doc. Ing Emília Krajňáková, CSc.

V článku sa venujeme systémovému charakteru pedagogického riadenia v školách a školských zariadeniach, opíšeme zoznam komponentov školského manažmentu. Rozoberieme funkcie manažéra zabezpečujúce vzdelávací program, ako aj hlavné úlohy školského manažmentu. Venujeme sa aj osobnostným predpokladom na výkon funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca. 

V článku definujeme pojem školský manažment. Poukazujeme na úlohu riaditeľa vzdelávacej inštitúcie a na jeho kvality ako lídra, ktoré potrebuje vedúci pracovník vzdelávacej inštitúcie, aby sa jeho organizácia mohla považovať za úspešnú (technické, ľudské, vzdelávacie, symbolické, kultúrne vedenie). Na úspešné zabezpečenie holistického vzdelávacieho procesu musí vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec zručne kombinovať rôzne typy vodcovstva v sebe a vo svojej práci, znášať skúsenosti zo všestranného budovania vzdelávacej reality ako prostredia pre plnohodnotné formovanie osobnosti študentov a akcieschopnej práce pedagogického kolektívu.

Článok je zameraný na skúsenosti Švédskeho kráľovstva a Fínskej republiky v otázkach environmentálnej výchovy. Skúma činnosť detských mimoškolských zariadení. mládežníckych a spoločenských ekologických organizácií, zaoberajúcich sa otázkami environmentálnej výchovy. Zvýrazňuje celú radu dôležitých aspektov, tvoriacich základ systému environmentálnej výchovy v uvedených krajinách. A možno aj fenomén Gréta Thunbergová je výsledkom a dôsledkom toho o čom píšeme v nasledujúcich riadkoch.

V príspevku analyzujeme úlohu riaditeľa v spojitosti s inováciami v školách a v školských zariadeniach. Zdôrazníme nutnosť schopnosti realizovať strategické úlohy. Interpretujeme výsledky prieskumu medzi pedagogickými zamestnancami vo vzťahu k možnostiam pedagogického kolektívu zlepšovať školské prostredie. 

Najväčšou výhodou vzdelávania vo Fínsku je jeho priblíženie sa k reálnemu životu. V príspevku sa venujeme filozofii výchovy a vzdelávania vo fínskych školách. Opíšeme postavenie učiteľa vo fínskej škole. Načrtneme organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, obsah vzdelávania, aj hodnotenia fínskych žiakov. Venujeme sa aj vybaveniu škôl a tried.

Na Slovensku sa čoraz častejšie objavujú hlasy, či už zo strany rezortu školstva, prezidenta, opozičných politikov, MESA10, učiteľov, ale aj určitej časti verejnosti, o potrebe reformovať zastaraný vzdelávací systém. Žijeme v období ďalšej priemyselnej revolúcie spájanej s umelou inteligenciou, 3D tlačou, novými materiálmi a technológiami, preto by sme mali byť pripravení na to, že zajtrajšok bude vyzerať inak než dnešok a nebáť sa zmien. Školy budú musieť pripravovať mladých na profesie, ktoré sú dnes ešte neexistujúce. Je však ťažké sa vo vzdelávaní pripraviť na niečo, čo si zatiaľ nevieme predstaviť.

Tvorivosť má byť súčasťou rôznych činnosti človeka, má byť vlastná človeku ako vedomie, myslenie, predstavivosť a pod. Jej predpokladom je elastickosť ľudského myslenia, ktorá sa prejavuje v schopnosti osobnosti k všestrannému, variabilnému videniu sveta. Tvorivosť, čiže kreativita, je súčasťou nášho každodenného života a súčasťou každého jedinca. Má historický pôvod a je podstatným činiteľom pôsobiacim v kultúrnom vývoji celej spoločnosti (Chalupa, 2005). Königová (2008) opisuje tvorivosť ako schopnosť vytvárania nových kultúrnych, technických, duchovných i materiálnych hodnôt vo všetkých odboroch ľudskej činnosti. Tvorivosť je aktivita, ktorá prináša doposiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory.

Posledné desaťročia inovačné procesy vo vzdelávaní prispeli k prehodnoteniu technológií a metód, ktoré vznikli v minulosti a z rozličných príčin boli zabudnuté alebo odmietnuté. Hľadanie nového priviedlo k znovuzrodeniu a popularizácii projektovej metódy, ktorá bola rozpracovaná americkými pedagógmi na začiatku 20. storočia.

John Dewey ako oddaný stúpenec Hegelovej filozofie sformoval vlastnú koncepciu pragmatickej pedagogiky. Už v roku 1896 založil na chicagskej univerzite laboratórnu školu ako jednu z prvých experimentálnych škôl na svete, aby v praxi overil svoje nové pedagogické názory, ktoré následne publikoval pod názvom „Moje pedagogické krédo“. Neskôr vydal aj knihu „Škola a spoločnosť“.

Keď začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia vedec a pedagóg Andrej Alejnikov prišiel s pojmom kreatívna pedagogika a jej koncepciou, tak okrem pozitívnych ohlasov sa objavili aj výhrady voči jej zavedeniu s odôvodnením, že predsa každá pedagogika je kreatívna, pretože jej základom je tvorivé smerovanie, ku ktorému môžeme zaradiť ako problémové, programované, intenzívne vzdelávanie, tak aj vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacieho projektu. S tým sa dá súhlasiť, ale len do istej miery. Vieme predsa aký stupeň tvorivosti prináša nátlakové učenie a bifľovanie.

Vzdelávanie intelektovo nadpriemerných detí má svoje špecifiká. Vo vzdelávacom procese týchto detí sa využívajú všetky metódy na podporu a rozvoj logického myslenia, riešenia problémov, argumentácie, kreatívneho myslenia. Žiakom sa zadávajú otvorené, nedokončené problémové úlohy, ktoré nemajú len jedno riešenie, ale naopak, majú viacero riešení. Pri riešení zadaných úloh sa očakáva vysoká aktivita a samostatnosť žiakov.

Spoločnosť, v ktorej sa znalosti stávajú kapitálom a hlavným zdrojom ekonomiky, má právo klásť vyššie požiadavky na vzdelanie. Vzdelávací systém je slabo orientovaný na prípravu mysliteľov, inovátorov, ktorí by vytvárali konkurencieschopné intelektuálne produkty zodpovedajúce vysokému statusu profesionála a zabezpečujúce stabilný sociálno-ekonomický rozvoj krajiny. Rozvoj trhovej ekonomiky, modernizácia výroby, vznik nových technológií vedie k zmene profesionálno-kvalifikačnej štruktúry dopytu na trhu práce a k zvyšovaniu požiadaviek zamestnávateľov na kvalitu personálu.

Klasické vzdelávanie prežíva už po stáročia v rôznych formách, ktoré sú určované stupňom rozvoja spoločnosti. Jeho kvantita je definovaná vzdelávacími štandardami a kvalita sa odvíja od odborného vzdelania učiteľa, jeho entuziazmu a od úrovne technického vybavenia pracoviska. Vzdelávanie pod vedením učiteľa, lektora je z tohto hľadiska najrozšírenejšou formou vzdelávania vo svete aj u nás. Učiteľ dokáže študentovi poradiť, správne ho nasmerovať a v neposlednom rade ohodnotiť jeho úspechy. V každom z nás sa celý život ukrývajú spomienky na učiteľa, ktorý v nás niečo zanechal. Sú to učitelia, ktorí formujú našu budúcnosť a práve v tomto prostredí sa výraznou mierou určuje stupeň rozvoja a kvalita spoločnosti.

Problém samostatného a uvedomelého stanovenia cieľov je v dnešnej dobe stále aktuálny. Hlavným vektorom dospievania sa stáva samostatnosť ako zodpovedné a iniciatívne správanie vykonávané vlastnými silami. Bez zmeny prístupu v systéme stanovenia cieľov a ich hodnotenia v podmienkach rozvoja vzdelávania nie je možné ich dosiahnutie. Jedným zo súčasných trendov v oblasti hodnotenia študentov a stanovania cieľov je zavedenie tzv. portfólia ako nástroja pre dlhodobé zhromažďovanie informácií o výsledkoch, postupoch učenia a ďalších charakteristikách súvisiacich so vzdelávaním konkrétneho žiaka. V príspevku budeme venovať pozornosť úlohe žiackeho portfólia pri stanovení a pochopení cieľov vzdelávania.

Vláda v Dánsku venuje zvýšenú pozornosť mládežníckej politike. Pomáha mládeži stať sa aktívnymi demokratickými občanmi, ktorým umožňuje prakticky sa zúčastňovať na rozvoji spoločnosti a zároveň im umožňuje reálny vplyv a vyžaduje zodpovednosť pri riešení otázok, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Dánska demokracia sa zakladá na mládeži a preto každé nové pokolenie musí prehodnotiť demokraciu, pretože posledná nie je raz a navždy nájdenou formou riadenia, ale skôr spôsob života, ktorý každé nové pokolenie musí pre seba objaviť a hlboko si ho uvedomiť.

 „Doba volá po osobnostiach, ale bude volať zbytočne tak dlho, pokiaľ nenecháme deti ako osobnosti žiť a učiť sa“. Ellen Keyová Motto uvedené v záhlaví príspevku zverejnila jeho autorka Ellen Keyová, švédska spisovateľka a novinárka v roku 1900 v knihe „Storočie dieťaťa“ v silne willhelmovsky orientovanom Berlíne. Vyjadrila vtedajšie nejasné túžby učiteľov, rodičov a deti. V myšlienke vyjadrila koncepciu „novej výchovy v rodine a v škole“, založenej na odstránení výchovy vedúcej k poddanstvu, k výchove založenej na presadzovaní práv dieťaťa, na fyzické rešpektovanie a duchovnú samostatnosť, na podporu osobnej tvorivosti a za vzdelanie v súlade s prírodou (Rýdl, 2003). Sme toho názoru, že túto jej predstavu sa najlepšie podarilo naplniť v Dánsku.