Príspevok o sebareflexii je zamyslením sa nad prácou učiteľa, nad tým, že každú prácu, aj prácu učiteľa, možno neustále zdokonaľovať. Aj keď si uvedomujeme, že výsledky práce učiteľa závisia od viacerých činiteľov, učiteľ je tým, kto najviac pôsobí na edukáciu a svojou činnosťou ju významne ovplyvňuje. Každý učiteľ musí dbať na skvalitňovanie svojej pedagogicko-didaktickej práce, k čomu mu pomáha sebareflexia. Jej význam spočíva nielen v samotnom úsilí a v snahe dosahovať lepšie výsledky v učebnej činnosti žiakov. Má aj mimoriadny a neformálny prínos pre sebavzdelávanie učiteľa.
Podstata sebareflexie
Reflexia v pedagogike znamená premýšľanie o minulej pedagogickej situácii z pohľadu učiteľa. Sebareflexia je premýšľanie o sebe, analyzovanie svojej práce na vyučovaní, schopnosť objektívne, nezaujato sa na seba pozerať a hodnotiť svoje pozitívne a negatívne stránky. Je to istá schopnosť, ktorá spočíva v introspekcii a v uvedomovaní si svojho správania a aj činov. Sebareflexia je ako „pohľad do zrkadla a opis toho, čo vidíme“ – hodnotenie seba, svojej práce a dosahovaných výsledkov žiakov. V konečnom dôsledku je to pohľad na dosiahnuté výsledky, ktorý na nás pôsobí tak, že začíname premýšľať o minulom a budúcom. Povedané inak „ako som učil a ako by som mohol učiť inak, lepšie“.
Reflexívna prax vo výučbe je nepochybne jedným z najdôležitejších zdrojov osobného profesionálneho rozvoja a zlepšovania.
Efektívni učitelia sa vyjadrujú, že bez ohľadu na to, aká dobrá je hodina, ich prax sa dá vždy vylepšiť. Reflexia učiteľa je dôležitá, pretože je to proces, ktorý pomáha učiteľom zhromažďovať, zaznamenávať a analyzovať všetko, čo sa na hodine stalo. Umožňuje učiteľom prejsť od obyčajného prežívania k porozumeniu (Muchacka a kol., 2013).
Sebareflexia nie je len aktualitou posledných rokov. Učiteľom známy americký pedagóg Dewey (1933) kládol veľký dôraz na reflexívne myslenie a považoval ho za dôležitú súčasť cyklu, ktorý nám umožňuje poučiť sa zo skúseností. Bol toho názoru, že reflexívne myslenie sa začalo, keď sme zistili, že máme skúsenosť, ktorá prináša určité ťažkosti alebo dilemy - pociťované ťažkosti. Na základe tejto skúsenosti potom začíname uvažovať probléme – kladieme si otázku, čo sa deje? Výstižne sa o sebareflexii vyjadruje aj Day (1993), ktorý hovorí, že schopnosť sebareflexie je nevyhnutnou podmienkou sebapochopenia a porozumenia sebe samému. Reflexiu považuje za nevyhnutnú podmienku profesionálneho rozvoja každého učiteľa.
V literatúre mnohí autori opisujú podstatu sebareflexie. Za výstižný považujeme Kortahagenov (1999) opis podľa etáp: 1. etapa – akcia, 2. etapa – obzretie sa späť na akciu, 3. etapa – uvedomenie si podstaty, 4. etapa – úvaha o možných alternatívnych postupoch, 5. etapa – implementácia nových postupov. Tento cyklus sa opakuje a môže viesť k zmene doterajších prístupov – metód a foriem práce učiteľa.
Postoje učiteľov k sebareflexii
Z vyššie uvedeného vyplynulo