektrickým prúdom nielen v domácnostiach, kde sú deti najrizikovejšou skupinou, ale aj v školách. 

Deti, škola, hra, fantázia, hravosť. Všetko sú to slová, ktoré si spájame s deťmi. Je tu však ešte jedno slovo – nebezpečenstvo. Môžeme hovoriť o rôznych formách a podobách nebezpečenstva, ktoré na deti číhajú doma, v škole, pri voľnočasových aktivitách. Na mladú generáciu v súčasnosti pôsobí stále viac faktorov, ktorým sme prinajmenšom v takom množstve nemuseli čeliť my.

Obezita v Európe dosiahla rozmery epidémie. 30 % až 80 % dospelých vo väčšine krajín dnes trpí nadváhou, pričom pomer obéznych ľudí stúpa v podstate v každom regióne. Najviac sú obezitou ohrozené deti, preto je nadváha najbežnejšou detskou chorobou v Európskom regióne. Asi 20 % detí má dnes nadváhu a jedna tretina z nich sú obézne. Tieto deti podstupujú oveľa vyššie riziko vzniku cukrovky bez závislosti na podávaní inzulínu (2. typ), srdcové choroby, žlčníkové choroby, majú zvýšený krvný tlak, problémy so spánkom a vyvíjajú sa u nich psychologické problémy. Čo je najhoršie, existuje vysoká pravdepodobnosť, že budú obézne aj v dospelosti a vyvinú sa u nich oveľa závažnejšie choroby, čím sa zníži dĺžka a kvalita ich života.

Výkon štátneho zdravotného dozoru vyplýva zamestnancom úradu verejného zdravotníctva a zamestnancom regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“). Ide o kontrolu dodržiavania všetkých ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich ochranu verejného zdravia. Pracovník, ktorý vykonáva štátny zdravotný dozor, sa preukazuje pri jeho výkone služobným preukazom a je oprávnený požadovať preukázanie totožnosti osôb, ktoré vykonávajú činnosti, spadajúce pod kontrolu.