John Dewey ako oddaný stúpenec Hegelovej filozofie sformoval vlastnú koncepciu pragmatickej pedagogiky. Už v roku 1896 založil na chicagskej univerzite laboratórnu školu ako jednu z prvých experimentálnych škôl na svete, aby v praxi overil svoje nové pedagogické názory, ktoré následne publikoval pod názvom „Moje pedagogické krédo“. Neskôr vydal aj knihu „Škola a spoločnosť“.
Cieľ výchovy vidí Dewey v tom, aby dieťa dorástlo do stavu dospelého človeka. Podľa neho by deti mali byť chápané ako kandidáti na plnohodnotných členov spoločnosti. Treba ich pripraviť ako na práva, tak i na povinnosti, ktoré ich v dospelosti čakajú.
Pragmatická pedagogika tvorila vhodný teoretický základ pre výchovu