Ochrana pred vysokými teplotami v školských jedálňach

Vysoké teploty počas letných mesiacov nepredstavujú len nepríjemnosť, ale aj zdravotné riziko pre pracovníkov a žiakov v školských jedálňach. Preto je dôležité chrániť sa dodržiavaním vhodného pitného režimu, pravidiel pri používaní klimatizácie či adaptovaním pracovného procesu a pracovného odevu na dané teplotné podmienky, ako odporúča aj Úrad verejného zdravotníctva SR. Zdravie a bezpečnosť pracovníkov a žiakov v školských jedálňach by mali byť vždy na prvom mieste. Zamestnávatelia by mali prijímať preventívne opatrenia, ktoré minimalizujú riziká spojené s vysokými letnými teplotami.

Letné mesiace prinášajú dlhšie teplé dni, často aj extrémne vysoké teploty, ktoré môžu negatívne ovplyvniť zdravie a výkonnosť pracovníkov a žiakov v školských jedálňach. Vysoké teploty predstavujú riziko na pracovisku v kuchyni a jedálni, ale aj v kanceláriách a iných vnútorných priestoroch. Dodržiavaním preventívnych opatrení možno vysokým teplotám čeliť účinne a minimalizovať ich vplyv na tieto priestory.

Legislatívny rámec a povinnosti zamestnávateľa

Povinnosti zamestnávateľov pri zabezpečení ochrany zdravia svojich zamestnancov a žiakov vo svojich zariadeniach pri záťaži teplom a chladom sú upravené v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podrobnosti o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci ustanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Zamestnávateľ je povinný na vnútornom pracovisku zabezpečiť optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. V prípade, keď nie je možné dosiahnuť optimálne hodnoty, musí zabezpečiť aspoň prípustné hodnoty faktorov mikroklímy.

Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa a pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním.

Horúčavy na pracovisku

Aby mohli zamestnanci v práci podávať stopercentný výkon, musí im zamestnávateľ zabezpečiť vhodné pracovné podmienky. Nezáleží pritom na tom, či ide o zamestnancov pracujúcich v interiéri alebo exteriéri. Každému musia byť poskytnuté vhodné podmienky na prácu.

Extrémne teploty

Extrémne zvýšené teploty môžu spôsobovať záťaž zamestnancov teplom na väčšine pracovísk, u ktorých môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Na prevenciu porúch zdravia v súvislosti so zvýšenou záťažou teplom počas letného obdobia sa odporúčajú zabezpečiť na pracoviskách tieto preventívne opatrenia:

Prístup k pitnej vode a primeraný pracovný režim: V teplom prostredí je dôležitý dostatočný prísun tekutín. Zamestnávatelia by mali zabezpečiť pitný režim na vlastné náklady a povzbudzovať k pravidelnému pitiu. V prípade potreby upraviť pracovný režim v školských jedálňach a kuchyniach, zaviesť častejšie prestávky alebo poskytnúť možnosť osvieženia sprchou.

Dostupnosť a dostatok pitnej vody na pracovisku pre zamestnancov je samozrejmosťou. Okrem toho sa odporúča konzumácia dostatočného množstva vhodných nápojov, ktoré majú občerstvujúce vlastnosti a slúžia na doplnenie tekutín, solí a ďalších látok stratených nadmerným potením. Cez pitný režim sa odporúča doplniť najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu nadmerným potením a dýchaním. Nápoje musia byť zdravotne neškodné, majú mať vhodné chuťové vlastnosti a teplotu. Majú obsahovať čo najmenej cukru (do 6 %), pretože sladké nápoje zvyšujú pocit smädu. Nápoje nemajú obsahovať ani malé množstvo alkoholu, pretože alkohol zvyšuje metabolizmus a tým aj produkciu tepla v organizme. Teplota nápojov sa odporúča v rozmedzí 12 – 15 °C. Za vhodné sa považujú napr. stolové minerálne vody s obsahom Na+ do 100 mg/l, bylinkové čaje, ovocné čaje alebo šťavy.

Pitný režim na pracovisku s nadmernou záťažou teplom, výber vhodných nápojov, ich primeranú teplotu a množstvo zamestnávateľ konzultuje s lekárom pracovnej zdravotnej služby. V odôvodnených prípadoch, ktoré sú vymedzené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z., má zamestnávateľ poskytovať navyše aj nápoje, ktorými sa dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením. V prípade poskytovania minerálnych nápojov sa odporúča podávanie stredne mineralizovaných vôd (500 až 1 500 mg/l), pričom minerálna voda by mala tvoriť aspoň polovicu odporúčanej dávky tekutín; druhú polovicu odporúčanej dávky by mala dopĺňať pitná voda.

Výber vhodného pracovného odevu a prestávky na chladenie: Vhodný odev môže výrazne prispieť k lepšiemu zvládaniu horúčav. Odporúčajú sa jednovrstvové pracovné oblečenia, svetlé a vyrobené z prírodných materiálov, ktoré umožňujú lepší odvod tepla a odparovanie potu, pretože syntetické materiály to neumožňujú.

Školenie zamestnancov o rizikách horúčavy: Významným krokom pre zlepšenie ochrany pred vplyvmi vysokých teplôt je zvýšenie povedomia o rizikách spojených s prácou v horúčave. Zamestnávatelia by mali organizovať pravidelné školenia, kde budú pracovníci informovaní o typických symptómoch teplotnej únavy, dehydratácie, ale aj o vážnejších stavoch, ako je tepelný šok a ako im predchádzať.

V prípade extrémnych teplôt je dôležité upraviť pracovný proces v školských jedálňach tak, aby boli pracovníci a žiaci chránení pred prehriatím. Toto môže zahŕňať zavedenie pracovných prestávok na ochladenie, umožnenie prístupu k chladnej vode na umývanie a v prípade potreby aj osprchovanie.

Okrem zavedenia ochranných opatrení (pitný režim a vhodný odev) je tiež dôležité venovať pozornosť fyzickému pracovnému prostrediu. Investície do izolácie budov, zlepšenie vetrania a inštalácia efektívnych klimatizačných jednotiek prispievajú k vytvoreniu prijateľnejších pracovných podmienok.

Zaradenie pracovníkov v školských jedálňach

Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci. Celkový energetický výdaj je celková tepelná produkcia organizmu, zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja. Stanovuje sa buď fyziologickým meraním, výpočtom podľa technickej normy), alebo orientačne podľa prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií, kde celkový energetický výdaj je vyjadrený triedami práce.

Kuchárky v kuchyni v školských jedálňach

Kuchárky v kuchyni v školských jedálňach sa podľa celkového energetického výdaja a intenzity práce zvyčajne zaraďujú do 2. alebo 3. triedy práce (v rámci hodnotenia záťaže teplom a fyzickej náročnosti). Konkrétne zaradenie závisí od miery záťaže teplom a fyzickej náročnosti:

• 2. trieda práce (pomocná kuchárka/prevádzkový zamestnanec): Bežná príprava jedál, varenie, práca v stoji, obsluha bežných kuchynských zariadení. Práca je prevažne dynamická, vykonávaná posediačky alebo postojačky s občasným prechádzaním a ľahkou manuálnou manipuláciou.
• 3. trieda práce (hlavná kuchárka/kuchárka): Ak kuchárka vykonáva ťažšiu fyzickú prácu – prenášanie ťažkých hrncov, intenzívne miešanie veľkých objemov jedál, časté prenášanie surovín alebo práca v sťažených podmienkach (vysoká teplota a vlhkosť vzduchu).

Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR sa práca v kuchyniach často hodnotí aj z hľadiska záťaže teplom, kde práca kuchárky pri sporákoch a peciach spadá do vyšších tried v dôsledku kombinácie fyzickej námahy a tepelnej produkcie z prostredia.

Monitorovanie teplotných podmienok

Monitorovanie teploty na pracoviskách v školských jedálňach a kuchyniach umožňuje zamestnávateľom proaktívne reagovať na zvyšujúce sa teploty. Pomocou teplomerov a vlhkomerov na pracoviskách môžu byť zamestnávatelia informovaní o aktuálnych podmienkach a podľa potreby môžu upraviť intenzitu a rozvrh práce. Tým sa znižuje riziko vzniku zdravotných problémov.

Tienenie, vetranie a klimatizácia

Na ochranu pracovísk pred nadmerným zohrievaním je kľúčové používať tienenie (napr. rolety), vetranie a primerane nastavenú klimatizáciu, pričom rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím by nemal presiahnuť 5 – 7 °C, aby sa predišlo teplotnému šoku.

Nepremieňajte svoje pracovisko ani pri vysokých vonkajších horúčavách na chladničku.

Význam pravidelného vetrania a efektívneho tienenia

Medzinárodné zdravotnícke inštitúcie odporúčajú ako prvé udržiavať v interiéri teplotu pod 32 °C počas dňa a pod 24 °C v noci. V praxi to môže znamenať zabezpečenie tienia pred priamym slnečným svitom pomocou žalúzií alebo roliet a minimalizáciu používania elektrických zariadení, ktoré môžu uvoľňovať teplo do priestoru, ale aj vypnúť umelé osvetlenie, ak nie je nevyhnutné, a zabezpečiť pravidelnú výmenu vzduchu vetraním skoro ráno alebo večer, kedy sú vonkajšie teploty nižšie.

Správne využívanie klimatizačných systémov

Pri používaní klimatizácie je kľúčové udržiavať ju v dobrom technickom stave a pravidelne meniť filtre a čistiť vzduchové prieduchy, aby sa predchádzalo šíreniu mikroorganizmov. Dôležité je aj nastaviť teplotu nielen pre komfort, ale aj s ohľadom na zdravie. Takéto opatrenia znižujú riziko teplotného šoku pri prechode z chladnejšieho do teplejšieho prostredia. Uvedené opatrenia sú navrhnuté tak, aby pomohli chrániť zdravie pracovníkov a žiakov a zabezpečiť, že teplotné extrémy nebudú mať negatívny vplyv na ich výkonnosť a pohodu v školských jedálňach.

Je dôležité, aby zamestnávatelia pristupovali k týmto otázkam zodpovedne a včas zavádzali potrebné preventívne opatrenia, aby sa stali bežnou súčasťou pracovného procesu v teplých letných mesiacoch v školských jedálňach. Zamestnávatelia sú Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyzývaní, aby poskytli primerané pracovné prostredie aj počas letných horúčav, čím zabezpečia zdravie a bezpečnosť svojich zamestnancov, no prispejú aj k udržaniu produkcie a zvýšeniu celkovej efektívnosti práce v školských jedálňach. Je nevyhnutné, aby sa tieto opatrenia stali bežnou súčasťou pracovného procesu v teplých letných mesiacoch.^[1]

LITERATÚRA:

1. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v z. n. p.
2. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
3. Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
4. Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
5. Smernica Rady 89/391/EHS („rámcová smernica“) o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.
6. Smernica Rady 89/654/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť na pracovisku.
7. Smernica Rady 89/655/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení.
8. Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z.z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v z. n. p.
9. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v z. n. p.
10. Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb. ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v z. n. p.

^{[1]   Spracované zo zdrojov Úradu verejného zdravotníctva SR.}