Článok je zameraný na skúsenosti Švédskeho kráľovstva a Fínskej republiky v otázkach environmentálnej výchovy. Skúma činnosť detských mimoškolských zariadení. mládežníckych a spoločenských ekologických organizácií, zaoberajúcich sa otázkami environmentálnej výchovy. Zvýrazňuje celú radu dôležitých aspektov, tvoriacich základ systému environmentálnej výchovy v uvedených krajinách. A možno aj fenomén Gréta Thunbergová je výsledkom a dôsledkom toho o čom píšeme v nasledujúcich riadkoch.
„Ukradli ste mi svojimi prázdnymi prejavmi moje sny a moje detstvo. Ľudia trpia, ľudia umierajú, rozpadajú sa celé ekosystémy. Sme na pokraji hromadného vyhynutia. A vy ste schopní rozprávať iba o peniazoch a rozprávať rozprávky o stálom ekonomickom raste. Ako sa vôbec opovažujete?!“ Gréta Thunbergová švédska študentka, summit OSN o klíme
Gréta Thunbergová a klimatický štrajk
Len šestnásťročná Gréta tieto slová vyslovila veľmi emotívne, ale pevne a sebavedome. A okamžite sa stala globálnym symbolom boja za ochranu životného prostredia. Stala sa laureátkou „alternatívnej Nobelovej ceny“ – ceny Right Livelyhood Award a bola nominovaná na skutočnú Nobelovu cenu. Jej vášnivá reč prinútila štyri milióny ľudí v 170 štátoch, aby vstúpili do „klimatického štrajku“. Nemali by sme však zabúdať, že za naivitou Gréty nestoja len tí, ktorí bojujú proti znečisteniu životného prostredia. Na vlne, ktorú vyvolala mladá ekologická aktivistka, kalkuluje s možnosťou prosperity veľmi veľa záujmov. Taký už je egoistický svet, v ktorom žijeme. Každý sa snaží maximálne využiť ostatných na svoj vlastný prospech.
Greta Thunbergová začala protestovať vlani 20. augusta pred budovou švédskeho parlamentu a politikov svojej krajiny žiadala, aby urobili viac v boji proti klimatickým zmenám a zníženiu produkovaných emisií. Svojím štrajkom inšpirovala mladých ľudí v Európe aj inde vo svete k vlne protestov známych ako „Piatky za budúcnosť“. Poradca prezidentky Z. Čaputovej J. Rizman priznal, že „Študentské štrajky za zlepšenie životného prostredia nie sú až také výnimočné. V minulosti však nemali globálny charakter a ich odkaz nepadal na takú úrodnú pôdu ako dnes“.
Štúdia o vplyve klimatických zmien na svetové oceány a ľadovú pokrývku Zeme
V najnovšej štúdii o vplyve klimatických zmien na svetové oceány a ľadovú pokrývku Zeme, ktorú zverejnil Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) – inštitúcia, ktorá pracuje pod patronátom OSN a združuje svetové vedecké špičky, okrem iného uvádza: „Je nevyhnutné, aby sa ľudstvo pripravilo na doteraz nepredstaviteľné tempo stúpania hladiny oceánov a roztápania sa ľadovcov, ktoré okrem iného spôsobí, že do konca tohto storočia budú neobývateľné niektoré celé ostrovné štáty. Azda najalarmujúcejšou správou je to, že ak ľudstvo nezačne okamžite konať a drasticky nezníži objem skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry, hladina svetového oceánu stúpne podľa IPCC do roku 2100 o 1,1 metra. V ďalších storočiach by pri takomto scenári narastala ešte dramatickejšie“.
Podľa správy IPCC je veľmi pravdepodobné, že do roku 2100 sa stanú neobývateľnými viaceré celé ostrovné štáty. Bude to mať ďalekosiahle dôsledky pre nízko položené prímorské oblasti, v ktorých žije takmer 700 miliónov ľudí. Svetoví politici a predstavitelia biznisu sa stále nedokázali dohodnúť na adekvátnych opatreniach na zabránenie najhorším scenárom klimatickej krízy. Správa IPCC však