Tímové vyučovanie a jeho realizácia

Definovanie tímového vyučovania a jeho benefity

Na úvod tejto koncepcie vyučovania pripomíname, že pedagogická a didaktická terminológia je nejednotná a niektoré pojmy môžu mať aj dva významy. V literatúre sa tímové vyučovanie chápe napríklad ako skupina – tím žiakov, ktorí sa spoločne učia, riešia úlohy, projekty a podobne. Ide o bežné vyjadrenie, že skupina žiakov – teda tím žiakov – spolupracuje napríklad v skupinovom, projektovom alebo problémovom vyučovaní. Pojmom tímové vyučovanie sa však označuje aj vyučovanie v triede dvoma alebo viacerými učiteľmi. Oba tieto pojmy sú bežne zaužívané a používané pri opisoch vyučovania.

V článku opisujeme tímové vyučovanie ako koncept, v ktorom dvaja alebo viacerí učitelia súčasne vzdelávajú skupinu alebo triedu žiakov. Uvedomujeme si, že ide o prístup, ktorý je našim učiteľom, najmä na základných školách, menej známy a menej využívaný. Väčšinou sa uplatňuje ako spolupráca, resp. kooperácia v triedach, kde spolupracujú učiteľ a pedagogický asistent. Tímové vyučovanie je koncept, ktorý sa vo svete v posledných desaťročiach rozvíja a získava podporu mnohých učiteľov, ale aj rodičov a žiakov.

Pri písaní článku sme si spomenuli na prednášku, ktorej sme sa zúčastnili približne pred 40 rokmi na Pedagogickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Známy profesor prednášal o význame didaktických zásad vo vyučovaní. Ako prvý vystúpil s vysvetlením významu a podstaty týchto zásad. Na jeho vystúpenie nadviazala psychologička, ktorá vysvetlila, že zásady neznamenajú len rešpektovanie niečoho, ale objasnila ich psychologickú podstatu a význam pre správne uplatňovanie vo vyučovaní. Po nej pokračovala historička, ktorá priblížila historickú podstatu a význam mysliteľov, ktorí tieto zásady rozvíjali, ako aj ich premenu v priebehu histórie a v súčasnosti. Takže jedna téma – tím troch pedagógov. Dodáme, že nešlo len o prezentáciu témy, pretože následne prebehla diskusia, do ktorej sme boli ako účastníci prednášky vyzvaní. V diskusii sa prelínali rôzne didaktické, historické a psychologické aspekty, a to aj v súvislosti so súčasnosťou. Často si spomíname, aj po rokoch, na túto prednášku, na komplexné poňatie témy, a na neformálnu motiváciu nás, účastníkov. Z času na čas sme využili takéto metódy prednášania aj vo vlastnej praxi.

Čo je tímové vyučovanie?

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je to vyučovanie s dvoma alebo viacerými učiteľmi, ktorí:

• učia rovnakú triedu v rovnakom čase,
• plánujú spoločne hodiny z hľadiska obsahu a metodológie a vykonávajú ich spoločne,
• zodpovednosť si flexibilne rozdeľujú (kto je zodpovedný za aké úlohy, príp. ako nimi poveriť aj žiakov),
• viesť hodinu v striedaní rolí, resp. v podpore istých činností kolegu,
• diferencovať a individualizovať vzdelávanie študentov širokou škálou ponúk,
• skupiny žiakov sú flexibilné, napr. podľa druhov učenia, podľa záujmu o učivo a pod. (Daxbacher, R., Berger, E. 1993, s. 242-253).

V literatúre existuje mnoho definícií tímového vyučovania – od jednoduchých, napr. že ide o vyučovanie, ktoré vedú dvaja alebo viacerí učitelia, až po zložitejšie, ktoré vystihujú skutočnú podstatu a význam. K takýmto patrí napríklad definícia od B. Hubera: „Skutočné jadro koncepcie tímového vyučovania nespočíva v štrukturálnych a organizačných detailoch, ale skôr v základnej ochote k spoločnému plánovaniu, neustálej kooperácii, spolupráci, spolupatričnosti, neobmedzenej komunikácii a serióznej ochote prevziať a podieľať sa na spoločnej úlohe“ (Huber, B. in Halfhicle, T., Frei, M., Zingg, C., 2002, s. 8).

Výstižnú definíciu poskytuje aj nemecký slovník pedagogiky: „Tímové vyučovanie je súhrnné označenie pre rôzne formy priamej spolupráce dvoch alebo viacerých učiteľov pri vyučovaní skupiny žiakov a organizovaní života školy. Takáto priama spolupráca pri práci so žiakmi si spravidla vyžaduje spoločné plánovanie a hodnotenie vyučovacieho a učebného procesu, ako aj koncepčné riešenie priestorov. Rozmanité a rozdielne odborné, diagnostické a komunikačné kompetencie spolupracujúcich učiteľov majú mimoriadne pozitívny vplyv na optimalizáciu učebných biografií žiakov“ (Schaub, H., Zenke, K. G. 1997, s. 338).

Význam tímového vyučovania nespočíva len v tom, že inou organizáciou práce môžeme dosiahnuť lepšie, efektívnejšie výsledky učebnej činnosti žiakov. Autori zaoberajúci sa touto oblasťou opisujú a zdôrazňujú značný význam uvedeného vyučovania aj pre zdokonaľovanie samotných učiteľov, pretože tímové vyučovanie prispieva k ich rozvoju a spolupráci:

• podporuje inovácie v každodennom vyučovaní, učitelia sa navzájom stimulujú prostredníctvom úzkej spolupráce a systematickejšie uvažujú o vyučovaní;
• uľahčuje riešenie nepredvídaných alebo stresových situácií, pretože si učitelia môžu navzájom poradiť a pomôcť;
• pomáha uvedomiť si osobné silné a slabé stránky, čo vedie k vlastnému zdokonaľovaniu;
• prekonáva izoláciu učiteľov a umožňuje im neustále rozvíjať a profesionalizovať svoju prácu prostredníctvom výmeny skúseností, činnosti sa stávajú profesionálnejšími;
• zlepšuje kvalitu vyučovania, pretože učitelia sa často navzájom dopĺňajú vo svojich zručnostiach;
• zvyšuje objektívnosť hodnotenia výkonov učiteľov, pretože dvaja vidia viac ako jeden;
• umožňuje dostatočne diferencovať a individualizovať vyučovanie v heterogénnych triedach, pretože čas a energia jedného učiteľa sú obmedzené;
• poskytuje možnosť neustáleho rozvoja vyučovacích hodín prostredníctvom rozvoja neformálnej spätnej väzby;
• môže výrazne zlepšiť kvalitu práce a spokojnosť učiteľov s vlastnou prácou.

Tímové vyučovanie nemusí vyhovovať všetkým učiteľom, najmä nie tým, ktorí roky pracovali individuálne, menej zdieľali svoje skúsenosti a výsledky svojej činnosti s kolegami. Realita je však taká, že ide o koncepciu, ktorá bude čoraz viac využívaná, pretože komplexnejší obsah učiva a previazanosť obsahov predmetov si bude priamo vyžadovať kooperáciu, spoluprácu aj tímový prístup k výučbe. Je teda na školách a učiteľoch, aby sa viac zaoberali uvedenou koncepciou, ktorú akcentoval aj dokument „Učiace sa Slovensko“ (2017).

Modely tímového vyučovania

Tak ako pri všetkých koncepciách vyučovania, aj tímové vyučovanie nie je potrebné presne vymedzovať pravidlami či postupmi. Napokon v súčasnosti už považujeme za bežné, že v pripravovanej reforme vzdelávania vyučovacia hodina nemusí mať striktných 45 minút. Jej dĺžka môže závisieť od náročnosti učiva, prejavených aktivít žiakov a ani rozvrh hodín netreba chápať ako niečo nemenné. Rozvrh má byť flexibilný podľa náročnosti predmetov a ich obsahov, výkonnosti žiakov a podobne. Ranné kruhy, o ktorých sme kedysi viac-menej len prednášali ako o možnostiach alebo ich uvádzali ako príklady z koncepcií alternatívnej pedagogiky, by sa mali stať prirodzenou súčasťou vyučovacích dní.

Pripomíname, že viaceré aspekty edukácie plánované v reforme si budú vyžadovať opustenie zaužívaných metód a pristúpenie k edukácii s premyslenou tvorivosťou. To platí aj pre opisované tímové vyučovanie a jeho modely, ktoré môžu nadobúdať rôzne formy.

Tímové vyučovanie – klasická forma: V tejto forme vyučovania sa učitelia počas hodiny navzájom striedajú pri didaktických činnostiach, napr. pri sprostredkovaní učiva rôznymi prístupmi, upevňovaní učiva, prvotnom zisťovaní osvojenia učiva a podobne. Samozrejme, nie je potrebné osobitne pripomínať, že ak sa učitelia dobre pripravia a dôkladne poznajú žiakov, ich schopnosti, vzťah k predmetu atď., už pri príprave na hodinu si môžu pedagogicky a didakticky „rozdeliť hodinu a žiakov“ tak, aby prispôsobili činnosti ich schopnostiam.

Paralelné tímové vyučovanie: Pri tomto type vyučovania učitelia rozdelia triedu na dve skupiny (školy majú možnosti prispôsobenia triedy na dve časti) a učitelia v rovnakom čase vyučujú rovnaké učivo. Začiatok hodiny môže byť spoločný pre obe skupiny. Rovnako ako vyššie, aj tu nemusíme osobitne pripomínať, že učitelia v skupinách prispôsobujú metódy žiakom podľa ich schopností. Viacerí učitelia si pamätajú metódu tzv. veľkých a malých tried (istá metóda diferencovaného vyučovania). Jej podstata spočíva v tom, že žiaci z dvoch tried dostávajú učivo spoločne a následne sú rozdelení do tried podľa ich vedomostnej úrovne, kde sa k nim pristupuje podľa ich schopností – napríklad aplikovanie učiva, prispôsobenie učiva a podobne.

Alternatívne tímové vyučovanie: Je obmenou paralelného vyučovania, ale s tým rozdielom, že pri tomto vyučovaní je jedna väčšia skupina žiakov a jedna alebo aj dve menšie skupiny žiakov. Skupiny žiakov sú utvárané podľa vzdelávacích potrieb žiakov, k čomu sú prispôsobené učiteľove metódy práce.

Tímové vyučovanie – učebné stanovištia: Pri tejto forme je trieda rozdelená do jednotlivých učebných centier – stanovíšť (počet centier je limitovaný učiteľmi), v ktorých je pripravený materiál na učenie. Každé centrum má svojho učiteľa, prípadne žiaka. Žiaci sa učia tak, že prechádzajú od jedného centra – stanovištia k druhému; všetci sa učia to isté učivo, ale rôznymi metódami, rôznymi príkladmi a podobne. Napríklad učenie o zlomkoch sa pri jednom stanovišti môže učiť viac matematicky, pri druhom viac zábavne (delenie cukríkov, rozdeľovanie ovocia na časti a podobne). Jedno stanovište je vyhradené pre tvorivé činnosti žiakov – overovanie si učiva, aplikácia učiva a podobne.

Jeden učiteľ, jeden asistent: Tento model je našim učiteľom dobre známy a často využívaný – pedagogickí asistenti sa zameriavajú na pomoc pri učení tým žiakom, ktorí to potrebujú. Pomáhajú žiakom podľa ich potrieb – doplňujú učivo, učia ich aplikovať učivo a podobne. Medzi učiteľom a asistentom musí byť vzájomná súčinnosť, aby výsledky učebnej činnosti žiakov boli na požadovanej úrovni.

Jeden učiteľ, jeden pozorovateľ: Podstata tohto modelu spočíva v tom, že jeden učiteľ vyučuje a druhý pozoruje vyučovanie, metódy učiteľa a reakcie žiakov na to, čo sa deje na hodine. Inými slovami, zbiera údaje, ktoré učitelia následne vyhodnocujú, a na základe ich hodnotenia sa pripravujú ďalšie vyučovacie hodiny. Tento prístup má „vedecko-výskumný charakter“. Dodáme, že nejde o úplnú novinku; učitelia určite poznajú viaceré metódy sebareflexie – jednou z nich sú aj hospitácie kolegov na vyučovacej hodine v záujme komplexnejšieho hodnotenia hodiny a pedagogicko-didaktických postupov učiteľa (Petlák, E., Bieleszová, D.,
2021).

Namiesto podrobného opisu ďalších modelov sa sústreďujeme na motiváciu pre intenzívnejšie zapojenie tímového vyučovania v praxi, ktorému sa v budúcnosti určite nemôžeme vyhýbať. Pod motiváciou rozumieme predovšetkým prínosy pre prácu učiteľov a žiakov, ale taktiež kľúčové požiadavky kladené na tento spôsob vyučovania.

Aj napriek tomu, že tímové vyučovanie nie je úplne nové, musíme priznať, že v našich podmienkach nie je bežné. Dokument „Učiace sa Slovensko“ predpokladal jeho širšie uplatnenie v rámci reformy školstva, ktorá sa však neuskutočnila tak, ako sa očakávalo. Plánované zmeny v školstve od roku 2026, ktoré sme už načrtli vyššie, poskytujú školám a učiteľom značné možnosti tvorivej práce. Opísané modely tímového vyučovania môžu zároveň poslúžiť ako impulz pre zefektívnenie edukácie. Vzhľadom na to, že v našich školách nie sú samozrejmosťou, môžu vyvolávať určitú nedôveru, vysokú náročnosť prípravy na vyučovanie, nedostatočné priestorové možnosti tried a podobne. To je realita, ktorá je nepopierateľná. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že všetko nové a neosvedčené vyvoláva isté obavy, ktoré po čase vyprchajú, a to, čo sa javilo ako zložité či dokonca nerealizovateľné, sa stane samozrejmým a bežným v našej práci.

Je dôležité zdôrazniť, že ani tímové vyučovanie nie je potrebné používať denne. V jednom z našich príspevkov sme sa už zmienili, že žiaci by sa na vyučovacích hodinách nudili a vyučovanie by ich prestalo baviť, keby denne riešili len problémy, pracovali v skupinách, riešili projekty alebo iba počúvali učiteľa. Práve toto každodenné počúvanie učiteľa, ktoré je typické pre tzv. tradičné vyučovanie, je v školách kritizované. Ako reakcia na takýto typ vyučovania boli zavedené rôzne alternatívne koncepcie, známe ako alternatívna pedagogika, kde je žiak významným subjektom učenia sa.

Portfólio učiteľa musí obsahovať rôzne koncepcie edukácie a musí byť veľmi bohaté, aby učiteľ vedel z neho vyberať a používať tú, ktorá je vhodná pre učivo, schopnosti žiakov a ďalšie faktory, ktoré denne ovplyvňujú učenie sa žiakov.

Z viacerých benefitov tímového vyučovania pre žiakov uvedieme nasledujúce:

• umožňuje nielen učiteľom, ale aj žiakom využívať ich silné stránky, pretože jeden učiteľ môže pracovať takými metódami, ktoré žiakovi nevyhovujú, ale druhý učiteľ svojím prístupom môže motivovať žiaka k využívaniu jeho štýlu učenia,
• v triede sú samozrejmosťou vzájomné diskusie medzi učiteľom a žiakmi, medzi žiakmi navzájom, ktoré majú mimoriadny motivačný a didaktický význam,
• žiaci majú menšie zábrany vyjadrovať svoje názory, riešenia, námety a pod., pretože vyučovanie považujú za menej formálne,
• takéto vyučovanie podporuje tvorivé a aj kritické myslenie,
• prispieva k vytváraniu sociálnych vzťahov medzi žiakmi, ale aj lepších postojov a vzťahov k učiteľom, v tomto vyučovaní žiak vníma učiteľa nielen ako sprostredkovateľa vedomostí, ale aj ako významného facilitátora,
• využívanie rôznych vyučovacích metód, ich striedanie pôsobí na žiakov motivačne, vyučovacie hodiny sú pre žiakov zaujímavejšie aj svojou dynamikou.

Požiadavky na tímové vyučovanie

Literatúra uvedená za článkom, ale aj mnohé štúdie opisujú viacero požiadaviek, ktoré treba mať na zreteli, aby tímové vyučovanie prinášalo žiaduce výsledky. Uvedieme niektoré z nich:

• inkluzívne vyučovanie sa uprednostňuje pred vyučovaním, ktoré rozdeľuje žiakov,
• musia sa optimalizovať možnosti učenia sa všetkých žiakov,
• spolupráca dvoch učiteľov musí byť pre žiakov vzorom,
• spolupráca medzi učiteľmi a žiakmi je kľúčová,
• učitelia sú pripravení investovať na začiatku viac času do rozvoja spolupráce,
• učitelia preberajú iné úlohy a povinnosti ako pri tradičnom vyučovaní,
• tímové vyučovanie vyžaduje konzultácie a reflexiu, ktorá je obohatená úzkou spoluprácou a vyžaduje si dobré formy komunikácie a kultúru spätnej väzby,
• reflexiu spoločného vyučovania a spolupráce,
• podpora dobrej spolupráce a riešenie úloh, ako aj vyrovnávanie sa s novými výzvami (Kricke, M., Reich, K. 2016, Francis, D., Young, D. 1992).

Efektívnosť tímového vyučovania

Pojem efektívnosti vyučovania je často spájaný s mnohými novšími koncepciami vzdelávania a neraz takmer automaticky predpokladáme, že určitá koncepcia alebo zmena vyučovacej metódy, prípadne využitie nových technológií vo výučbe, prinesie efektívnosť a zlepší výsledky vzdelávacieho procesu. Samozrejme, očakávanie je, že to tak skutočne bude, a preto sa rôzne nové koncepcie zavádzajú do praxe.

Lenže musíme si uvedomiť, že to neplatí akosi „automaticky“. Nemôžeme sa nazdávať alebo očakávať, že zavedenie novej koncepcie do vyučovania, že „výmena jednej metódy za druhú“ a pod. zvýšia efektívnosť a prinesú lepšie výsledky vyučovania. V literatúre sa takéto, často aj zjednodušené pohľady pomenúvajú aj ako „naivné teórie efektívnosti vyučovania“. Výskumníci zaoberajúci sa zložitosťou a náročnosťou mnohých aspektov ovplyvňujúcich a podporujúcich efektívnosť vyučovania skúmajú rôzne vplyvy, na základe ktorých odporúčajú učiteľom optimalizovanie svojich činností. Túto skutočnosť pripomíname najmä preto, lebo aj pri opisoch tímového vyučovania sa často konštatuje, že zvyšuje kvalitu vyučovania, že žiaci sú tvorivejší, komunikatívnejší atď. To je pravda, ale pri tom pripomíname, k čomu výskumníci dospeli už dávnejšie a čo podrobnejšie a významne opisujú práve vo vzťahu k tomuto vyučovaniu. Autori Mariën, D., Vanderlinde, R., Struyf, E. (2023) v článku „Teaching in a Shared Classroom: Unveiling the Effective“ (Vyu­čovanie v spoločnej triede: Odhaľovanie efektívnej ­výučby) opisujú šesť dimenzií efektívneho správania učiteľa, ktoré mimoriadne významne pôsobia na efektívnosť vyučovania.

(1) VYTVÁRANIE BEZPEČNEJ A STIMULUJÚCEJ UČEBNEJ KLÍMY. Táto prvá dimenzia zahŕňa vytváranie pozitívnej klímy pre učenie tým, že sa tvorí uvoľnená učebná atmosféra, ktorá podporuje pohodlie učiacich sa a prejavuje rešpekt voči nim. Okrem toho zahŕňa podporu sebaistoty učiacich sa, ako aj vytváranie pozitívnych medziľudských vzťahov medzi učiteľmi a učiacimi sa, ako aj medzi rovesníkmi.

(2) ZAVÁDZANIE EFEKTÍVNEHO RIADENIA TRIEDY. Druhá dimenzia sa týka ukazovateľov organizácie vyučovacej hodiny. Je dôležité, aby učitelia efektívne organizovali svoje hodiny a minimalizovali časové straty. To zahŕňa primeranú prípravu na vyučovaciu hodinu a časový manažment, ako aj schopnosť stanoviť dobrú štruktúru vyučovacej hodiny s cieľom minimalizovať čas strávený záležitosťami nesúvisiacimi s úlohami a efektívne riešiť nesprávne správanie žiakov.

(3) POSKYTOVANIE JASNÝCH INŠTRUKCIÍ. Ukazovatele vyučovacieho správania v tretej dimenzii zahŕňajú jasnú štruktúru vyučovacej hodiny, efektívne vysvetlenie a dobre štruktúrované úlohy pre individuálnu a skupinovú prácu. Okrem toho musia učitelia zabezpečiť, aby ciele vyučovacej hodiny boli jasné, aby žiaci učebný materiál dobre pochopili. Toto je predpokladom toho, že žiaci porozumejú učivu a budú schopní prepojiť novonaučený obsah s predtým získanými vedomosťami.

(4) AKTIVIZÁCIA UČENIA. Štvrtý rozmer nastáva vtedy, keď učitelia stimulujú interakcie medzi sebou a žiakmi, ako aj medzi žiakmi navzájom, a to podporovaním spolupráce v skupinách, podporovaním vzájomného vysvetľovania a uľahčovaním premýšľania nahlas. Okrem toho môžu učitelia podporovať aktívne učenie rôznymi činnosťami, ktoré aktivizujú žiakov.

(5) VYUŽÍVANIE ADAPTÍVNEHO VYUČOVANIA. Piata dimenzia sa týka prístupu k vyučovaniu, v ktorom učitelia prispôsobujú svoje vyučovanie a úlohy v triede rozdielom medzi žiakmi. Je to preto, že každý žiak sa učí iným spôsobom, s rôznou časovou náročnosťou a podobne. Učitelia môžu napríklad predĺžiť čas výučby, môžu pracovať inými metódami, využívať iné príklady, posilniť aplikačné opakovanie a podobne. Je potrebné prispôsobiť sa tomu, čo sa osvedčilo ako účinné pri prispôsobovaní potrebám učiacich sa žiakov.

(6) VYUČOVACIE STRATÉGIE UČENIA SA. Táto posledná dimenzia zdôrazňuje podporu žiakov učiteľom pri rozvoji metakognitívnych zručností a sebaregulovaného učenia sa v triede. Pomocou podpory, ktorá zahŕňa poskytovanie zjednodušených úloh, modelovanie činností, hlasné premýšľanie pri riešení problémov a poskytovanie korektívnej spätnej väzby, môžu učitelia explicitne modelovať žiaduce činnosti. Tieto stratégie učenia významne prispievajú k vzdelávacím výsledkom žiakov.

Záver

Zámer publikovania článku sme uviedli v úvode. Reformné zmeny si budú vyžadovať skutočnú, neformálnu a tvorivú prácu učiteľov. Je potrebné o tom písať, ale ešte viac je potrebné byť pripravený, aby reforma nezaskočila školy a učiteľov. Viaceré novšie koncepcie edukácie budú priam nevyhnutné. Aj tímové vyučovanie bude jednou z nich, najmä z hľadiska komplexnejšieho obsahu vzdelávania, ktorý predpokladá spoluprácu učiteľov. Pravdou je, že v našich školách s tým nemáme veľa skúseností, ale mnohé školy a učitelia deklarujú významný prínos pedagogických asistentov. Máme teda z čoho vychádzať, z čoho čerpať a ďalej rozvíjať v reálnej edukácii, ktorá by mala byť v reforme kvalitnejšia ako dnešná.

1. DAXBACHER, R., BERGER, E. 1993. Schulische Integrationbehinderter Kinder in Wien, In Behindertenpädagogik N 3, Jg.32.ISSN 0341-7301 
2. FRANCIS, D., YOUNG, D. 1992. Mehr Erfolg im Team. Hamburg : Windmühle-Verlag, ISBN 978-3-9227-8964-2
3. HALFHICLE, T., FREI, M., ZINGG, C. 2002. Teamteaching Wegezumguten Unterricht. Zürich : Lehrmittelverlag. ISBN 3-906743-88-8
4. KRICKE, M., REICH, K. 2016. Teamteaching. Eineneue Kultur des Lehrens und Lernens. Weinheim, Basel : Beltz, ISBN ‎978-3407629401
5. MARIËN, D., VANDERLINDE, R., STRUYF, E. 2023. „Teaching in a Shared Classroom: Unveiling the Effective Teaching Behavior of Beginning Team Teaching Teams Using a Qualitative Approach.“ [online]. [15. 8. 2024]. https://doi.org/10.3390/educsci13111075
6. MORIN, A. 2023. 6 models of co-teaching. [online]. [20.7.2024]. https://www-understood-org.translate.goog/en/articles/6-models-of-co-teaching?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc&_x_tr_hist=true
7. MŠVVaŠ (2017) Učiace sa Slovensko. [online]. [22. 7. 2024]. https://www.minedu.sk/data/files/6987_uciace_sa_slovensko.pdf
8. PETLÁK, E., BIELESZOVÁ, D. 2021. Metódy sebareflexie v pedagogicko-didaktickej práci učiteľa. Didaktika, č. 4, roč. 2, ISSN 1338-2845
9. SCHAUB, H., ZENKE, K. G. 1997. Wörterbuch Pädagogik. München : DeutscherTaschenbuch Verlag,ISBN 3-423-32510-0