Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (3.)
Kvalita a úroveň vzdelávania je v súčasnom období v centre pozornosti všetkých európskych štátov. Súvisí s tým aj príprava učiteľov, ktorá sa realizuje kontinuálne aj po ukončení klasického vzdelania. Napriek explózii IT technológií, ktoré ovládli všetky zložky spoločenského fungovania, ostáva hlavným realizátorom získaných poznatkov aj naďalej pedagóg. Cieľom vzdelávania je, aby si žiaci poznatky osvojovali a následne implementovali v praktickom živote. Vzájomné interakcie medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj medzi žiakmi navzájom, prinášajú celý rad problémov, ktoré sú v značnej miere vyústením skrytej tenzie, nedocenenia, nespokojnosti so svojim statusom a materiálnym zázemím, ktoré v komparácii s inými môže nadobúdať až diagnostické podoby. Miera poznania seba a schopnosti autoregulácie správania je výsledkom umenia zvládania emócii, schopnosti adekvátne riešiť konflikty, vyhnúť sa chybám pri posudzovaní osobnosti, dokázať kultivovane verbálne a nonverbálne jednať, vedieť analyzovať príčiny neúspechov a zlyhaní. To môže zvládať len vyrovnaná osobnosť pedagóga a žiaka.
„Kritizovať, znamená usvedčiť iného, že to nerobí tak, ako by som to robil ja, keby som to vedel.“ M. Twain
Psychológovia sa zhodujú v názore, že zdravá a normálna osobnosť je autoregulovaná, má adekvátnu autopercepčnú schopnosť, sebacit, sebadôveru, zdravé sebavedomie a je schopná autonómneho riešenia väčšiny svojich problémov. Sebapoznávanie a sebavýchova predstavujú trvalo závažný individuálny a spoločenský problém. Na Slovensku sa tejto problematike venuje pomerne nízka pozornosť. Problém sebapoznávania a sebautvárania, autokultivácie, autopercepcie, autoregulácie je nielen v odbornej literatúre, ale aj v akademickej praxi zanedbávaný. Pritom táto problematika je dôležitá z hľadiska adekvátneho formovania mladého človeka.
V našom poňatí sebapoznávanie definujeme ako poznávaciu zložku individuálneho ja, ako predstavu seba samého, svojej osobnosti. Ide o kognitívny aspekt vzťahu človeka k sebe (Říčan, 1970, Blatný, 1993). Sebapoznávanie je ovplyvňované schopnosťou sebareflexie, ktorá spočíva v premýšľaní o vlastných motívoch, cieľoch, spôsoboch správania. Ide o mieru možnosti a individuálnej schopnosti vnímať seba aj očami iných a na tomto obraze na sebe dokázať pracovať. Tento rozmer je dôležitý pre ďalší rozvoj žiaka, nakoľko predstavuje formovanie jeho vlastného sebaobrazu pre budúcu profiláciu v rovine výberu povolania a orientácie na rozvoj svojich schopností.
Sebareflexia predstavuje schopnosť identifikovať minulé chyby, vyhnúť sa nedostatkom v spôsobe správania a pracovať na kultivovaní komunikácie, pričom práve tento aspekt predstavuje dosť problematickú zložku sebarozvoja, čo mnohokrát vnímame aj v pedagogickej praxi. Učiteľ musí rátať s tým, že sa v rôznej podobe stretne s kritikou svojich žiakov, v neposlednej miere aj ich rodičov či kolegov. Preto je dôležité, aby kritiku prijímal vždy otvore s dopredu zvnútorneným spôsobom, v zmysle efektívnej komunikačnej edukácie. Sebareflexia umožňuje kritický pohľad na seba, napomáha zbaveniu sa chýb, ktoré by jedinec v priebehu svojho konania možno ani nepostrehol, ale do z