Vo svete trpia duševnými ochoreniami milióny ľudí, preto nemožno duševné zdravie považovať za samozrejmosť. Okruh duševného zdravia v sebe zahŕňa schopnosť regulovať vplyv a prejavy svojich emócií, mať pozitívny prístup k iným, poznať seba, primerane zvládať záťaž, prežívať pocit radosti a potešenia v interakcii s inými. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú schopnosť empatie, vedia zvládať konflikty, napätia, tenzie a zdarne riešia životné situácie. Zvládať tento rozmer kvality života možno len vtedy, ak je človek adaptabilný, netrpí deviáciami, patologicky ho nepohltili abúzusy a nevykazuje prvky psychopatickej osobnosti.
„Alkohol sú slzy, ktoré tečú opačným smerom.“ Boris Filan
Život jedincov v školskom prostredí predpokladá plnenie určitých cieľov, úloh, pokynov, vzťahov, ktoré podliehajú formálne či neformálne štruktúrovanému režimu. Režim sa vytvára aj prirodzene v určitej skupine ľudí. Predstavuje súbor noriem, pravidiel, na ktorých sa jedinci v škole, v rodine, v konkrétnom spoločenstve dohodnú a ktoré prirodzene rešpektujú. Obsahuje presné vymedzenie a dodržiavanie práv, povinností, zodpovednosti a vzájomného vzťahu medzi všetkými jedincami. Plní organizačnú, sociálnu, psychologickú, výchovnú funkciu. Problém nastáva vtedy, ak sa v societe vyskytnú jedinci, ktorí majú problémy v adaptácii k vzájomným interakciám.
V psychologickej praxi pre prispôsobovanie sa v sociálnom prostredí používame osobitný pojem ‒ adjustácia. Jej náprotivkom je maladjustácia, ktorú predstavuje nedostatočná schopnosť až neschopnosť a kontroverzia k zvládaniu existencie každodenného života s alternáciou citovej nezrelosti.
V praxi sa stretávame s rozličnými výrazmi, napr. duševná alterácia, deviácia, dysfunkcia, maladjustácia, deteriorácia, deficit, defekt, imaturita (nezrelosť), instabilita či dekompenzácia. Ide vždy o poruchy jednotlivých duševných funkcií, schopností, poruchy správania, aj všeobecne poruchy osobnosti. Tieto majú ráz v klinickom obraze nielen u žiakov ale aj u školského personálu, nakoľko majú potenciu vznikať a meniť svoju kvalitu aj vznikom procesu starnutia alebo osobných životných otrasov.
Duševná porucha predstavuje špecifickú formu maladaptácie, prejavujúca sa v kognitívnych procesoch, v správaní, v ich parciálnych zložkách ako aj vo vzájomnej kombinácii, pričom zasahuje vo väčšej alebo menšej miere celú osobnosť. Jej určenie si vyžaduje odborný prístup v rovine vyšetrenia a zachytenia pozorovania správania. Poruchy sa prejavujú určitými špecifickými znakmi, ktoré sú pre danú poruchu typické a jej vážnosť sa vyjadruje