prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

KĽÚČ K EFEKTÍVNEJŠIEMU A SAMOSTATNEJŠIEMU VZDELÁVANIU V článku vysvetľujeme, že stratégie učenia predstavujú vedomé, plánované a systematické postupy, ktorými si žiaci efektívne osvojujú nové vedomosti a zručnosti a sú úzko prepojené s rozvojom metakognície, motivácie a rastového myslenia. Učiteľ by mal žiakov viesť k aktívnemu učeniu, prepájaniu nových a starých vedomostí, sebahodnoteniu, tvorivosti a efektívnemu využívaniu dostupných pomôcok, napr. kartičky. Využívanie stratégií učenia sa vedie nielen k lepším výsledkom, ale aj k väčšej samostatnosti žiakov, ich sebaregulácii a pozitívnemu vzťahu k celoživotnému vzdelávaniu.

INOVATÍVNA METÓDA VYUČOVANIA V článku sa zaoberáme inovatívnou metódou sebaregulačného učenia žiakov, ktorá vyžaduje aktívnu účasť žiakov na ich vlastnom vzdelávacom procese, vrátane plánovania, realizácie a reflexie ich činností. Vysvetlíme, ako táto metóda pomáha rozvíjať rôzne kompetencie žiakov, pričom je stále dôležitá učiteľská podpora.

INOVÁCIE VO VZDELÁVANÍ V článku sa zaoberáme bádateľským vyučovaním a učením sa žiaka. Je opisované aj ako koncepcia vyučovania a aj ako heuristické alebo objavné vyučovacie metódy. Už z jeho názvu je zrejmé, že akcentuje využívanie bádania, skúmania, objavovania nového samotnými žiakmi, samozrejme, usmerňované učiteľom. Vzniklo v druhej polovici 20. storočia

VZDELÁVANIE PRE BUDÚCNOSŤ Článok sa zaoberá vzdelávaním založeným na kompetenciách, ktoré reflektuje súčasné potreby vzdelávacieho systému, rozvíja zručnosti žiakov pre budúcnosť a vyzdvihuje praktické učenie. Zdôrazňuje dôležitosť autonómie žiakov v učení s účinnou podporou učiteľa. Porovnáva klasické vyučovacie metódy s vyučovaním založeným na kompetenciách a predstavuje potrebné zmeny v školách a v prístupe učiteľov na podporu takéhoto vzdelávania.

KONCEPT DIFERENCIÁCIE VO VÝUČBE Tento článok je výberom z pripravovanej knihy Didaktika – teó­ria a prax vo vzdelávaní. Zaoberá sa konceptom diferencovaného vyučovania, jeho definíciou, teoretickým odôvodnením a praktickou realizáciou v pedagogickej praxi. Analyzuje rôzne prístupy a metódy diferenciácie v školskom prostredí s cieľom prispôsobiť proces výučby individuálnym potrebám žiakov a tým zvyšovať efektivitu vzdelávania.

Pri úvahách o sebareflexii sa pozornosť najčastejšie sústreďuje len na metódy výučby. Patrí do nej však celý rad ďalších aspektov, napr. správne didaktické stanovovanie cieľov vyučovacej hodiny, premyslený systém preverovania vedomostí žiakov, premyslenie vyučovacích metód z hľadiska ich efektívnosti a pod. V texte uvádzame niekoľko otázok, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa učiteľ, ale aj vedúci zamestnanec na akejkoľvek pozícii zamyslel nad možnosťami sebareflexie. Otázkami, resp. hodnotiacim myslením si môže učiteľ vyhodnocovať svoje prístup, ale aj prístupy žiakov k vyučovacej hodine. Otázky môžu byť zamerané aj na nežiaduce prejavy žiakov počas hodiny a čo ich spôsobilo, veľa otázok ponúka priebeh vyučovania, aktivita žiakov, prejavy aktivity, tvorivosť, využité metódy a ich vplyv na činnosti žiakov, čo spôsobovalo žiakom problémy, prečo atď. 

EMOCIONÁLNE PRIAZNIVÉ PROSTREDIE Príspevok sa zameriava na význam emocionálne priaznivého prostredia vo vzdelávacích reformách, zdôrazňuje well-being žiakov vrátane fyzickej, duševnej a emocionálnej pohody. Analýza vývoja vzdelávacích systémov a prieskum PISA poukazujú na trend pozitívnej edukácie. Zameriavame sa na metódy podporujúce emocionálny a sociálny rozvoj a posilňujúce osobné a sociálne kompetencie, prístupy ktoré zohľadňujú individuál­ne potreby, angažovanosť a spoluprácu, pripravujúc žiakov na akademický aj sociálny úspech.

ANALÝZA SYSTÉMOVÝCH PRÍSTUPOV A ZMIEN  V príspevku sa zameriavame na význam školskej mediácie ako reakcie na rastúci výskyt nežiaducich prejavov správania medzi mládežou. Uvedomujeme si potrebu efektívnej mediácie v školách, ktorá neslúži len ako nástroj na riešenie konfliktov, ale zároveň prispieva k zlepšovaniu vzťahov, znižovaniu násilia a rozvoju sociálnych zručností medzi žiakmi. Na záver chceme poukázať na dôležitosť rovesníckej mediácie, ktorá je v zahraničí široko aplikovaná a napomáha zvyšovať efektivitu mediácie v školskom prostredí.

INŠPIRATÍVNY UČITEĽ  Príspevok nadväzuje na „Faktory ovplyvňujúce efektívnosť vyučovania“ uverejnený v Didaktika č. 1/2025. Vyučovacie zásady sú kľúčové pre efektívne vzdelávanie a podliehajú neustálej inovácii. Moderné prístupy zahŕňajú cieľovú orientáciu, motiváciu a personalizáciu. Adaptácia na potreby žiakov je nevyhnutná, pričom sa kladie dôraz na personalizované učenie, zmysluplné hodnotenie a využitie rôznorodých zdrojov. Inšpiratívni učitelia s flexibilitou a entuziazmom hrajú kľúčovú rolu, spájajúc vzdelávanie s reálnym svetom. Úspešná aplikácia týchto zásad vytvára inovatívne vzdelávacie prostredie.

Efektívnosť vyučovania často rezonuje v hodnotiacich správach o školstve, ktoré nekončia lichotivo. Hovorí sa o rezervách a nedostatočnej efektívnosti. Na konci roka 2023 Tomáš Drucker označil stav školstva za národnú tragédiu. Upozorňujeme učiteľov na dôležitosť zlepšenia efektívnosti, ktorá sa síce javí jednoduchou, ale v skutočnosti ide o zložitú a náročnú oblasť.1

MODELY TÍMOVÉHO VYUČOVANIA Článkom o tímovom vyučovaní nadväzujeme na tie, ktoré uverejňujeme v časopise DIDAKTIKA v súvislosti s pripravovanou reformou vzdelávania – projektové, blokové, prevrátené vyučovanie, kritické myslenie. V reforme, ktorá sa celoplošne začne v roku 2026, sú plánované zásadné zmeny v obsahu vzdelávania. Tieto zmeny si budú vyžadovať aj zmeny v procesnej stránke edukácie – využívanie rôznych koncepcií vzdelávania. Pripomenieme, že školy a učitelia budú mať istú autonómiu pri práci s obsahom, najmä vo využívaní viacerých koncepcií vzdelávania. To si vyžaduje dobre pripravených učiteľov a ich odhodlanie pracovať tvorivými metódami.

Recenzent: prof. PhDr. Erich Petlák, CSc. Autorka publikácie: PaedDr. Dušana Bieleszová Počet strán: 320 Na úvod môjho posudku využijem vety autorky publikácie PaedDr. D. Bieleszovej, ktorá píše: „Škola je miestom, kde sa stretávajú rôzne osobnosti, záujmy a skúsenosti, čo môže viesť k výzvam vo vzťahoch medzi žiakmi. Preto je kľúčové, aby školy podporovali vytváranie zdravých vzťahov a pozitívnej atmosféry v triedach.“ Uvedené vety, resp. myšlienky ma oslovili akosi spontánne, ale o to viac významovo. Prečo? V školách by sme mali najradšej všetkých žiakov rovnakých, čo je však nemožné, rozdielnosť je prirodzená. Preto neraz dochádza, nazvime to k „treniciam“ medzi žiakmi. Nechcem zovšeobecňovať, ale kedysi nás to veľmi netrápilo a v školách sa nežiaduce prejavy žiakov často riešili rôznymi trestami. Ich výchovný dopad bol neraz málo účinný. Je preto mimoriadne správne a potrebné pripomínať rôznorodosť ako samozrejmosť, no nemenej dôležité je pracovať s onou rôznorodosťou tak, aby sme z nej vyťažili, čo je prospešné pre každého zúčastneného.

Článkom o projektovom vyučovaní nadväzujeme na tému blokového vyučovania uverejnenú v Didaktike č. 4/2024. Obidve koncepcie vyučovania patria k tým, ktorých širšie uplatňovanie v edukácii sa očakáva v reforme školstva v roku 2026. Ich odporúčanie vychádza aj z novokoncipovaného obsahu vzdelania, ktorý priamo predpokladá takýto charakter edukácie. Aj preto sa zdôrazňuje, že aj príprava budúcich učiteľov sa musí inovovať a prispôsobiť novej realite.

Do začiatku reformy vzdelávania na všetkých školách nás delia dva školské roky. Je to obdobie, ktoré poskytuje možnosť opravy niektorých nedostatkov, na ktoré poukazujú viacerí odborníci, ale aj učitelia „pilotných škôl“, ktorí už overujú a aj v budúcom školskom roku budú overovať nový štátny vzdelávací program. Predpokladáme, že najmä pilotné overovanie zmien prinesie konkrétne námety zamerané na zlepšenie edukácie. V príspevku sa venujeme téme blokového vyučovania a poskytujeme námet na jeho využitie pri preventívnych aktivitách školy. Článok si možno stiahnuť v časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom.

...OD MATERSKEJ ŠKOLY PO STREDNÚ ŠKOLU V príspevku upriamujeme pozornosť na 20 najdôležitejších zásad a na motivačný zámer ich preštudovania pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl a školských zariadení. Opierame sa o štúdiu, ktorá bola vydaná Americkou psychologickou asociáciou Koalíciou pre psychológiu v školstve. V nej sa autori zameriavajú na to, ako sa žiaci učia, čo ich motivuje, na význam sociálneho kontextu, medziľudských vzťahov a emočnej pohody pre učenie žiakov, ako čo najlepšie riadiť triedu a ako hodnotiť pokrok, ktorý žiaci dosahujú.

PROCES INOVÁCIE A POŽIADAVKY NA ZMENU V príspevku zdôrazňujeme, že kvalita edukácie a vedomostí žiakov nezávisí len od vyučovacích metód alebo koncepcie, ale aj od angažovanosti učiteľa na procese inovácie. Tento aspekt je dôležitý, aby sme sa vyhli jednostrannému preferovaniu jednotlivých gramotností, kritického myslenia alebo tvorivosti žiakov po kritickom hodnotení edukácie. Publikácia Boleková, A. a kol. (2020) alebo články v Didaktike č. 6/2023 ponúkajú niektoré tvorivé prístupy na zdokonalenie týchto požiadaviek. Ďalšie možnosti uvádzame v tomto príspevku.

Príspevkom reagujeme na hodnotenie a vážnu kritiku edukácie ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Tomáša Druckera v polovici decembra 2023 po zhodnotení výsledkov PISA 2022 v gramotnostiach našich žiakov. Cieľom nie je ani obhajovanie práce učiteľov, ani vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením. Ide nám predovšetkým o to, aby sme podnietili školy a učiteľov do skutočne tvorivej edukácie.

Slovo stres sa v ostatných rokoch stalo takmer samozrejmým v našom slovníku. Veľa ľudí je toho názoru, že na príčine je uponáhľaný život, zvýšené nároky na prácu, získavanie nových vedomostí a zručností v rôznych pracovných pozíciách a pod. V článku sa zamýšľame nad stresom vo vzťahu k riadeniu školy. Našim zámerom je podnietiť uvažovanie o tom, ako sa môžeme v riadení vyhýbať stresu, resp. inhibovať ho tak, aby sme nestrácali motiváciu. Ide o reflexiu vybranej oblasti stresu a súvisiacich aspektov vyplývajúcu z rozhovorov s učiteľmi na túto tému.

......je potrebná pre zlepšenie situácie v edukácii  Cieľom príspevku je vyvolať zamyslenie u každého učiteľa nad tým, ako by mohol prispieť k zlepšeniu situácie v edukácii. Autor sa nechce zaoberať minulosťou a chybami, ale skôr sa sústreďuje na to, ako zlepšiť súčasný stav. Zámerom článku nie je analyzovať minulosť a hľadať chyby, ale skôr motivovať učiteľov k akcii. Autor zdôrazňuje, že v tomto procese je nevyhnutná aj osobná transformácia myslenia a práce učiteľov.

Príspevok reflektuje aktuálne výzvy a reality súčasnej edukácie. Akcentuje, že predchádzajúce storočie veľmi významne obohatilo možnosti edukácie. Problémom však ostáva skutočnosť, že nové aspekty sa len pomaly dostávajú do reálnej edukačnej práce a edukácia stále zaostáva za možnosťami, ktoré jej ponúka veda. Vytknúť možno slabú podporu a rozvíjanie tvorivosti žiakov a prevažne sprostredkujúci charakter učenia. Málo sa doceňuje osobnosť žiaka a pod. Pritom vedy zaoberajúce sa edukáciou ponúkajú veľa inovácií.