Posledné desaťročia inovačné procesy vo vzdelávaní prispeli k prehodnoteniu technológií a metód, ktoré vznikli v minulosti a z rozličných príčin boli zabudnuté alebo odmietnuté. Hľadanie nového priviedlo k znovuzrodeniu a popularizácii projektovej metódy, ktorá bola rozpracovaná americkými pedagógmi na začiatku 20. storočia.
Teoretickým základom projektovej metódy boli pedagogické idey amerického filozofa a pragmatika Johna Deweyeho, ktorý sa opieral o humanistický prístup v pedagogike a predpokladal, že dieťa a jeho záujmy sú stredobodom pozornosti vzdelávacieho procesu. Tvrdil, že nie program, ale dieťa musí určovať ako kvalitu, tak aj kvantitu vzdelávania. Podľa neho je vzdelávací proces rekonštrukciou osobnej skúsenosti dieťaťa a úloha pedagóga spočíva v tom, aby dieťa získalo takú skúsenosť, po ktorej môže byť dopyt v jeho ďalšom živote.
Definícia pojmu a historické súvislosti
Pojem pragmatizmus pochádza z gréckeho slova „prágma“, čo znamená konanie, udalosť. V Slovníku cudzích slov sa pragmatizmus (Šaling, Šalingová, Maníková, 2002) definuje ako filozofický smer, podľa ktorého sa pravdivosť pojmov preveruje praktickou účelnosťou a užitočnosťou.
Tvorcovia tohto pojmu za svojich predchodcov pokladajú:
- gréckych scholastikov,
- francúzskeho vedátora Fransua Bacona,
- nemeckého filozofa Arthura Schopenhauera,
- anglického filozofa19. storočia Johna Stuarta Milla,
- britského prírodovedca Charlesa Roberta Darwina,
- predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie Emanuela Kanta.
Pragmatizmus možno považovať aj za americkú verziu filozofie života (Višňovský, Mihina, 1998). Nehovorí, netvrdí, čo pravda je, ale hovorí len to, ako k nej môžeme dospieť. Pragmatisti boli presvedčení, že výchova je pre spoločnosť dôležitá a snažili sa ju dôrazne presadzovať. Pragmatizmus veľmi aktívne reaguje na vznikajúce podmienky v spoločnosti. Koncom 19. storočia dochádza v Spojených štátoch amerických k rýchlemu vedeckému a technickému pokroku, rozvíja sa hospodárstvo, mení sa kultúra a spoločnosť. Toto prostredie je priaznivé pre nové spôsoby myslenia a celkovo i pre pragmatizmus. Menia sa základné predstavy, ba aj dogmy o svete i o znalostiach sveta (Hlavinka, 2008). Amerika sa spamätáva z Občianskej vo