Vplyv autority na správanie žiaka v škole

Vydáno:

Žijeme v dobe poznačenej niekoľkými typmi stigiem, ktoré zasahujú hlboko do života detí i dospelých. Mnohí sa zmietajú v kríze odpovedí na aktuálne problémy, ktoré nesú v sebe prvky násilia, agresivity, radikalizácie vyúsťujúcej až do smrteľných útokov. Deti preberajú vzory dospelých a dospelí sa čudujú, čo sa deje s našou mládežou. Pohoršujú sa nad jej bezcitnosťou, pričom zabúdajú, že správanie detí je vždy vedomým i podvedomým zrkadlom spoločnosti. Zabudli sme na imperatív pozitívnych autorít a bez ich fungovania sa situácia v správaní, v našej spoločnosti nezmení.

 

Autorita nemá páliť, ale vyžarovať.

Autorita by mala vždy zabezpečovať človeku spravodlivosť, vzájomný rešpekt, úctu, ochotu, tolerovanie iného názoru, pohľadu i spôsobu života a hľadanie konštruktívnych riešení v prospech každého jedinca. Ocitli sme sa však v čase, kedy negatívne správanie sa stáva normou. Takmer denne vidíme nevhodné správanie sa verejných činiteľov, rodičov i ostatných ľudí, z ktorých si berú vzor deti. Vytráca sa slušnosť, dodržiavanie zákonov, noriem, pravidiel, nastáva kríza autorít. Vzťahy medzi ľuďmi po pandémii COVID-19 nadobúdajú negatívny charakter. Agresivita vyúsťuje až do smrteľných útokov a kontinuálne nebezpečenstvo sa objavuje následne aj v školách, kde žiaci prichádzajú do tried so sekerami a motívom ublížiť svojim spolužiakom, učiteľom, komukoľvek, kto bude v dosahu kompenzácie ich nahromadených tenzií.

Existuje mnoho klasifikácii typov autorít. Podľa Webera sú charakteristické 3 typy:

  1. tradičný – spočíva v zvykových normách rodičovského, nadriadeného, staršieho, dospelého,
  2. charizmatický – spočíva v rešpektovaní na základe úcty, obdivu, ideálu,
  3. racionálny – spočíva v rešpektovaní noriem v súlade s byrokratickými a sociálnymi normami, superegom; spočíva v normách zákonov, v obyčajových a tabu normách.
 

Definovanie pojmu autorita a vplyv rodičovskej autority na dieťa

V tomto období prežívame krízu autorít v rovine každého pohľadu vrátane tých, ktoré uvádzajú iní autori ako napr. demokratická autorita, nekonzistentná autori