Slovenské školy riešia v poslednom období rôznorodé problémy. Jedným z nich je aj problém merania a riadenia kvality školy, s ktorým úzko súvisí otázka jej externej a internej evalvácie. Predprimárne vzdelávanie na Slovensku akceptuje a zachytáva spoločenské zmeny a z nich vyplývajúce nové trendy v edukácii detí predškolského veku. Ide o zmeny vo funkciách školy, v klasifikácii stupňov vzdelávania, reformu obsahov a cieľov vzdelávania, ktorá sa odráža vo vzdelávacích programoch materských škôl (ďalej „MŠ“). V súčasnosti už platí inovovaný Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v MŠ (2016). Odovzdávanie poznatkov deťom sa mení na ich aktívne učenie sa. Predškolák už nie je len objektom edukácie, ale stáva sa stále častejšie aj jeho subjektom. Rozvíja sa jeho samostatnosť, sebauvedomenie a sebapoznanie. Mení sa aj prístup k jeho diagnostikovaniu a hodnoteniu.
V súlade s vyššie uvedenými trendmi sa transformuje aj celkový pohľad na meranie kvality MŠ. Možno ju merať najmä v oblasti jej riadenia, školského vzdelávacieho programu, edukačného procesu a vlastného učenia sa detí.
Kvalita školy však nie je len o výsledkoch výchovy a vzdelávania, ale je aj mierou spokojnosti, hodnotnosti, užitočnosti a dokonalosti (Blaško, 2006).
V MŠ ide najmä o:
- spokojnosť detí, učiteľov, rodičov, rady školy, zriaďovateľa, budúcich odberateľov, školskej inšpekcie,
- hodnotnosť školského vzdelávacieho programu a edukačného procesu konkrétnej MŠ, ktorý je v súlade s cieľmi štátneho vzdelávacieho programu a plne rozvíja osobnosť dieťaťa,
- užitočnosť školského vzdelávacieho programu a edukačného procesu MŠ, ktorý je zmysluplný, využiteľný pre ďalšie vzdelávanie detí v základnej škole,
- dokonalosť školského vzdelávacieho programu a edukačného procesu MŠ, ktorý je primeraný možnostiam detí, rešpektuje ich vývinové osobitosti a špecifiká a berie do úvahy ich sociálne podmienky.
Slovenské školy riešia