Klasické vzdelávanie prežíva už po stáročia v rôznych formách, ktoré sú určované stupňom rozvoja spoločnosti. Jeho kvantita je definovaná vzdelávacími štandardami a kvalita sa odvíja od odborného vzdelania učiteľa, jeho entuziazmu a od úrovne technického vybavenia pracoviska. Vzdelávanie pod vedením učiteľa, lektora je z tohto hľadiska najrozšírenejšou formou vzdelávania vo svete aj u nás. Učiteľ dokáže študentovi poradiť, správne ho nasmerovať a v neposlednom rade ohodnotiť jeho úspechy. V každom z nás sa celý život ukrývajú spomienky na učiteľa, ktorý v nás niečo zanechal. Sú to učitelia, ktorí formujú našu budúcnosť a práve v tomto prostredí sa výraznou mierou určuje stupeň rozvoja a kvalita spoločnosti.
„Naši učitelia nesmú byť podobní stĺpom pri ceste, ktoré len ukazujú, kadiaľ ísť, ale sami nejdú.“
Ján Amos Komenský
Uvedomenie si významu informatizácie pre ekonomický rast a zvýšenie zamestnanosti viedli Európsku komisiu k prijatiu novej iniciatívy eEurópa – informačná spoločnosť pre všetkých (eEurope – an Information Society for All, Lisabon 2000).
Jednou z hlavných úloh vzdelávania je zvyšovanie kvality fungovania každého vzdelávacieho systému. Jej garancia je tesne spojená s inováciami. Touto úlohou dňa sa zoberajú aj inštitúcie bezprostredne zastrešujúce problematiku vzdelávania – Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu SR, ale aj výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Keď sa hovorí o kvalite vzdelávania, mnohí k definícii tohto pojmu pristupujú nejednoznačne. Je zrozumiteľnejšie hovoriť o kvalite vedomosti, ale zložitejšie o kvalite vzdelania. Najväčšou prekážkou pri napĺňaní tejto úlohy je skutočnosť, že ľudia sa často bránia zmenám. Vznikajú tak mnohé bariéry na ceste k zlepšeniu.
Vo vzdelávacích systémoch sa stretávame s nasledujúcimi prekážkami: neochota meniť sa, strach z neúspechu, strach z neznámeho: „Čo so mnou bude po zmenách?“ Vo vzdelávaní prichádzame do kontaktu ešte s jedným javom – s totálnym zavedením nového poznania. Nie náhodou, že v pedagogických kruhoch, a nielen v nich, čoraz častejšie počúvame pojem „inovácia“.
J. A. Schumpeter pod pojmom „inovácia“ rozumie: