Psychologická príprava učiteľov

„Prečo lampa zhasla? Zatienili sme ju plášťom, aby sme ju ochránili pred vetrom.” prof. Josef  Švejcar Rozmer izolácie prehĺbil dlho tlejúce nevyriešené rodinné i sociálne vzťahy a traumy v rôznych podobách. Tie sa objavujú zvlášť u detí a môžu sa rozvinúť do vážnych problémov aj preto, lebo ich rodina ani škola nedokážu včas a vhodne  postrehnúť. 

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi V školskej praxi učitelia u detí čoraz častejšie pozorujú zvýšené stavy napätia, tiky, triašky, nepokoj, motorickú labilitu, nesústredenosť, nezvládanie emócií, ktoré nie sú výnimkami ani v psychickom či fyzickom stave u samotných učiteľov, čo dokazuje aj zvýšená práceneschopnosť a syndróm vyhorenia. Stavy napätia majú svoje príčiny v intrapsychických konfliktoch a ich neriešenie je predpokladom pre vznik porúch prežívania.

Byť riadiacim pracovníkom, riadiť, motivovať a rozvíjať pracovný tím nepatrí medzi jednoduché povolania. Každé riadenie a vedenie ľudí v sebe zahŕňa správne organizovanie, koordináciu, plánovanie, primeranú kontrolu, efektívnu komunikáciu a v neposlednej miere výraznú motiváciu, a inšpiráciu. V čom sa skrýva psychologická moc riadenia? Môže sa zrkadliť v rovine Pygmalion a Golem efektov, ktoré majú veľký význam, najmä ak o ich sile riadiaci pracovník má vedomosti a má aj schopnosť ich v praktickej rovine implementovať do svojho štýlu riadenia. Pygmalion efekt nám v školstve už niekoľko rokov drieme a v období online vzdelávania a riadenia práce a pedagogických a odborných tímov dostáva šancu na prebudenie.

„Kto si myslí, že je dokonalý, dokonale sa mýli“ W. James Psychózou označujeme taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a k sebe samému. Počas psychotického ochorenia dochádza v rôznej miere k zmene všetkých základných kvalít duševného života postihnutého. Zmeny v myslení, vnímaní a citoch dosahujú často takú intenzitu, že človek nedokáže odlíšiť realitu od intenzity prežívania. Tieto prejavy sú v školách zjavne viditeľné, pretože učiteľ má možnosť bohatej komparácie medzi jednotlivými deťmi.

Psychické problémy a poruchy nie sú u detí vôbec zriedkavé. Ich duševné zdravie je omnoho zraniteľnejšie ako u dospelých. Rodičia mnohé zvláštne spôsoby správania u detí prehliadajú. Učitelia pri organizovaných formách interakcie ich nemusia postrehnúť. Ak aj postrehnú, musia to veľmi citlivo komunikovať s rodičmi. Téza, že deti z problémov vyrastú, že nepotrebujú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť, nie je vždy pravdivá. Približne 15 % populácie do 18 rokov trpí psychickými odchýlkami a poruchami, ktoré významne ovplyvňujú ich spokojnosť, osobnostný vývin a ich funkčnosť v dospelosti. 

Stres je jednou z nejčastějších příčin vzniku psychických a psychosomatických obtíží dětí a dospívajících navštěvujících školská zařízení. Kromě vážného dopadu na zdraví působí velmi negativně i na samotný školní výkon, čímž se studující dítě dostává do začarovaného kruhu. Špatný výkon působí jako další stresor a dítě si v dané situaci velmi často neumí pomoci. Abychom mohli lépe situaci porozumět, je dobré si stručně něco k působení stresu „říci“ a ukázat si nejčastější stresogenní situace, s nimiž se dítě může ve škole setkat.

Vo svete trpia duševnými ochoreniami milióny ľudí, preto nemožno duševné zdravie považovať za samozrejmosť. Okruh duševného zdravia v sebe zahŕňa schopnosť regulovať vplyv a prejavy svojich emócií, mať pozitívny prístup k iným, poznať seba, primerane zvládať záťaž, prežívať pocit radosti a potešenia v interakcii s inými. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú schopnosť empatie, vedia zvládať konflikty, napätia, tenzie a zdarne riešia životné situácie. Zvládať tento rozmer kvality života možno len vtedy, ak je človek adaptabilný, netrpí deviáciami, patologicky ho nepohltili abúzusy a nevykazuje prvky psychopatickej osobnosti.

Duševná alebo psychická porucha je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správania psychicky zdravého jedinca. Prejavuje sa poruchami v oblasti duševného diania alebo telesnými príznakmi, ktoré sú zapríčinené psychickými činiteľmi. Duševné zdravie a duševná porucha sú pojmy značne kultúrne a názorovo podmienené, ich obsah je premenlivý a nie vždy je predmetom všeobecnej zhody.

Vo februrárovom čísle časopisu Manažent školy v praxi sme sa venovali povinnostiam mzdovej účtovníčky, komplexnosti v edukácii o žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V téme Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka píšeme o poruchách osobnosti a pokračujeme v informovaní aj o devalvačných prejavoch žiaka na osobu učiteĺa. Odporúčame si prečítať informácie aj o spolupráci rady školy s riaditeľom školy.

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (3.)  Kvalita a úroveň vzdelávania je v súčasnom období v centre pozornosti všetkých európskych štátov. Súvisí s tým aj príprava učiteľov, ktorá sa realizuje kontinuálne aj po ukončení klasického vzdelania. Napriek explózii IT technológií, ktoré ovládli všetky zložky spoločenského fungovania, ostáva hlavným realizátorom získaných poznatkov aj naďalej pedagóg. Cieľom vzdelávania je, aby si žiaci poznatky osvojovali a následne implementovali v praktickom živote. Vzájomné interakcie medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj medzi žiakmi navzájom, prinášajú celý rad problémov, ktoré sú v značnej miere vyústením skrytej tenzie, nedocenenia, nespokojnosti so svojim statusom a materiálnym zázemím, ktoré v komparácii s inými môže nadobúdať až diagnostické podoby. Miera poznania seba a schopnosti autoregulácie správania je výsledkom umenia zvládania emócii, schopnosti adekvátne riešiť konflikty, vyhnúť sa chybám pri posudzovaní osobnosti, dokázať kultivovane verbálne a nonverbálne jednať, vedieť analyzovať príčiny neúspechov a zlyhaní. To môže zvládať len vyrovnaná osobnosť pedagóga a žiaka.

Cieľom psychologickej prípravy by malo byť rozvíjanie „naučiteľných“ psychologických spôsobilostí a spoznávanie vlastného pedagogického „EGA“, reflektovanie vlastných dispozícií, vlastností a schopností, ktoré sú pre učiteľskú profesiu dôležité.