Zahraničie

Siroty študujúce v zahraničí majú povinnosť voči Sociálnej poisťovni, ktorú musia splniť, aby im bol naďalej vyplácaný sirotský dôchodok.

Mnohí Slováci sa presťahovali na Island, do krajiny známej svojou neskrotnou prírodou, sopkami a gejzírmi, aby hľadali prácu alebo dobrodružstvo. Slovenská škola na Islande predstavuje jedinečnú iniciatívu medzi slovenskou komunitou na Islande. Škola poskytuje slovenskej komunite možnosť vzájomne sa spoznať a zblížiť, a zároveň pomáha deťom zo slovenských rodín pri zachovávaní ich jazyka a kultúrnej identity. K 10. výročiu založenia slovenskej školy na Islande prinášame v spolupráci so zakladateľkou Kristínou Domáňovou niekoľko zaujímavostí.

Chcela by som od Vás poradiť vo veci individuálneho vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy. Zákonný zástupca chce vzdelávať svoje dieťa v zahraničí bez účasti žiaka 2. ročníka ZŠ v školskom zariadení. Ako má postupovať kmeňová škola na Slovensku? Jedná sa o prípad podľa § 23 písm. e). Rodičia nevedia, ako dlho sa zdržia v zahraničí, chcú vzdelávať dieťa v domácom prostredí. Postupuje sa podobne ako pri individuálnom vzdelávaní podľa § 24  ods.2 písm. b)? Musí rodič doložiť k žiadosti osobu, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady pre prvý stupeň základnej školy - VŠ vzdelanie II. stupňa?

Žiak začal študovať na našom 8-ročnom gymnáziu. V kvinte odišiel študovať do zahraničia, kde študoval nasledovné roky. V oktáve (poslednom ročníku štúdia) našej škole predložil vysvedčenia zo štúdia v zahraničí, na maturitu sa neprihlásil a neabsolvoval ju. Školu v zahraničí ukončil. Pre našu školu stačí, ak doložil vysvedčenia z rokov, kedy študoval v zahraničí? Keďže dobrovoľne nematuroval, končí jeho štúdium k dňu 31. 8.? Čo treba zapísať do katalógu a ako ukončiť jeho pôsobenie u nás?

Článok je zameraný na skúsenosti Švédskeho kráľovstva a Fínskej republiky v otázkach environmentálnej výchovy. Skúma činnosť detských mimoškolských zariadení. mládežníckych a spoločenských ekologických organizácií, zaoberajúcich sa otázkami environmentálnej výchovy. Zvýrazňuje celú radu dôležitých aspektov, tvoriacich základ systému environmentálnej výchovy v uvedených krajinách. A možno aj fenomén Gréta Thunbergová je výsledkom a dôsledkom toho o čom píšeme v nasledujúcich riadkoch.

Rodičia žiaka požiadali o vykonanie komisionálnej skúšky z dôvodu štúdia v zahraničí. V žiadosti uviedli ročník a konkrétny predmet (slovenský jazyk a literatúra), z ktorého žiadajú vykonanie komisionálnej skúšky. Rodičia odmietli predložiť riaditeľovi školy vysvedčenie žiaka z Anglicka s odôvodnením, že žiaden právny predpis im to neukladá. Ako má škola postupovať v takomto prípade? Má povoliť komisionálnu skúšku len z predmetu uvedeného v žiadosti rodičov? Ak áno, čo má uviesť v doložke vysvedčenia?

Otázka:  Ako máme postupovať pri riešení vymeškaných vyučovacích hodín žiakov, ktorí sa údajne vzdelávajú v zahraničí? Rodičia týchto žiakov nedoručili škole potvrdenie o škole, ktorú v zahraničí navštevujú.

Otázka: Dieťa má slovenské občianstvo, ale v Írsku žije, má tam aj trvalý pobyt (na Slovensku nemá trvalý pobyt) a plní si tam aj školskú dochádzku. Rodičia ho zapísali na školu na Slovensku len z dôvodu „čo ak sa tu niekedy vrátia“. Teraz ho chcú zo Slovenskej školy vyradiť, nakoľko to prehodnotili a na Slovensko sa nevrátia. Je postup školy správny, ak odmietla žiadosť rodiča z dôvodu štátneho občianstva dieťaťa? 

Uznávanie dokladov o vzdelaní zo zahraničia je v kompetencii riaditeľa základnej školy, riaditeľa strednej školy a v kompetencii okresného úradu v sídle kraja. V príspevku prezentujeme uznávanie časti štúdia na školách v systéme slovenského regionálneho školstva, nostrifikáciu dokladov o vzdelaní vydaných školami v zahraničí pre účely pokračovania v štúdiu na strednej, resp. na vysokej škole, podmienky automatického uznania dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu na základe bilaterálnych zmlúv medzi Slovenskou republikou a zainteresovanými štátmi.

Ktorá organizácia posúdi vysokoškolský doklad o vzdelaní zo zahraničia pre výkon povolania - učiteľka anglického jazyka?

Žiak si plní povinnú školskú dochádzku v zahraničí. V našej škole absolvoval komisionálne skúšky na základe žiadosti rodiča za jednotlivé ročníky primárneho stupňa. V súčasnosti očakávame, že rodič požiada o vykonanie komisionálnej skúšky za piaty ročník. Musí žiak absolvovať skúšku za všetky predmety v danom ročníku, ktoré nemá absolvované v škole, ktorú navštevuje v zahraničí? Ide konkrétne o anglický jazyk. Žiak bude mať tento predmet až od 7. ročníka v zahraničí, no u nás ide o povinný predmet. Môže riaditeľ školy určiť, že z uvedeného predmetu žiak skúšku neabsolvuje, no napriek tomu dostane vysvedčenie za absolvovanie 5. ročníka?

Súčasný svet sa vyznačuje rôznorodosťou. Extrémnym tempom sa rozvíjajú globalizačné javy, ktoré zasahujú aj do školských lavíc. Vplyvom migrácie a voľného pohybu osôb dochádza k miešaniu príslušníkov rôznych kultúrnych celkov a k zosilňovaniu tlaku na ich akceptovanie, začlenenie a spoluprácu. Multikulturalizmus ako nositeľ základnej myšlienky miešania kultúr, národov, etník a rás podporuje taký spôsob komunikácie a správania, ktorý umožňuje uplatnenie vlastných práv a záujmov, zároveň však podporuje rešpektovanie individuality, hodnoty a potrieb jednotlivca alebo komunity iného kultúrneho celku.

V tomto školskom roku sa z Anglicka vrátila rodina Slovákov, ktorá žila v zahraničí niekoľko rokov. Tri deti vo veku 6,9 a 11 rokov študovali v Anglicku. O vykonanie komisionálnych skúšok počas pobytu v zahraničí nepožiadali. V tomto roku sa rodičia natrvalo vrátili na Slovensko, deti navštevovali iba školu v zahraničí, neovládajú slovenský jazyk. Nemôžu ani vykonať skúšky na základe, ktorých by sme ich zaradili do príslušného ročníka. Ako máme postupovať v ich vzdelávaní?

Otázka: Môžeme vytvoriť v 1. ročníku ZŠ jednu triedu len zo žiakov študujúcich v zahraničí a zapísaných v našej škole? Otvoríme 3 prvé triedy: 1.A - 22 žiakov + 1 žiak opakuje ročník, 1.B - 22 žiakov + 1 žiak opakuje ročník, 1.C - 22 žiakov + 1 žiak opakuje ročník. Okrem týchto žiakov máme v škole 11 žiakov študujúcich v zahraničí. Ich počet spĺňa podmienku najnižšieho počtu žiakov v prvom ročníku - 11 žiakov. V prípade, že by sa niektorý zo žiakov vrátil, máme možnosť umiestniť ho do ktorejkoľvek prvej triedy. Štvrtá trieda v 1. ročníku vytvorená zo žiakov študujúcich v zahraničí nevyžaduje reálne priestorové ani personálne zabezpečenie. V prípade, že je daná možnosť reálna, treba vytvoriť triednu knihu pre danú triedu a určiť triedneho učiteľa v danej triede.

Vláda v Dánsku venuje zvýšenú pozornosť mládežníckej politike. Pomáha mládeži stať sa aktívnymi demokratickými občanmi, ktorým umožňuje prakticky sa zúčastňovať na rozvoji spoločnosti a zároveň im umožňuje reálny vplyv a vyžaduje zodpovednosť pri riešení otázok, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Dánska demokracia sa zakladá na mládeži a preto každé nové pokolenie musí prehodnotiť demokraciu, pretože posledná nie je raz a navždy nájdenou formou riadenia, ale skôr spôsob života, ktorý každé nové pokolenie musí pre seba objaviť a hlboko si ho uvedomiť.