Klíma školy

HRY A AKTIVITY PRO PRÁCI S EMOCEMI V článku, který je pokračováním článku Podpora bezpečí a třídního klima z předešlého čísla, se budeme věnovat práci s třídními pravidly a návrhem her a aktivit pro rozvoj emocí žáků. Cílem je poskytnout učitelům praktický nástroj, který mohou vyzkoušet a který přináší viditelné výsledky v atmosféře třídy.

PROSTŘEDNICTVÍM TŘÍDNICKÝCH HODIN V článku se zabýváme významem třídnických hodin jako nástroje pro podporu psychologického bezpečí a pozitivního třídního klimatu, což je klíčové pro zdravý vývoj žáků. Třídnické hodiny umožňují učitelům systematicky pracovat na vztazích ve třídě, čímž předchází problémovému chování a podporují akademický a osobnostní růst dětí.

V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ V článku predstavíme muzikofiletiku ako moderný umelecko-pedagogický prístup. Tento prístup využíva hudbu na podporu pozitívnej sociálnej klímy v školskom prostredí. Pedagogickí zamestnanci, ktorí muzikofiletiku v praxi realizujú, by mali mať aj primeranú prípravu na efektívnu prácu so skupinou aj jednotlivcami v škole.

Téma: Klíma v triede Vstúpte do nového týžna spolu s nami. Kvalita vzdelávania nie je daná len učebnými osnovami a metódami, ale aj prostredím, v ktorom sa učenie odohráva. Klíma v triede predstavuje súhrn vzťahov, pocitov, spôsobov komunikácie a pravidiel, ktoré ovplyvňujú správanie, motiváciu i výkon žiakov. Vytváranie priaznivej klímy je jednou z kľúčových úloh učiteľa, pretože bezpečné a podporné prostredie je základom efektívneho učenia. Nasledujúce štyri podnety prinášajú pohľad na to, ako klímu triedy rozvíjať, udržiavať a vedome formovať.

KULTIVÁCIA CHARAKTERU ČLOVEKA 21. STOROČIA Ľudský mozog je najkomplexnejší orgán v tele. Riadi funkcie životne dôležitých orgánov: srdce, pľúca, koordinuje pohyb rúk a nôh, vytvára spomienky a city. Mozog dokáže spracovať určité množstvo podnetov, no v dôsledku rýchleho toku množstva informácií je vystavený nadmernému preťaženiu. Odborníci tento stav nazývajú informačná paralýza. Tento aspekt sa vytýka najmä súčasnej škole. Každý učiteľ by mal poznať teóriu kognitívnej záťaže, pretože je úzko spätá s edukačnou oblasťou a v nej zohráva dôležitú rolu pri konštruovaní a realizovaní vzdelávacieho procesu.

V příspěvku Využití programu SOCIOKLIMA v praxi stručně představíme online diagnostiku SOCIOKLIMA a následně zkušenosti uživatelů jak na Slovensku, tak v Čechách. Webové stránky, online dotazníky a výstupy jsou dostupné ve dvou jazykových mutacích – českém a slovenském jazyce.

INDIKÁTORY NEPOHODY NA PRACOVISKU V príspevku sa venujeme téme psychickej pohody zamestnancov na pracovisku. Charakterizujeme psychologické bezpečie, opíšeme indikátory nepohody na pracovisku, priblížime mieru pociťovaného psychologického bezpečia. Pozrieme sa tiež na dôležité zásady vytvárania bezpečného prostredia a prístupu vedúceho zamestnanca k takémuto prostrediu.

Klíma školy je v pedagogickom slovníku definovaná ako sociálno-psychologická premenná vyjadrujúca kvalitu interpersonálnych vzťahov a sociálnych procesov, ktoré fungujú v danej škole tak, ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia učitelia, žiaci, príp. zamestnanci školy (Průcha, Walterová, Mareš, 1998, s. 107). Veľmi špecifickou formou klímy školy je klíma učiteľského kolektívu. Základom pre budovanie dobrej klímy v učiteľskom kolektíve sú dobré interpersonálne vzťahy, včasné riešenie problémov, otvorená komunikácia, jasné pravidlá, ktoré dodržiavajú všetci učitelia (Petlák, Baranovská, 2006, s. 59).

Spolurozhodovanie je proces, v ktorom sa zúčastnené strany podieľajú na tvorbe a realizácii rozhodnutí. V školách a školských zariadeniach sa spolurozhodovanie týka nielen riaditeľov, učiteľov a zamestnancov, ale aj žiakov, rodičov a ďalších partnerov. Úroveň spolurozhodovania môže byť rôzna, od manipulatívnej až po zdieľané spolurozhodovanie (reálnu participáciu). 

Prirodzeným právom človeka je byť sám sebou aj napriek tomu, že je vystavený vplyvom kultúry, spoločnosti, rodiny, médií, osobných vzťahov. To, či dokáže rozlišovať a reflektovať medzi týmito rozmermi a vlastným spôsobom myslenia a správania, záleží na jeho autonómii. Intelektuálna autonómia je dispozícia myslieť nezávisle, sám za seba. Jej rozvoj má osobný rozmer – žiť dobrý život a spoločenský rozmer – žiť v dobrej spoločnosti. Všetci potrebujeme schopnosť rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi a vedieť sa zodpovedne rozhodovať. V opačnom prípade sa stávame prispôsobovateľmi inštrukcií „­autorít“, čím sa z nás stávajú konformní myslitelia.

Hlavným cieľom modulu rozširujúceho programu funkčného vzdelávania „Vedenie ľudí v škole alebo v školskom zariadení“ je poznať nielen princípy tvorby a efektívneho vedenia pracovného tímu, ale ich aj aplikovať vhodne zvolenými nástrojmi v škole alebo školskom zariadení na skvalitnenie klímy. Zároveň získané poznatky z personálneho riadenia zodpovedne implementovať do riadiacej praxe. Frekventanti funkčného vzdelávania v rámci dištančnej úlohy tohto modulu odpovedali na dve otázky. V prvej otázke hodnotili klímu na pracovisku. Ponúkame výber najzaujímavejších odpovedí.

V príspevku prezentujeme teoretické východiská realizovaného autorského preventívneho programu k podpore pozitívnej klímy v triede. Popisujeme metódu Whole Brain Teaching ako možný koncept k podnetnému vyučovaniu. Definujeme ciele a stratégie vyučovania použitej metódy. Ponúkame príklady aktivizujúcich pokynov, dôležité pravidlá triedy. Opisujeme príklad hodnotiacej hry a cnosti tematických dní, ktoré upevňujú vôľové a morálne vlastnosti žiakov, ich formovanie, tvorivosť, ale aj riešenie konfliktov a problémových úloh.

V humanisticky orientovanej materskej škole sa osobnostne rozvíja a dozrieva nielen dieťa, ale aj učiteľka a všetci zamestnanci, ktorí sa priamo alebo nepriamo podieľajú na výchove a vzdelávaní detí. K tomu, aby mohli svojou osobnosťou pozitívne vplývať na deti a byť im príkladom, musí v materskej škole vládnuť zdravá atmosféra. V príspevku sa zameriavame na vplyv nežiadúcich faktorov na atmosféru v materskej škole, upriamime pozornosť na stres, syndróm vyhorenia a jeho následky.

Klíma školy je v pedagogickom slovníku definovaná ako sociálno-psychologická premenná vyjadrujúca kvalitu interpersonálnych vzťahov a sociálnych procesov, ktoré fungujú v danej škole tak, ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia učitelia, žiaci, príp. zamestnanci školy (Průcha, Walterová, Mareš, 1998, s. 107). Veľmi špecifickou formou klímy školy je klíma učiteľského kolektívu. Základom pre budovanie dobrej klímy v učiteľskom kolektíve sú dobré interpersonálne vzťahy, včasné riešenie problémov, otvorená komunikácia, jasné pravidlá, ktoré dodržiavajú všetci učitelia (Petlák, Baranovská, 2006, s. 59).

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi 11/2017 Žijeme v uponáhľanom svete, enormne sa zvyšuje tlak spoločnosti na kvalitu práce učiteľa. Učiteľ vyžaduje od žiakov väčšie výkony, nakoľko zo svojich skúseností vie, že musí žiadať oveľa viac, aby dosiahol aspoň priemer. Rýchla doba, ktorej symbolmi sú nedostatok času, spánku, množstvo informácii, život na sociálnych sieťach, plytvanie energie na mnohých nepodstatných podnetoch, vedie k zdravotným komplikáciám, ktoré sa v konečnom dôsledku sformulujú do diagnóz. Tie sú predmetom následného liečenia nielen v rovine somatickej, ale aj psychologickej.

Analyzovať klímu v školskom prostredí, vyvodiť možné príčiny napätých vzťahov v skupine (pedagogická rada, metodický orgán školy), navrhnúť konštruktívne riešenia, je dôležitou súčasťou riadenia tímu vedúcim zamestnancom školy. Článok vychádza zo skúseností s riešením náročných situácií počas prvého roku pôsobenia vo funkcii riaditeľky školy. Pre manažment školy je dôležité poznať názory kolegov na niektoré problémové javy. Ide o rôzne javy vyskytujúce sa medzi členmi pedagogického tímu. Výsledky analýzy získaných údajov pomôžu predchádzať konfliktom, resp. ich riešiť v počiatočných štádiách a zlepšovať klímu školy.

Pôvodný názov tohto syndrómu Norrmalmstorg syndrome spočíva v skutočnosti, že unesená obeť zvolí vo svojom vedomí iracionálnu taktiku prežitia v tom, že s únoscom sa pokúsi vytvoriť alianciu.

Pri nastavovaní systému zmien sa stretávame s rôznym typom problémov. Problematické situácie nemajú jedno univerzálne riešenie. Kroky závisia od situácie a dôležitá je adaptácia prístupu na zmenené podmienky. The Cynefin framework je pracovný nástroj, ktorého koncept predstavil v roku 1999 David J. Snowden. 

Charakter a kritické myslenie formujú osud našich detí, robia z nich dobrých ľudí a dávajú im nádej na lepšiu budúcnosť. Poslaním súčasnej školy je, aby venovala všetku energiu a zdroje do rozvoja morálnych schopností detí a podpory ich kritického myslenia. Súčasné javy v školskom a mimoškolskom prostredí viac ako kedykoľvek predtým naznačujú, že nikdy nebolo dôležitejšie pestovanie charakteru s kritickým myslením u detí a mladých ľudí ako v súčasnosti. Hlavným lídrom v úsilí a v podpore zmeny myslenia pedagógov je riaditeľ. S hlavnou povinnosťou „mať v rukách vzdelávanie našich žiakov“ treba upriamiť pozornosť na novú kultúru školy aj v tomto smere. Modelovanie a vštepovanie tejto integrity učiacim pomôže budovať lepší svet.

Výskumný ústav detskej psychológie a psychológie ponúka webinár primárne určený pre pedagogické zamestnankyne/pedagogických zamestnancov základných škôl.