V súčasnej dobe pediatri, učitelia, vychovávatelia, tréneri, s trpkosťou konštatujú, že dnešné deti sú fyzicky menej zdatné, s ochabnutým svalstvom, krehkou chrbticou, bledé, s kožnými a tráviacimi problémami, nesústredené, pretože každodenne významnú časť dňa trávia za monitormi počítačov, televíznych obrazoviek, mobilných telefónov a tabletov. Situácia s endémiou a znižovaním pohybu veľmi ľahko môže prerásť do roviny závislosti najrozmanitejšieho druhu, nevynímajúc závislosť na IKT technológiách. Hrozivá prolongácia COVID-19 nahráva neduhom rôznych závislostí o to viac, že sa stráca sociálna kontrola, aj možnosť pozorného oka učiteľa. V dnešnej dobe môžeme byť závislí takmer na všetkom, je len otázkou edukácie a správnej výchovy, ako tento problém dokážeme zvládať.
„Všetci ľudia niečo skrývajú, obyčajne aj úplnú závislosť od ocenenia druhými.” Cyril V. Connolly
Závislosť je vnímaná ako duševný, príp. telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby, resp. nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do tela príslušnú látku, príp. vykonávať nejakú činnosť. Závislosť vzniká na základe aktivácie procesov v mozgu cez špecializované mozgové centrá a bunky nervových dráh vedúce do celého tela. Nervové impulzy sa z jednej nervovej bunky prenášajú na druhú pomocou chemických látok, neurotransmiterov, pričom každý sa špecializuje na určitú oblasť. Jeden z najdôležitejších v rovine hroziacej závislosti je neurotransmiter dopamín, ktorý pomáha kontrolovať mozgové centrá slasti a odmeny. Hladinu dopamínu zvyšuje nespočetné množstvo vysoko individuálnych slastí, ktoré jedinec vníma ako uspokojenie primárnej potreby. Človek ich prežíva ako pocit potešenia, radosti, naplnenia. Rôzne návykové látky majú rozličný systém chemického pôsobenia, všetky však v konečnom dôsledku zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu, ktorý pôsobí ako forma odmeny a uspokojenia. Podobný priebeh sa objavuje aj u nelátkových závislostí. Nervové zakončenia u závislých osôb sú v zvýšenej miere citlivé na dopamín a rozhodovacie procesy v zmysle reťazca - potreba – vízia – dopamín – slasť, postupne nahradzujú racionálne rozhodovacie procesy šedej kôry predného mozgu. V rozvinutých štádiách závislosti