Kvalita

Čo si myslia učitelia o tendencii nahradiť doterajší model odmeňovania pozostávajúci z príplatku za profesijný rozvoj odmeňovaním vychádzajúcim z periodického hodnotenia ich práce?

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi 11/2017 Žijeme v uponáhľanom svete, enormne sa zvyšuje tlak spoločnosti na kvalitu práce učiteľa. Učiteľ vyžaduje od žiakov väčšie výkony, nakoľko zo svojich skúseností vie, že musí žiadať oveľa viac, aby dosiahol aspoň priemer. Rýchla doba, ktorej symbolmi sú nedostatok času, spánku, množstvo informácii, život na sociálnych sieťach, plytvanie energie na mnohých nepodstatných podnetoch, vedie k zdravotným komplikáciám, ktoré sa v konečnom dôsledku sformulujú do diagnóz. Tie sú predmetom následného liečenia nielen v rovine somatickej, ale aj psychologickej.

Slovenská komora učiteľov realizovala koncom roka 2020 v rámci grantového projektu Podpora demokratizácie v školách prieskumnú anketu v prostredí slovenských zborovní s cieľom zmapovať aktuálnu situáciu pracovného prostredia učiteľov slovenských škôl.

V odbornej literatúre sa uvádza, že zákazníkom školy sú žiaci, rodičia a ďalšie zainteresované strany. Učitelia sú vykonávatelia služieb pre zákazníkov. Ak má byť služba pre zákazníkov výborná, aby bol zákazník spokojný a vracal sa, práve vykonávatelia by mali byť odborne pripravení, so špičkovými pomôckami a v dobrej nálade. V práci popisujeme vybrané systémy manažérstva kvality, ktoré sa vzťahujú na výrobné podniky. Mnohé z nich sa však po metodickej úprave môžu uplatňovať aj v školskom systéme.

V príspevku zodpovieme otázky zamerané na zisťovanie názorov na kvalitu školy. Na základe aplikovania princípov manažérstva kvality školy ponúkame vzor a odporúčania, ako možno tento proces podporiť. Opisujeme nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy, pretože je dobré poznať názory zamestnancov, ich predstavy o smerovaní školy, ich želania v oblasti odborného rastu a kariéry, ich hodnotenia aktuálneho stavu činností a výsledkov. Príspevok k téme hodnotenia kvality školy s názvom „TQM – komplexné manažérstvo kvality v školskom prostredí“ pripravujeme v Manažmente školy v praxi č. 4/2021.

"V průběhu měsíců jsme zaznamenávali nárůst psychických obtíží u různých skupin, a to i následně po uvolnění přísných opatření. Na jedné straně jsme měli možnost vidět, jak se někteří s krizovou situací vyrovnávají velmi dobře, na straně druhé jsme měli možnost vidět i selhání profesionálů, kteří jsou do velké míry na zvládání krizových situací cvičeni. Přes to, čím kdo aktuálně prošel a jak to zvládal, je velmi důležité si uvědomit, že důsledky krizové situace se mohou projevit i po několika měsících, tedy i v době, když se již život vrátí do „starých“ kolejí." MšP 10/2020

Neefektivní způsoby komunikace jsou, bohužel, v naší společnosti často používané (Kopřiva a kol, 2008). Jsou to věty, které jsme slýchávali jako děti, a proto je máme v mysli zakódovány a naskakují nám podvědomě. Další faktor, který nás může svádět k použití těchto neefektivních prostředků, může být náš momentální emocionální stav a samozřejmě také neznalost jiných způsobů komunikace (Kopřiva a kol., 2008).  Příklady neefektivních komunikačních vzorců: Ty zase děláš/neděláš... Kdybys aspoň… (vyčítání, obviňování). Měl/a by sis uvědomit, že... (poučování, moralizování). Tohle jsi udělal/a špatně! (kritika, zaměřování na chyby). Já kvůli tobě......(citové vydírání). Nedělej to/neběhej/polož to, nebo se ti stane....(zákazy, varování). Z tebe jednou vyroste/ z tebe určitě nebude…..(negativní scénáře, proroctví). On je takový.....(nálepkování). Udělej....., okamžitě běž a udělej......(pokyny a příkazy). Přestaň... nebo... Běda, jestli.....(vyhrožování). Křik. Podívej se na..., Vezmi si příklad z …..to tvůj bratr/sestra. To byli žáci!.....(srovnávání, dávání za příklad). Já pro tebe... a ty....(poukazování na vlastní zásluhy). Á, pan mistr přišel. Podívejme, jak to náš Einstein vypočítal. To je nějaký sprint? Tak leda pro slimáky.......(urážky, ponižování). Kdyby to náhodou někdo věděl../nebo nevěděl… (řečnické otázky, ironizace). To je náš génius! To ses tedy vyznamenal! Podívejme se, jak je Tomášek vyspinkaný dorůžova… a stálo to za to vůbec ještě chodit do školy? …. (ironie, shazování). Proč jsi to neudělal?/ proč jsi přišel pozdě?... (porušení rovnováhy v komunikaci – vyvolání potřeby obhajovat se).

„Najdôležitejšou rovinou, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu škôl, je úroveň vzťahov. Identifikovanie vnútorných vzťahov medzi jednotlivými aktérmi, príčiny a následná otvorená, konštruktívna komunikácia a diskusia je najväčším skrytým potenciálom školy, je nevyhnutným a kľúčovým predpokladom pre jej rozvoj.“ píše sa v Správe Štátnej školskej inšpekcie o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach SR za školský rok 2016/2017. Je dôležité klásť dôraz na zdravé vzťahy v školskom prostredí. Riaditeľ školy túto možnosť má.

Duševná alebo psychická porucha je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správania psychicky zdravého jedinca. Prejavuje sa poruchami v oblasti duševného diania alebo telesnými príznakmi, ktoré sú zapríčinené psychickými činiteľmi. Duševné zdravie a duševná porucha sú pojmy značne kultúrne a názorovo podmienené, ich obsah je premenlivý a nie vždy je predmetom všeobecnej zhody.

Slovenský inštitút mládeže ponúka spoluprácu 3 odborníkom/odborníčkam v oblasti rozvoja priateľského a demokratického školského prostredia v rámci prípravy a pilotného overenia „benchmarku“ Škola bez nenávisti. 

Príspevok je zameraný na jednu z inovatívnych foriem evalvácie školy – kolegiálnu evalváciu. Sú v ňom vysvetlené všetky súvisiace pojmy: evalvácia, autoevalvácia, kolegiálna evalvácia. Venujeme sa najmä procesu kolegiálnej evalvácie a faktorom,ktoré ovplyvňujú jej úspech. V závere sú opísané niektoré jej metódy a nástroje.

Štyridsať deviatakov zo základných škôl a rovnaký počet zamestnancov a manažérov banky sa prvýkrát stretlo na pôde banky a  spoločne diskutovali o témach v oblasti finančnej gramotnosti, a to vďaka spolupráci programu Teach for Slovakia a Nadácie Slovenskej sporiteľne.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava GRÖHLlNGA, Eugena JURZYCU a Martina POLlAČIKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o povinnosti ministerstva každoročne predkladať parlamentu správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania neprešiel hlasovaním v prvom čítaní. 

V 2. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme povinnostiam mzdovej účtovníčky v školách a školských zariadeniach na začiatku roku 2017. Pozreli sme sa na prácu učiteľa, ktorá nesúvisí so vzdelávaním, ako aj autoevalváciou materskej školy k zvyšovaniu jej kvality. Rozobrali sme freativitu a detské startupy a rovnako mikroprojekt iplementovaný v rámci Komenského inštitútu.  adaptácii začínajúceho učiteľa ako súčasti personálnej práce v škole. V novej rubrike o prvej pomoci sa venujeme intoxikácii. Nechýba stretnutie s históriou a prehľad dôležitých termínov do 15. apríla 2017.

Slovenské školy riešia v poslednom období rôznorodé problémy. Jedným z nich je aj problém merania a riadenia kvality školy, s ktorým úzko súvisí otázka jej externej a internej evalvácie. Predprimárne vzdelávanie na Slovensku akceptuje a zachytáva spoločenské zmeny a z nich vyplývajúce nové trendy v edukácii detí predškolského veku. Ide o zmeny vo funkciách školy, v klasifikácii stupňov vzdelávania, reformu obsahov a cieľov vzdelávania, ktorá sa odráža vo vzdelávacích programoch materských škôl (ďalej „MŠ“). V súčasnosti už platí inovovaný Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v MŠ (2016). Odovzdávanie poznatkov deťom sa mení na ich aktívne učenie sa. Predškolák už nie je len objektom edukácie, ale stáva sa stále častejšie aj jeho subjektom. Rozvíja sa jeho samostatnosť, sebauvedomenie a sebapoznanie. Mení sa aj prístup k jeho diagnostikovaniu a hodnoteniu.

Štúdia nadväzuje na teoretické východiská a pragmatické zdôvodnenia potreby využívania inovovaných prístupov k hodnoteniu žiakov na primárnom stupni vzdelávania, ktoré boli uverejnené v predchádzajúcom čísle. Prezentuje možnosti rozvíjajúceho hodnotenia, ukážky analytickej a holistickej rubriky, ktoré sú aplikované na hodnotenie vybraných kompetencií žiakov v podmienkach primárneho vzdelávania.

Leto sa prehuplo do svojej záverečnej fázy, čo vždy znamená aj koniec „veľkých“ prázdnin. Letnú bezstarostnosť tak vystrieda každoročne sa opakujúci kolotoč úloh a povinností ako pre žiakov a študentov, tak aj pre učiteľov.

Akú školu dnes rodičia považujú za kvalitnú? Tú, kde majú len jednotkárov, alebo takú, kde dokážu aj v štvorkárovi objaviť nejaký talent a vydolovať z neho lepšie výsledky? Kritériá kvality zatiaľ nemá stanovené ani štát. Rodičia, ktorí sa snažia vyberať pre svoje deti čo najlepšiu školu, sa tak často riadia podľa toho, akú povesť má alebo informáciami od známych.

Merania tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní sú v zahraničí často využívaným nástrojom kvantitatívnej evalvácie vzdelávacích inštitúcií a pedagogických pracovníkov. Od júna 2015 majú výsledky získané meraním pridanej hodnoty k dispozícii aj riaditelia stredných škôl na Slovensku. Školy tak majú možnosť dozvedieť sa, aký vzdelanostný pokrok v predmete slovenský jazyk a literatúra dosiahli ich žiaci od Testovania 9 v porovnaní so žiakmi ostatných škôl. 

7. júla 2015 v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR odštartoval už druhý ročník prestížneho medzinárodného programu Teach for Slovakia. Medzinárodný program je založený na koncepte globálnej iniciatívy Teach for All. Funguje v 36 krajinách sveta. Jeho misiou je podporiť špičkových absolventov, aby sa stali efektívnymi a inšpiratívnymi lídrami, ktorí pomôžu naplniť víziu: "Aby raz všetky deti mali vzdelanie, ktoré im dá šancu v živote uspieť".