Sebapoznávanie

CIEĽ: Podporiť sebapoznanie žiakov, ochopiť svoje silné stránky a oblasti, kde je priestor na zlepšenie, podporiť sebareflexiu a zdravú sebakritiku, vytvoriť prostredie vzájomnej podpory a porozumenia v kolektíve.OBSAHOVÉ ZAMERANIE: sebareflexia, sebapoznanie, poznávanie druhých Pracovný list je súčasťou prílohy v časti Súvisiace dokumenty a dormuláre.

V príspevku sa zaoberáme fenoménom Impostor syndrómu, ktorý sa prejavuje ako syndróm podvodníctva a nedostatku sebadôvery u ľudí, ktorí dosiahli úspech, ale majú potrebu sebaspochybňovania. Cieľom článku je vysvetliť, čo je Impostor syndróm, aké sú jeho príčiny, prejavy a dôsledky, a ako sa s ním možno vyrovnať. V texte ponúkame niekoľko tipov a stratégií, ako si zvýšiť sebavedomie a uznať svoje úspechy.

Každý človek v priebehu celého života prechádza mnohými skupinami.

Príspevok sa zaoberá významom sebareflexie a jej aplikáciou v práci učiteľa. Podrobne popisuje vlastnosti reflektívneho učiteľa, identifikuje schopnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre efektívnu sebareflexiu. Ďalej analyzuje proces, metódy a prostriedky, ktoré učitelia môžu využiť na dosiahnutie hlbšieho reflexívneho myslenia. Príspevok tiež obsahuje šesť základných princípov, ktoré by mali byť dodržiavané pri uplatňovaní sebareflexie v práci učiteľa. Článok je zameraný na posilnenie profesionálneho rozvoja učiteľov prostredníctvom aktívnej sebareflexie.

Kognitívna prítomnosť je jeden z fenoménov, ktorý je dôležitý pri kritickom a morálnom usudzovaní. Vzťahuje sa na rozsah, v akom sú učiaci sa schopní konštruovať a potvrdzovať význam učiva prostredníctvom neustálej reflexie a diskurzu. Rozhodujúca je autoregulácia žiaka nielen vo vzťahu k jeho úspechu, ale aj vo vzťahu k efektívnemu využívaniu času a účasti na učení. Autoregulácia ako samo generované myslenie, pocity a správanie, ktoré sú orientované na dosahovanie cieľov vo vzdelávaní, podporujú autonómiu jedinca.

Školské prostredie a škola ako inštitúcia funguje na podobných pravidlách ako každá iná firma. Ľudia tvoria celok smerujúci k určitému spoločnému cieľu, v našom prípade k vzdelanému žiakovi pripravenému do praktického života.

Predstavme si, že sme začínajúcimi učiteľmi. Prídeme do triedy, nervózne sa predstavíme a začneme učiť. Hodina ide podľa plánu, kým nastane konflikt medzi dvoma žiakmi. Snažíme sa ich upokojiť, no žiaci vôbec nereagujú, na hádku sa zamerajú všetky oči v triede. Odrazu sme zabudli všetky stratégie na zvládnutie konfliktu a v panike začneme po žiakoch kričať, aby sa ukľudnili. Hodina sa nám vymkne spod kontroly. Uvádzajúci učiteľ nám navrhne, aby sme si po vyučovaní dali stretnutie, na ktorom prebehne rozbor vyučovacej hodiny.

Predstavme si, že sme začínajúcimi učiteľmi. Prídeme do triedy, nervózne sa predstavíme a začneme učiť. Hodina ide podľa plánu, kým nastane konflikt medzi dvoma žiakmi. Snažíme sa ich upokojiť, no žiaci vôbec nereagujú, na hádku sa zamerajú všetky oči v triede. Odrazu sme zabudli všetky stratégie na zvládnutie konfliktu a v panike začneme po žiakoch kričať, aby sa ukľudnili. Hodina sa nám vymkne spod kontroly. Uvádzajúci učiteľ nám navrhne, aby sme si po vyučovaní dali stretnutie, na ktorom prebehne rozbor vyučovacej hodiny.

Príklady z praxe Sebauvedomenie má dôležitý význam pre reguláciu správania. Poznať vlastnú minulosť do tej miery, aby sme chápali, ktoré normy sú súčasťou našej výbavy a prečo, vedieť, ktoré tradície máme v sebe ukotvené a v akej miere, môže byť kľúčové pre výber vhodnej reakcie, resp. pre schopnosť následnej sebakorekcie. Ak vieme identifikovať svoje silné aj slabé stránky, uvedomujeme si, akí sme, čo si prajeme, čo a prečo odmietame. Uvedomujeme si dôležitosť hodnôt v svojom živote, aj hranice, cez ktoré sa už preniesť nedokážeme.

Článkom Metódy sebareflexie v pedagogicko-didaktickej práci učiteľa nadväzujeme na článok Sebareflexia v práci učiteľa publikovaný v Manažmente školy č. 5/2021, v ktorom sme zdôraznili podstatu a význam sebareflexie. Sebareflexia je jedným z predpokladov tvorivej a aj efektívnej práce učiteľa. V článku sme na základe výskumných zistení konštatovali, že učitelia a školy si význam sebareflexie uvedomujú, primerané aj doceňujú, javia sa však isté rezervy najmä v metódach sebareflexie. V príspevku opíšeme etapy vývinu sebareflexie u učiteľa. Venujeme sa aj dôležitosti kladenia si otázok vo vzťahu žiakom s „problémovým“ správaním. 

Príspevok o sebareflexii je zamyslením sa nad prácou učiteľa, nad tým, že každú prácu, aj prácu učiteľa, možno neustále zdokonaľovať. Aj keď si uvedomujeme, že výsledky práce učiteľa závisia od viacerých činiteľov, učiteľ je tým, kto najviac pôsobí na edukáciu a svojou činnosťou ju významne ovplyvňuje. Každý učiteľ musí dbať na skvalitňovanie svojej pedagogicko-didaktickej práce, k čomu mu pomáha sebareflexia. Jej význam spočíva nielen v samotnom úsilí a v snahe dosahovať lepšie výsledky v učebnej činnosti žiakov. Má aj mimoriadny a neformálny prínos pre sebavzdelávanie učiteľa. 

PRÍKLADY DOBREJ PRAXE - Prečo sú tímy v niektorých zborovniach nevýkonné a nemotivované? Prečo sa boja na poradách vysloviť názor? Čo môže priniesť zásadnú zmenu v týchto a podobných situáciách?

Psychológovia D. Dunning a J. Kruger získali v roku 2000 svojím článkom opisujúcim tento efekt Nobelovu cenu za psychológiu. Nepochybne ocenenie prinieslo nové svetlo pravdy do rozmeru hodnotenia i sebahodnotenia riadiacich pracovníkov, pretože má všeobecnú platnosť, ktorá je o to viac viditeľnejšia, čím je hodnotiaci jedinec na vyššie spoločensky postavenom mieste v oblasti riadenia. Tento efekt je príznačný pre riadiacich pracovníkov nielen školských, firemných či korporatívnych oblastí,  ale aj vládnych a dokonca aj v celosvetovom rozmere.

Komunikácia v období pandémie nadobúda nový rozmer. Vo verbálnej aj v nonverbálnej rovine zisťujeme, že treba flexibilnejšie a efektívnejšie využívať nástroje komunikačných systémov, ktoré boli doteraz považované za najvhodnejšie. Aktuálna epidemiologická situácia nás v rovine prevencie i nákazy nútiť odbúravať niektoré zaužívané komunikačné schémy, zvlášť v rovine nonverbálnych prejavov, haptiky pozdravu a s nimi spojených interakčných prejavov. Skvalitňovanie práce v rovine kultúry prejavu, na ktorej sme doteraz pracovali, dostáva iný rozmer. Situácia je kritickejšia o to, že je ťažké odhadnúť, aké bude mať trvanie. Treba vytvárať novú kultúru prejavov, ktoré budú signalizovať pozitívne interakcie.

Cieľ: naučiť sa rýchlo reagovať, zapamätať si mená spolužiakov, reagovať pod stresom.

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (3.)  Kvalita a úroveň vzdelávania je v súčasnom období v centre pozornosti všetkých európskych štátov. Súvisí s tým aj príprava učiteľov, ktorá sa realizuje kontinuálne aj po ukončení klasického vzdelania. Napriek explózii IT technológií, ktoré ovládli všetky zložky spoločenského fungovania, ostáva hlavným realizátorom získaných poznatkov aj naďalej pedagóg. Cieľom vzdelávania je, aby si žiaci poznatky osvojovali a následne implementovali v praktickom živote. Vzájomné interakcie medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj medzi žiakmi navzájom, prinášajú celý rad problémov, ktoré sú v značnej miere vyústením skrytej tenzie, nedocenenia, nespokojnosti so svojim statusom a materiálnym zázemím, ktoré v komparácii s inými môže nadobúdať až diagnostické podoby. Miera poznania seba a schopnosti autoregulácie správania je výsledkom umenia zvládania emócii, schopnosti adekvátne riešiť konflikty, vyhnúť sa chybám pri posudzovaní osobnosti, dokázať kultivovane verbálne a nonverbálne jednať, vedieť analyzovať príčiny neúspechov a zlyhaní. To môže zvládať len vyrovnaná osobnosť pedagóga a žiaka.

Vyberáme z Metodiky vzdelávania Empatiu chápeme ako hlavnú morálnu emóciu, ktorá umožňuje jednotlivcovi identifikovať, vnímať a prežívať city druhých. Ak žiak disponuje touto cnosťou, stáva sa vnímavejším k potrebám druhých. Takýto žiak je schopný morálnych činov, pretože sa vie vžiť do situácie druhého. M. Borba zdôrazňuje jej zámerné rozvíjanie prostredníctvom rešpektovania troch postupných systematických krokov práve v školskom prostredí.

Koniec školského roka sa niesol v znamení bilancovania. Lídri škôl trávili čas s učiteľmi pri hodnotiacich pohovoroch a zástupcovia riaditeľov sa dožadovali  informácií o výchovno-vzdelávacích výsledkoch žiakov. Vedúci metodických združení a predmetových komisií pripravili závery a odporúčania pre jednotlivé vzdelávacie oblasti k budúcemu školskému roku. Koordinátori projektov písali správy a precízne archivovali dokumentáciu zrealizovaných aktivít školy. Výchovní poradcovia, školskí psychológovia a špeciálni pedagógovia sa vo vlastných reflexiách vracali k riešeniu situácií s „problémovými“  žiakmi a triedni učitelia v záverečnej reči svojim žiakom pripomenuli význam vzdelávania, silu tímovej súdržnosti a vzájomnej spolupráce.  

Ak má škola plniť dôležitú úlohu v procese celoživotného vzdelávania jednotlivca, musí sa učiteľ dnešnej školy sám celoživotne vzdelávať. Spoločenské zmeny, zmeny vo vzdelávacej politike a školskej legislatíve si vyžadujú od učiteľa nové roly a pedagogické prístupy k žiakom.

Permanentné zmeny, s ktorými sa učiteľ musí počas svojej kariéry vyrovnávať, požiadavky, ktoré naňho kladie spoločnosť, očakávania a učebné potreby žiakov vyžadujú, aby sa profesijne rozvíjal. Rozvoj kvality učiteľa súvisí s jeho dôkladným sebapoznaním, ktoré je výsledkom pravidelnej autoevalvácie. Autoevalvácia ako vnútorný proces predstavuje produkt tvorivej práce učiteľa v zmysle jeho neustáleho sebazdokonaľovania, čo sa prejavuje v jeho pedagogickej kompetencii efektívne pristupovať v pedagogických situáciách k ich riešeniu.