PhDr. Tatiana Soroková, PhD.

„Prečo lampa zhasla? Zatienili sme ju plášťom, aby sme ju ochránili pred vetrom.” prof. Josef  Švejcar Rozmer izolácie prehĺbil dlho tlejúce nevyriešené rodinné i sociálne vzťahy a traumy v rôznych podobách. Tie sa objavujú zvlášť u detí a môžu sa rozvinúť do vážnych problémov aj preto, lebo ich rodina ani škola nedokážu včas a vhodne  postrehnúť. 

Psychológovia sa zhodujú v názore, že zdravá a normálna osobnosť je autoregulovaná, má adekvátnu autopercepčnú schopnosť, sebacit, sebadôveru, zdravé sebavedomie a je schopná autonómneho riešenia väčšiny svojich problémov.

Vyberáme z archívu časopisu Manažment školy v praxi č. 7-8/2022 Najcharakteristickejším znakom sociálnych skupín je spoločný cieľ, záujmy, opakovaný a trvalejší bezprostredný kontakt. Skupina predstavuje sociálnu formáciu, združenie jedincov. Skladá sa z určitého počtu osôb, ktorí sú prepojení a tvoria jeden celok. Súčasťou sociálnej skupiny môže byť na istý vymedzený čas aj ktokoľvek iný, kto zastáva tie isté alebo podobné hodnoty, má rovnaké ciele a akceptuje všetky normy, ktoré si skupina definuje a dodržiava, a to zvyčajne pod vedením konkrétneho riadiaceho článku. Výrazným znakom každej sociálnej skupiny je vzájomné pôsobenie. Nečlenovia akejkoľvek sociálnej skupiny musia členov určitej skupiny vždy vnímať ako tých, ktorí patria do danej konkrétnej skupiny.

Klamstvo klamanie, vyjadrenie nepravdy znamená tvrdiť niečo, o čom vieme, že nie je pravda, alebo neexistuje racionálny dôvod veriť, že to pravda skutočne je. Chápanie pojmu a rozsahu klamstva je rôzne a zohľadňuje vek, situáciu a kultúrne osobitosti danej krajiny. 

Komplex menejcennosti je podľa A. Adlera komplex prameniaci z vedomia závislosti od druhých ľudí a spojený so snahou tuto závislosť, menejcennosť, prekonať získaním určitej sociálnej pozície, moci, sily, statusu a pod., pričom pri zlyhaní obvykle nastupuje bohatý obraz kompenzačných tendencií s najčastejším sprievodných prvkom spočívajúcim v „úniku do neurózy“. 

Psychologickým imperatívom súčasnej doby sa stáva skutočnosť, pri ktorej agresivita začína byť vnímaná ako niečo bežné, ako fakt stávajúci sa. Pozitívne hodnoty sa vytrácajú, deti si osvojujú negatívne vzory. Deti sú zvyknuté na hostilnosť, vulgárnosť, hrubosť, agresívnosť dokonca namierenú aj voči sebe, ktorá mnohokrát končí tragicky. Nezvládanie emócií, kompenzácia tenzie, násilie sa tak stáva fenoménom, ktorý povzbudzuje mládež k negatívnej aktivite. Na zvládanie týchto skutočností má byť pripravená každá škola a v prípade akútnych problémov má vedieť implementovať prvky krízovej intervencie správnym spôsobom.

Stať sa spoločenskou bytosťou a úspešne zvládať roly v spoločenskom živote nie je len otázkou výchovy a vzdelávania. Prioritne ide o proces socializácie, učenie sa v spoločenských podmienkach, proces vzniku a vývinu osobnosti vo vzájomnej závislosti od spoločenského prostredia, v ktorom sa jedinec vyvíja a následne pôsobí. Rola a jej dimenzie predstavujú rozmer zvnútornenia a osvojenia si typu spôsobu správania, ktoré vyplýva z pozície, ktorú zastáva. Úspešne zvládať jednotlivé role nie je samozrejmosťou, jej kvalitnému zvládaniu sa treba učiť. Implementovať celý rad rolí, ktoré v živote zastávame, predpokladá rozmer schopnosti sebareflexie, sebakorekcie, autoregulácie, rozmer reálneho vnímania seba, vnútornej disciplíny, kultúry i grácie, ktorá bude aj vzorom pre formujúcich sa jedincov.

Hypochondrická porucha je charakteristická strachom o vlastné zdravie, nadmerným sebapozorovaním a zaoberaním sa telesnými funkciami.  Dospelí i deti majú tendenciu aj neškodné telesné signály považovať za symptómy ochorenia, čo u nich vyvoláva silnú úzkosť. Bývajú presvedčení, že majú jednu alebo viac život ohrozujúcich diagnóz. 

Od riadiaceho pracovníka na akomkoľvek úseku práce sa bude očakávať, že všetky svoje roly bude zvládať skvele a bude príkladom pre iných. Je to obrovská výzva, pretože zlyhanie v niektorej z rolí môže predstavovať „domino efekt“. Aj ten najlepší riadiaci pracovník ak zlyhá čo i len v jednej z rolí, odrazí sa to na kvalite jeho hodnotenia.

Hlas je človeku daný geneticky. Vyvíja sa s jeho dospievaním a starnutím. Človek sa naučil používať hlas v mnohých smeroch. Od nepamäti pestoval rôzne druhy spevu, jódlovanie, výskanie. Hlasom dokážeme napodobňovať rôzne zvuky. Nás zaujíma verbálna stránka v praktickej rovine, v každodennom živote, v zamestnaní, v školskom procese, v riadení, v prezentovaní sa pri určitých príležitostiach.

V 80. rokoch minulého storočia sa začali vo výskumoch vedenia ľudí objavovať názory nazývané nové vedenie. Pôvodné výskumy hľadali predovšetkým optimálny štýl riadenia, ktorý by viedol k zvýšeniu efektívnosti práce a k vyšším výkonom. Nová doba však vyžaduje zmeny kvalitatívne – prekonávanie pôvodných parametrov, noriem a zvyklostí. Dobrý vedúci má víziu, ktorá dokáže strhnúť nasledovníkov a podriadených k zásadnej transformácii reality. Do riadenia sa popri racionálnych prvkoch dostávajú prvky emocionálne a iracionálne, ako aj vzťah medzi vedúcim a podriadenými. 

Žijeme v dobe poznačenej niekoľkými typmi stigiem, ktoré zasahujú hlboko do života detí i dospelých. Mnohí sa zmietajú v kríze odpovedí na aktuálne problémy, ktoré nesú v sebe prvky násilia, agresivity, radikalizácie vyúsťujúcej až do smrteľných útokov. Deti preberajú vzory dospelých a dospelí sa čudujú, čo sa deje s našou mládežou. Pohoršujú sa nad jej bezcitnosťou, pričom zabúdajú, že správanie detí je vždy vedomým i podvedomým zrkadlom spoločnosti. Zabudli sme na imperatív pozitívnych autorít a bez ich fungovania sa situácia v správaní, v našej spoločnosti nezmení.

Maniodepresívna psychóza, označovaná aj ako bipolárna afektívna porucha, je závažné mentálne ochorenie, prejavujúce sa častými a prudkými zmenami nálad.  Pri tejto poruche dochádza k striedaniu fázy mánie a ťažkej depresie, pričom obvykle sa tieto fázy striedajú viackrát za určité obdobie. 

 Schizofrénia predstavuje duševnú poruchu priktorej dochádza k rozpadu integrity osobnosti v zmysle narušenia jednoty medzi vnímaním a myslením, myslením a konaním a konaním a prežívaním.

Počas obdobia pandémie, vojny na Ukrajine, rôznych kríz majú deti možnosť vnímať mnohé dezinformácie a klamstvá, ktoré opakovanou expozíciou začali byť samozrejmosťou. To, že sa spoločnosť musí vrátiť do etických noriem a princípov, je želaním aj pedagogických pracovníkov. S klamstvom sa stretávame v bežnom i profesionálnom živote veľmi často. Býva zdrojom literárnych spracovaní, divadelných hier, zápletiek, detských filmov a odhalenie klamstva vždy pre dieťa predstavuje proces, ktorý ho drží v napätí. Vyberá si hrdinu, ktorému nadržiava v klamstve alebo naopak, nevie sa dočkať spravodlivého rozuzlenia zápletky. Takto funguje aj bežný život bez filmového plátna avšak s reálnejším imperatívom či nádejou, že klamstvo a zlo bude potrestané a pravda a čestnosť zvíťazia.

Po prázdninovom návrate žiakov do škôl nastáva v mnohých triedach dvojitá adjustácia v rovine integrácie do sociálnej skupiny. Predstavuje ju nielen interakcia so slovenskými rovesníkmi, ale aj zvedavosť, potešenie, nadšenie, neistota, obavy z detí, ktoré do škôl prichádzajú z Ukrajiny. Vybudovať si pozíciu v skupine je pre niektoré deti problém, a pre iné reprezentuje trieda, škola, skupina rozmer sebarealizácie a napĺňania extrovertnej interakcie, ktorá napĺňa ich osobnostný potenciál. V príspevku sa venujeme dynamike skupiny, ale aj transakčnej analýze ako potenciálu pomoci vo fungovaní skupiny.

Po návrate detí do interiérov školského prostredia pedagógovia zaznamenávajú zmenu v dynamike fungovania žiakov v triedach. Do integrácie postcovidového syndrómu školstva vstupuje ďalší neočakávaný aspekt, a to nové deti z radov odídencov z Ukrajiny v dôsledku vojny. Zmeny sú čitateľné na každom stupni vzdelávania. V príspevku sa venujeme typom temperamentu ako dôsledku zlyhávajúcej interakcie. Opíšeme podstatu a charakteristiku sociálnej skupiny, definujeme školskú triedu ako malú sociálnu skupinu. Venujeme sa aj typom vodcovstva, spolupráce a normám v rámci sociálnej skupiny.

Narcizmus, patologická sebaláska, samoľúbosť, sebaobdiv predstavuje stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. V psychoanalýze Z. Freudom je vysvetľovaný ako kontinuálny stav, pri ktorom ego sa stáva vlastnou túžbou po „vlastnej slasti“; podľa E. Fromma ide o obranné mechanizmy proti strate sebaúcty; v súčasnej psychológii ide o druh psychopatie jedinca, ktorý vníma len seba a svoje záujmy.

V súčasnej dobe pediatri, učitelia, vychovávatelia, tréneri, s trpkosťou konštatujú, že dnešné deti sú fyzicky menej zdatné, s ochabnutým svalstvom, krehkou chrbticou, bledé, s kožnými a tráviacimi problémami, nesústredené, pretože každodenne významnú časť dňa trávia za monitormi počítačov, televíznych obrazoviek, mobilných telefónov a tabletov. Situácia s endémiou a znižovaním pohybu veľmi ľahko môže prerásť do roviny závislosti najrozmanitejšieho druhu, nevynímajúc závislosť na IKT technológiách. Hrozivá prolongácia COVID-19 nahráva neduhom rôznych závislostí o to viac, že sa stráca sociálna kontrola, aj možnosť pozorného oka učiteľa. V dnešnej dobe môžeme byť závislí takmer na všetkom, je len otázkou edukácie a správnej výchovy, ako tento problém dokážeme zvládať. 

Mnohí psychológovia sa zhodujú v názoroch, že covidové obdobie kladie mimoriadne nároky na osobnosť riadiacich pracovníkov, pretože zmena prístupov v akejkoľvek oblasti odhaľuje plytkosť emocionálnej a vzťahovej inteligencie, ktorej najzradnejšie fenomény sa ukazujú práve v negatívnych konotáciách. Na rýchle zmeny a stúpajúce sa životné nároky významne vplýva aj úroveň emocionality, konkrétne, emocionálneho kvocientu EQ a rozmer vzťahovej inteligencie, vzťahového kvocientu VQ ako imperatívu predpokladu úspešnosti osobnosti. Moderný výskum inteligencie pripisuje zvláštnu úlohu poznaniu o sebe samom a senzitivite voči iným, čo označujeme ako intrapersonálnu a interpersonálnu inteligenciu, ktorá je predpokladom pre kvalitu efektívnej komunikácie a kultivovaného riešenia mnohých záťažových situácií vyplývajúcich z procesu riadenia.