Permanentné zmeny, s ktorými sa učiteľ musí počas svojej kariéry vyrovnávať, požiadavky, ktoré naňho kladie spoločnosť, očakávania a učebné potreby žiakov vyžadujú, aby sa profesijne rozvíjal. Rozvoj kvality učiteľa súvisí s jeho dôkladným sebapoznaním, ktoré je výsledkom pravidelnej autoevalvácie. Autoevalvácia ako vnútorný proces predstavuje produkt tvorivej práce učiteľa v zmysle jeho neustáleho sebazdokonaľovania, čo sa prejavuje v jeho pedagogickej kompetencii efektívne pristupovať v pedagogických situáciách k ich riešeniu.
Každý učiteľ bežne, neplánovane a pre vlastnú potrebu reflektuje svoje pedagogické pôsobenie. Pokiaľ je táto sebareflexia nezámerná, nemôžeme hovoriť o systematickej autoevalvácii. Počas svojej pedagogickej praxe sa učiteľ podrobuje rôznym formám hodnotenia. Ak ho nevníma len ako kontrolu nariadenú zvonka, má tendenciu prijať pravidelnú evalváciu ako predpoklad neustáleho zlepšovania. Postoj učiteľa k evalvácii sa môže postupne meniť pod vonkajšími zámernými vplyvmi nadriadeného, kritického priateľa, alebo kolegov v metodickom združení, predmetovej komisie na vnútornú potrebu. Na základe nej analyzuje, reflektuje a evalvuje edukačné pôsobenie, zaujíma k nemu postoje a konštruuje si individuálne poňatie výučby. Ideálom je postupná zmena postoja učiteľa k autoevalvácii, ktorá spôsobí, že sa autoevalvácia stane jeho vnútornou potrebou v procese profesijného rozvoja, teda v procese „stávania sa“ profesionálom (Babiaková, 2013).
Vychádzame z predpokladu, že bez systematickej autoevalvácie učiteľ nemôže zodpovedne pomenovať svoje vzdelávacie potreby v súlade s potrebami školy a celej spoločnosti. Pre učiteľa kompetentného realizovať autoevalváciu treba poznať charakteristiky jednotlivých techník reflexie a autoevalvácie a využívať ich.
Ide o nasledovné techniky:
ANALÝZA VLASTNÉHO EDUKAČNÉHO PROCESU - prebieha najčastejšie neplánovane a nesystematicky, ale má pre učiteľa veľký význam. Dôležité je nájsť pri analýze vlastnej práce oporné body, podľa ktorých učiteľ dokáže pri uvažovaní o nej vyhodnotiť preukázateľné výsledky. Najčastejšie sú to príjemný pocit z realizovanej vyučovacej hodiny, vysoká aktivita žiakov, ich dobré hodnotenie na vyučovacej hodine, porozumenie učiva, fungujúca didaktická technika, zvládnutie časového plánu vyučovacej hodiny, prebratie učiva atď. Analýza vlastného edukačného procesu môže mať veľký význam pre učiteľa, ak sa stane pravidelnou a učiteľ si o nej robí písomné záznamy, ktoré sú potom východiskom pre zmeny vo vyučovaní.
MOTIVAČNO-HODNOTIACE ROZHOVORY - sú základnou stratégiou reflexie. Môžu mať charakter neformálnej besedy alebo formálneho hodnotiaceho rozhovoru. V prvom