APLIKÁCIA V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ
Článok sa zameriava na výučbu a aplikáciu zdravého životného štýlu v treťom a štvrtom ročníku základnej školy. Cieľom je podporiť zdravé návyky detí prostredníctvom vzdelávacích aktivít v školách. Autori ponúkajú návrhy aktivít na podporu zdravého životného štýlu v primárnom vzdelávaní. Dôležitosť svojej práce vidia jednak v pomoci pedagógom primárneho vzdelávania a ich žiakom vo výučbe o zdravom životnom štýle. Chcú prispieť k zlepšeniu myslenia aj stavu zdravia žiakov ako budúcej generácie, kde aj takýmto spôsobom možno formovať ich myseľ a srdce.
Životný štýl je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje naše zdravie. Učitelia zohrávajú významnú úlohu pri formovaní vzťahu detí k zdravému životnému štýlu už počas primárneho vzdelávania. Najznámejšia definícia zdravia je od Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization – Constitution of WHO, 1946): „Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia“ (Michalíková, 2022). Podľa Wiegerovej (2005) je zdravie jednota biologického, sociálneho a psychologického v človeku, vzájomná súvislosť organizmu a životného prostredia, tvorí základ chápania zdravia a choroby ako dynamických procesov. Liba (2016) chápe zdravie ako dynamický stav, proces a základný predpoklad optimálneho fungovania človeka v intenciách jeho vnímania ako biopsychickej a sociokultúrnej kvality.
Zdravie človeka je podmienené kladným a záporným pôsobením faktorov – determinantov zdravia. Podľa Machovej, Kubátovej a kol. (2009) ich delíme na:
- vnútorné faktory – sú dedičné a patria sem: genetická výbava, genetický základ, tvoria 20 % vplyvu na zdravie;
- vonkajšie faktory – majú vplyv na zdravie, členia sa do 3 skupín: (1) životný štýl (tvorí 50 %), (2) kvalita životného a pracovného prostredia (20 %), (3) zdravotnícke služby, ich úroveň a kvalita zdravotnej starostlivosti (10 %).
Hegyi a Ochaba (2013) radia medzi determinanty zdravia s percentuálnym podielom na stave populácie nasledujúce: úroveň zdravotníctva 15 – 20 %; genetické danosti populácie 10 – 15 %; prostredie 20 – 30 % a životný štýl obyvateľstva 50 – 60 %. V oboch prípadoch chápania determinantov zdravia je najdôležitejším faktorom vplývajúcim na naše zdravie životný štýl, ktorý so zdravím úzko súvisí a najviac ovplyvňuje zdravie.
Životný štýl podľa Machovej, Kubátovej a kol. (2009) zahŕňa formy dobrovoľného správania sa v daných životných situáciách, ktoré sú založené na individuálnom výbere rôznych možností. Životný štýl je charakterizovaný súhrou dobrovoľného správania (výberom) a životnou situáciou (možnosťami). Hartl, Hartlová (2000) chápu životný štýl ako individuálny súhrn postojov, hodnôt a zručností odrážajúcich sa v činnosti človeka. Zahŕňa sieť medziľudských vzťahov, výživu, telesný pohyb, organizáciu času, záujmy, záľuby. Podľa Čihovského, Hobzu, Dohnala (2007) je životný štýl komplexom písaných a nepísaných noriem a identifikačných vzorov, súhrnom životných podmi