Cieľom psychologickej prípravy by malo byť rozvíjanie „naučiteľných“ psychologických spôsobilostí a spoznávanie vlastného pedagogického „EGA“, reflektovanie vlastných dispozícií, vlastností a schopností, ktoré sú pre učiteľskú profesiu dôležité.
Výučba psychológie je súčasťou učiteľskej prípravy. V zmysle aktuálne platného študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov:
- absolventi študijných programov učiteľstva prvého stupňa (bakalár) by mali ovládať psychologickú interpretáciu vývinu, výchovy a vzdelávania človeka, vedieť plánovať a organizovať činnosť skupín žiakov príslušných vekových kategórií (11 - 18-ročných), musia byť schopní asistovať pri riešení odborných úloh v disciplínach svojej predmetovej špecializácie a získavať vedomosti zo základov psychológie vývinu dieťaťa a dorastu, ako aj biológie,
- na druhom stupni štúdia (magister) si osvojujú modely kognitívneho vývinu a kognitívnej socializácie, modely personálneho a sociálneho vývinu detí a mládeže a poruchy vývinu v tejto oblasti.
Hoci sa rozsah a obsah ponúkaných kurzov psychológie na jednotlivých učiteľských fakultách na Slovensku aj v zahraničí líši, malo by byť spoločným cieľom psychologického vzdelávania aj rozvíjanie sebapoznania, sebareflexie a profesijnej identity.
Študenti vnímajú psychologickú prípravu ako príliš teoretickú, nedostatočne prepojenú na školskú prax.[2]
Už niekoľko rokov pri komunikácii s novými pedagógmi zisťujeme, že prínosy psychologickej prípravy študentmi bakalárskeho a magisterského stupňa učiteľských študijných programov nie sú dostatočné. Okrem teoretického penza vedomostí absentuje praktický pohľad na riešenie možných situácií, ktoré prax bude vyžadovať. Študenti učiteľstva podobne ako stredoškoláci za najväčší prínos psychologickej prípravy považujú rozvoj psychologického myslenia, lepšie porozumenie a citlivosť k správaniu a cíteniu iných ľudí.
Psychol