doc. PhDr. Simonetta Babiaková, PhD.

Príspevok rieši problematiku hodnotenia učiteľov podľa náročnosti ich pracovných činností a prináša zistenia z deskriptívnej analýzy dát výskumu podporovaného agentúrou VEGA 1/0415/22 „Subjektívne vnímaná náročnosť profesijných činností učiteľov verzus ich životná spokojnosť“. Pre učiteľov primárneho vzdelávania predstavujú najväčšiu psychickú záťaž: príprava individuálnych edukačných plánov a individuálna starostlivosť o žiakov so zdravotným znevýhodnením, riešenie problémových situácií a konfliktov medzi žiakmi v triede, činnosti súvisiace s dohľadom nad bezpečnosťou detí a sebaobsluhou žiakov. Aj z tohto dôvodu odporúčame do motivačno-hodnotiacich rozhovorov zaradiť aj problematiku vnímania záťaže učiteľa profesijnými činnosťami.

Príspevok je zameraný na jednu z inovatívnych foriem evalvácie školy – kolegiálnu evalváciu. Sú v ňom vysvetlené všetky súvisiace pojmy: evalvácia, autoevalvácia, kolegiálna evalvácia. Venujeme sa najmä procesu kolegiálnej evalvácie a faktorom,ktoré ovplyvňujú jej úspech. V závere sú opísané niektoré jej metódy a nástroje.

Najviac preferovaným pojmom v súvislosti s meraním kvality školy je jej hodnotenie – evalvácia. Požiadavka kvality je spojená s externým meraním kvality školy, s jej efektivitou, eficienciou a akontabilitou. Výskumy ukazujú, že externá a interná evalvácia školy sa vzájomne nevylučujú a pre rozvoj škôl je vhodné posilniť najmä internú evalváciu – autoevalváciu (MacBeath, Schratz, Meuret, Jacobsen, 2006). Kým externá evalvácia školy máva často charakter kontroly, interná evalvácia má za cieľ pozrieť sa na prácu očami pedagogických zamestnancov školy. Keď sa interná evalvácia stane systematickou, prechádza do autoevalvácie. Iniciatíva k autoevalvácii prichádza zvnútra školy, z potreby učiteľov zvyšovať jej kvalitu. Cieľom externej evalvácie nemusí byť vždy kontrola.

Slovenské školy riešia v poslednom období rôznorodé problémy. Jedným z nich je aj problém merania a riadenia kvality školy, s ktorým úzko súvisí otázka jej externej a internej evalvácie. Predprimárne vzdelávanie na Slovensku akceptuje a zachytáva spoločenské zmeny a z nich vyplývajúce nové trendy v edukácii detí predškolského veku. Ide o zmeny vo funkciách školy, v klasifikácii stupňov vzdelávania, reformu obsahov a cieľov vzdelávania, ktorá sa odráža vo vzdelávacích programoch materských škôl (ďalej „MŠ“). V súčasnosti už platí inovovaný Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v MŠ (2016). Odovzdávanie poznatkov deťom sa mení na ich aktívne učenie sa. Predškolák už nie je len objektom edukácie, ale stáva sa stále častejšie aj jeho subjektom. Rozvíja sa jeho samostatnosť, sebauvedomenie a sebapoznanie. Mení sa aj prístup k jeho diagnostikovaniu a hodnoteniu.

Ak má škola plniť dôležitú úlohu v procese celoživotného vzdelávania jednotlivca, musí sa učiteľ dnešnej školy sám celoživotne vzdelávať. Spoločenské zmeny, zmeny vo vzdelávacej politike a školskej legislatíve si vyžadujú od učiteľa nové roly a pedagogické prístupy k žiakom.

Permanentné zmeny, s ktorými sa učiteľ musí počas svojej kariéry vyrovnávať, požiadavky, ktoré naňho kladie spoločnosť, očakávania a učebné potreby žiakov vyžadujú, aby sa profesijne rozvíjal. Rozvoj kvality učiteľa súvisí s jeho dôkladným sebapoznaním, ktoré je výsledkom pravidelnej autoevalvácie. Autoevalvácia ako vnútorný proces predstavuje produkt tvorivej práce učiteľa v zmysle jeho neustáleho sebazdokonaľovania, čo sa prejavuje v jeho pedagogickej kompetencii efektívne pristupovať v pedagogických situáciách k ich riešeniu.

Každý učiteľ bežne, neplánovane a pre vlastnú potrebu reflektuje svoje pedagogické pôsobenie. Pokiaľ je táto sebareflexia nezámerná, nemôžeme hovoriť o systematickej autoevalvácii. Počas svojej pedagogickej praxe sa učiteľ podrobuje rôznym formám hodnotenia. Ak ho nevníma len ako kontrolu nariadenú zvonka, má tendenciu prijať pravidelnú evalváciu ako predpoklad neustáleho zlepšovania.