Projektové vyučovanie a jeho realizácia v edukácii

Podstata projektového vyučovania

Projektové vyučovanie je koncepcia, ktorej história spadá do konca 19. a začiatku 20. storočia, keď sa výraznejšie začali klásť požiadavky na to, aby školy lepšie pripravovali mládež a aby vyučovanie bolo viac spojené so životnou realitou. Z viacerých mysliteľov, ktorí kládli dôraz na zmenu vzdelávania v školách, spomenieme J. Deweya (1859 – 1952), amerického filozofa a predstaviteľa reformnej pedagogiky, ktorý zastával názor:  „Treba spojiť školu so životom, urobiť z nej miesto pobytu pre dieťa, kde sa učí priamo životom, miesto toho, aby bola len učebňou, v ktorej mu dávajú len úlohy, ktoré majú abstraktný a vzdialený vzťah k možnému životu v budúcnosti“ (Skalková, 1999, s. 117).

Pri jeho opise vychádzame z toho, že táto koncepcia je našim učiteľom známa a vo viacerých školách aj využívaná. V zmysle uvedeného nepovažujeme za potrebné uvádzať rôzne definície, lebo každý učiteľ ovláda jeho podstatu. Tá je obsiahnutá v samotnom pojme – učiť sa riešením projektu. Projektové vyučovanie je v literatúre opisované ako koncepcia, metóda, systém, organizačná forma a pod. Terminológia nie je jednotná, napr. v Pedagogickej encyklopédii Slovenska je projektové vyučovanie opísané nasledujúco: „...je to forma vyučovania, pri ktorej hlavným zdrojom nadobúdania a rozvíjania vedomostí žiakov bolo riešenie projektov, praktických pracovných úloh“ (Pavlík, O. a kol., 1985, s. 138).¹

Po roku 1989 sa však situácia zásadne zmenila a projektové vyučovanie je vnímané ako protiklad nezáživného vyučovania v škole. V tomto vyučovaní sa žiaci učia prostredníctvom riešenia rôznych úloh, problémov a situácií a pod. J. Průcha píše: „Projektová metóda je vyučovacia metóda, v ktorej sú žiaci vedení k samostatnému spracovaniu určitých projektov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním. Projekty môžu mať formu integrovaných tém, praktických problémov zo životnej reality alebo praktickej činnosti vedúcej k vytvoreniu nejakého výrobku, výtvarného alebo slovesného produktu“ (Průcha, J., 1998, s. 184).

Pre komplexnosť pohľadu uvedieme aj definovanie projektu podľa J. Maňáka a V. Šveca (2003, s. 168): „Projekt je komplexná praktická úloha (problém, téma) spojená so životnou realitou, ktorú je nutné riešiť teoretickou a praktickou činnosťou, ktorá vedie k vytvoreniu adekvátneho produktu“ (Maňák, Švec, 2003, s. 168).

Príklad projektu: Oplotenie areálu školy

• ŽIACI: 8. ročník základnej školy
• CIEĽ: Získať vedomosti z viacerých predmetov, zopakovať učivo, riešiť možnú reálnu situáciu a pod.
• TRVANIE PROJEKTU: Viactýždňový projekt s týždennou prácou na projekte cca 2 hodiny.

POSTUP: Oznámenie projektu žiakom a výzva, aby uvažovali o projekte, premysleli si postupy atď. Následne po ozname nastala bohatá diskusia s učiteľom a spolužiakmi navzájom. Predložený zámer učiteľ bližšie vysvetlil, upozornil žiakov na viaceré súvislosti, ktoré sú s takýmto projektom spojené. Učiteľ bol účastník riešenia projektu, ktorý usmerňoval činnosti, dával námety, upozorňoval na možné úskalia a pod. Navrhol, aby žiaci triedy vytvorili skupiny a podelili si prácu podľa nižšie uvedených vyučovacích predmetov.

Pri riešení projektu si žiaci rozširovali alebo opakovali učivo z týchto vyučovacích predmetov:

• slovenský jazyk – písanie žiadosti o povolenie výstavby nového oplotenia školy – vybavuje obecný úrad, vyhľadávanie formy na internete,
• výtvarná výchova – náčrty, kresba možného oplotenia, výstava námetov žiakov v škole,
• matematika – rôzne výpočty, napr. spotreba materiálu, cena, jeho dostupnosť v predaji, hľadanie optimálneho cenovo výhodného oplotenia,
• biológia – aké rastliny budú pri výstavbe oplotenia zničené, sú/nie sú chránené, ne/bude ich treba presadiť, pôda je ílovitá, pieskovitá – tomu treba prispôsobiť konštrukciu oplotenia, nasadenie nových okrasných rastlín a pod.

Podľa opisu učiteľa projekt žiakov zaujal, „strhol“ ich do živej a tvorivej činnosti. Žiaci si neformálne opakovali učivo, napr. podľa atlasu rastlín zisťovali, na aké rastliny si treba dávať pozor, aby pri výstavbe oplotenia neboli zničené. Z internetu a aj propagačných materiálov zisťovali dostupnosť materiálu, jeho ceny. Zisťovali, kam by mali adresovať žiadosť o povolenie výstavby. Následne pripravili na chodbách školy prezentáciu svojich námetov skrášlenia okolia školy a pod. Prednosťou projektu je spojenie učiva so životnou realitou. Riešenie projektu je pre žiakov zaujímavé, vnímali ho ako neformálnu a pre nich prínosnú činnosť.

Tab.: Porovnanie klasického a projektového vyučovania, zdroj: Duncker, L., Götz, B., 1984, str. 15²

Prednosti projektového vyučovania

Sme presvedčení, že doterajšie skúsenosti mnohých učiteľov s touto koncepciou vyučovania a aj myšlienky uvedené v tomto článku prispievajú k tomu, že projektové vyučovanie nespôsobuje učiteľom nejaké zásadnejšie rea­lizačné problémy.

Chceme však upozorniť na skutočnosť, že projektové a viaceré ďalšie koncepcie vyučovania nespočívajú len v realizačnej stránke, ale aj v docenení ich ostatných stránok. Pri tomto konštatovaní vychádzame z nášho poznania, že v mnohých našich školách sa skutočne využívajú inovatívnejšie prístupy k vyučovaniu, využívajú sa novšie koncepcie, a napriek tomu výsledky často nie sú také, aké by boli žiaduce. Príčinou je sústredenie sa na realizačnú stránku a nedocenenie ostatných súvisiacich aspektov.

Vo vzťahu k opisovanému vyučovaniu musíme uviesť, že vytvorenie projektu nie je vôbec náročná a zložitá úloha pre učiteľa. Stáva sa však náročnou, ak sa na projekt pozrieme z viacerých hľadísk, napr.:

• Stanoviť jasné ciele ako pomenovať, zostaviť alebo zakresliť cieľ projektu tak, aby nebol pre žiakov len úlohou a povinnosťou, ale aby mal skutočný motivačný účinok.
• Prepojiť projekt s tým, čo žiaci už vedia a čo sa riešením projektu majú naučiť.
• Zostaviť projekt tak, aby boli využité viaceré kompetencie žiakov.
• Poskytovať podporu pri riešení projektu.
• Brať do úvahy individuálne osobitosti žiakov pri zadávaní úloh.
• Poskytnúť žiakom slobodu pri riešení, ale zároveň stimulovať ich činnosť a korigovať ich poskytovaním spätnej väzby.
• Nečakať len na výsledok, ale priebežne hodnotiť proces, spoluprácu žiakov, ich tvorivosť a podobne.

Bez náležitého docenenia a zamerania sa na prednosti a výhody konkrétnej koncepcie síce využívame moderné metódy, no nedosahujeme adekvátne a efektívne výsledky. Dá sa to vyjadriť aj tak, že učitelia sa týmto pripravujú o kvalitnejšie výsledky vo svojej edukácii.

Pedagogicko-didaktická podstata projektového vyučovania

Samozrejme, mnohé koncepcie vyučovania majú veľa spoločného, napr. rozvoj aktivity a kreativity žiakov, podpora samostatnosti, využívanie prekonceptov žiakov na zlepšenie zaujímavosti vyučovania a celý rad ďalších. Majú však aj svoje špecifiká, ktoré sa viažu predovšetkým na tú alebo onú koncepciu.

Ak z tohto pohľadu hodnotíme projektové vyučovanie, potom sú jeho hlavné prednosti nasledujúce:

• Silná motivácia žiakov vyplýva z toho, že vo vyučovaní sú vzájomne prepojené viaceré vedomosti a viaceré predmety. Vyučovanie preto žiakom nepripadá nudné. Navyše, projekty často vychádzajú z reality, ktorá je žiakom blízka, alebo sú odvodené z obsahu učiva a žiaci si ich osvojujú práve riešením projektových alebo problémových úloh.
• Učenie je pre žiakov viac autonómne. Nemusia plniť príkazy učiteľa, „stávajú sa učiteľmi sami sebe“ a sú centrom diania. To prispieva k zdokonaľovaniu viacerých intelektuálnych zručností, ako je plánovanie, rozdelenie úloh, priebežná kontrola a hodnotenie.
• Súčasťou autonómnej činnosti je podpora kritického myslenia, pretože žiaci identifikujú svoje silné a slabé stránky. Učia sa zo svojich prípadných chýb a omylov, čo vedie k zlepšovaniu ich nasledujúcich činností.
• Projektové vyučovanie a kreativitu môžeme charakterizovať ako „dve stránky jednej mince“. Žiaci objavujú niečo nové, hľadajú optimálne riešenia, vzájomne sa radia a prijímajú nápady a odporúčania spolužiakov. Sústavne overujú správnosť alebo nesprávnosť postupu.
• Vzájomná spolupráca, a to aj medzi skupinami, významne prispieva k rozvíjaniu sociálnych zručností.
• V klasickom vyučovaní často pozorujeme menšiu zainteresovanosť žiakov na rôznych činnostiach počas vyučovacej hodiny. V projektovom vyučovaní sa ich zainteresovanosť zvyšuje, pociťujú väčšiu zodpovednosť za svoje činnosti aj za výsledok.

K prednostiam projektového vyučovania, okrem uvedeného, patria aj ďalšie skutočnosti:

• dá sa využívať v každom ročníku základnej, strednej a vysokej školy,
• významne prispieva k rozvoju kreativity žiakov,
• pri správnom výbere a stanovení zámeru projektu je silne motivujúce,
• prispieva k rozvoju zodpovednosti žiaka za svoju činnosť,
• prispieva k podpore a rozvíjaniu mäkkých zručností žiakov,
• prispieva k rozvoju komunikácie, kooperačných a sociálnych zručností.

Projektové vyučovanie nie je automaticky efektívne, treba sa naň starostlivo pripraviť. Má svoje úskalia, na ktoré treba pamätať. Projekt, ktorý je príliš náročný alebo naopak, málo náročný, môže viesť k demotivácii a nesplní didaktický zámer. Pri riešení projektu je dôležité zamerať sa na celý proces, nielen na výsledok. Projekt musí mať primeraný čas na realizáciu, bez náhlenia a tlaku na žiakov. V prípade potreby je možné meniť zloženie skupín, aby sa zabezpečila aktivita žiakov. Pozornosť je potrebné venovať sumatívnemu hodnoteniu bez formalizmu.

Záver

Projektové vyučovanie, ak je správne realizované, významne prispieva k efektívnosti vyučovania. Ak má byť jeho výsledok skutočne prínosom, nestačí projekt vymyslieť, treba dať mu správnu „pedagogicko-didaktickú dušu“. Bez toho by to projekt síce bol a bol by aj vyriešený, ale bez benefitov, ktoré sa s ním spájajú. Ide najmä o:

ROZVOJ AUTONÓMIE ŽIAKA – iniciatíva, samostatnosť, rozhodovanie atď. – to všetko sú významné stránky, ktoré podporujú autonómiu žiaka, žiak je v mnohom „sám sebe učiteľom“ a preberá zodpovednosť za svoju činnosť.

ROZVOJ VLASTNÉHO UČENIA – riešením projektu žiak čerpá zo svojich vedomostí a skúseností, aby dospel k nejakému záveru, využíva rôzne stratégie, preskupuje vedomosti, a tak si zdokonaľuje svoje zručnosti. Je to aj významná metakognícia, ktorá prispieva k zdokonaľovaniu učenia.

ROZVÍJANIE INTELEKTUÁLNYCH ZRUČNOSTÍ – vyhľadávanie, komunikovanie, korekcia, interakcia so spolužiakmi a s učiteľom, stanovenie postupnosti riešenia a pod. – to všetko sú činnosti, ktoré významne podporujú a prispievajú k rozvoju intelektuálnych zručností.

Projektové vyučovanie je koncepciou, ktorá je skutočne efektívna a prispieva aj k tomu, že žiaci sa v škole pri učení nenudia (ako sa neraz vyjadrujú), pretože vyučovanie je spojené so životnou realitou. Nezastierame, že toto vyučovanie je náročnejšie na prípravu učiteľa, najmä vtedy, ak sa nesústreďujeme len na jeho realizáciu, ale premyslíme a využijeme viaceré jeho prednosti. Náročnejšiu prípravu nám však kompenzujú výsledky tvorivosti žiakov, ich neformálne učenie sa, radosť z poznávania, spojenie školy so životom atď.

1. DUNCKER, L., GÖTZ. B. 1984. Projekt Unterrichtals Beitraginneren Schultreform. Langenau-Ulm : ArminVass Verlag. ISBN 3-88360-044-X.
2. MAŇÁK, J., ŠVEC, V. 2003. Výukové metody. Brno : Paido. ISBN 80-7315-039-5.
3. PAVLÍK, O. a kol. 1985. Pedagogická encyklopédia Slovenska. 2 zv. Bratislava : VEDA. ISBN 71-063-85.
4. SKALKOVÁ, J. 1999. Obecná didaktika. Praha : ISV. ISBN 80-85866-33-1.

• ¹ Poznámka k minulému času: Pedagogická encyklopédia bola vydaná v roku 1985, kedy viaceré dnes moderné koncepcie vyučovania boli považované za neprijateľné a nekompatibilné v duchu vtedajšej „jednotnej školy“, a preto neboli odporúčané pre prácu v školách.
• ² Uvedené body tabuľky, resp. oblasti nemožno chápať ako povinnosť, pravidlo, ako niečo nemenné a dané atď., je to širšia charakteristika projektového vyučovania so zdôraznením odlišností od bežne zaužívaného vyučovania. Ak sa v úvode článku odvolávame na článok o blokovom vyučovaní, potom len v krátkosti poznamenáme, že tieto vyučovania majú veľa spoločného, napr. skupinová práca žiakov, prelínanie viacerých predmetov pri riešení projektu a pod.