Kreativita

Všetky vedy zaoberajúce sa učením a vyučovaním si od svojho vzniku kladú otázky: Ako čo najlepšie učiť a vyučovať? Ako viesť žiakov k poznaniu? Ako realizovať edukačný proces tak, aby bol pre všetkých prospešný a zmysluplný? Aké nároky a požiadavky klásť na žiakov? V priereze histórie vznikali a zanikali mnohé edukačné koncepcie. Doposiaľ sme ideálny koncept nenašli. Školy však stoja pred problémom roztrieštenosti vzdelávania, nedostatočnej spolupráce medzi vyučovacími predmetmi, demotivácie žiakov, poznatkovým encyklopedizmom, sprostredkovaním hotových informácií. V príspevku prinášame nový spôsob edukácie, ktorý môže byť v našej edukačnej praxi veľmi potrebný.

V článku, ktorý vychádza z praxe autora, sa venujeme tvorivým aktivitám na hodine geografie a dejepisu. Ponúkame príklady aktivít, ktoré oživia edukačný proces. Zameriavame sa na tvorbu a prezentovanie plagátov (posterov) v predmete dejepis a skupinovú prácu žiakov na hodine geografie, ktorá bola zameraná na návrh opatrení zlepšenia demografie, kultúry, cestovného ruchu, ekológie a kvality života obyvateľov jedného z krajov na Slovensku.

Pandémia COVID-19 priniesla rapídne zmeny na trhu práce. Nasledujúce desaťročie bude osudovo hrať kľúčovú úlohu pri vytváraní základov vzdelávania, ktoré bude schopné reagovať na tieto zmeny. Stojí pred nami obrovská výzva, pretože rozvoj schopností prostredníctvom vzdelávania, učenia sa a zmysluplná práca sú kľúčové momenty prosperujúcej spoločnosti a blahobytu jednotlivca. V príspevku je predstavený univerzálny adaptér pre existujúce taxonómie v rámci ponuky učenia sa a dopytu.

V príspevku analyzujeme úlohu riaditeľa v spojitosti s inováciami v školách a v školských zariadeniach. Zdôrazníme nutnosť schopnosti realizovať strategické úlohy. Interpretujeme výsledky prieskumu medzi pedagogickými zamestnancami vo vzťahu k možnostiam pedagogického kolektívu zlepšovať školské prostredie. 

Tvorivosť má byť súčasťou rôznych činnosti človeka, má byť vlastná človeku ako vedomie, myslenie, predstavivosť a pod. Jej predpokladom je elastickosť ľudského myslenia, ktorá sa prejavuje v schopnosti osobnosti k všestrannému, variabilnému videniu sveta. Tvorivosť, čiže kreativita, je súčasťou nášho každodenného života a súčasťou každého jedinca. Má historický pôvod a je podstatným činiteľom pôsobiacim v kultúrnom vývoji celej spoločnosti (Chalupa, 2005). Königová (2008) opisuje tvorivosť ako schopnosť vytvárania nových kultúrnych, technických, duchovných i materiálnych hodnôt vo všetkých odboroch ľudskej činnosti. Tvorivosť je aktivita, ktorá prináša doposiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory.

Súčasné obdobie sa vyznačuje multikauzálnymi zmenami v našom školstve. Školy musia prispôsobovať vzdelávanie žiakov potrebám praxe a to už od najnižších stupňov školstva, nakoľko práve v tomto vekovom období je kreativita a flexibilita detí najtvárnejšia. Aj najúspešnejšie firmy na trhu sú nútené vymýšľať neustále niečo nové, respektíve kreatívne inovovať staré postupy, aby si zaistili pozíciu na trhu. Tu vstupuje do spoločenského a pracovného života kreativita ako dôležitý aspekt hyperkonkurencie, ktorú produkujú detské mozgy, a ktorá predstavuje obrovský potenciál v podnikateľskej sfére. 

Súčasné obdobie je charakterizované veľkou náročnosťou na psychické a fyzické výkony vo vzdelávacom procese. Životné tempo, dynamizácia doby, výrazná polarizácia spoločnosti prinášajú so sebou aj vyššie nároky na zvládanie bežných životných situácií. Zisťujeme, že kvalita vyučovacieho procesu bude kontraproduktívna, ak sa nebude uberať v smere avantgardných trendov, ktoré sú zvlášť spojené s nárokmi na pozitívnu interakciu učiteľa a žiaka. Do vyučovacieho procesu treba zavádzať nové formy, ktoré zodpovedajú kritériám dnešnej doby. Tie, ktoré budú rozvíjať nielen vedomostnú stránku, ale aj kreativitu vo všetkých jej faktorových rovinách a s imperatívom implementácie osobnej pohody ‒ well beingu vo vyučovacom procese.

Keď začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia vedec a pedagóg Andrej Alejnikov prišiel s pojmom kreatívna pedagogika a jej koncepciou, tak okrem pozitívnych ohlasov sa objavili aj výhrady voči jej zavedeniu s odôvodnením, že predsa každá pedagogika je kreatívna, pretože jej základom je tvorivé smerovanie, ku ktorému môžeme zaradiť ako problémové, programované, intenzívne vzdelávanie, tak aj vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacieho projektu. S tým sa dá súhlasiť, ale len do istej miery. Vieme predsa aký stupeň tvorivosti prináša nátlakové učenie a bifľovanie.

Vzdelávanie intelektovo nadpriemerných detí má svoje špecifiká. Vo vzdelávacom procese týchto detí sa využívajú všetky metódy na podporu a rozvoj logického myslenia, riešenia problémov, argumentácie, kreatívneho myslenia. Žiakom sa zadávajú otvorené, nedokončené problémové úlohy, ktoré nemajú len jedno riešenie, ale naopak, majú viacero riešení. Pri riešení zadaných úloh sa očakáva vysoká aktivita a samostatnosť žiakov.

Spoločnosť, v ktorej sa znalosti stávajú kapitálom a hlavným zdrojom ekonomiky, má právo klásť vyššie požiadavky na vzdelanie. Vzdelávací systém je slabo orientovaný na prípravu mysliteľov, inovátorov, ktorí by vytvárali konkurencieschopné intelektuálne produkty zodpovedajúce vysokému statusu profesionála a zabezpečujúce stabilný sociálno-ekonomický rozvoj krajiny. Rozvoj trhovej ekonomiky, modernizácia výroby, vznik nových technológií vedie k zmene profesionálno-kvalifikačnej štruktúry dopytu na trhu práce a k zvyšovaniu požiadaviek zamestnávateľov na kvalitu personálu.

Klasické vzdelávanie prežíva už po stáročia v rôznych formách, ktoré sú určované stupňom rozvoja spoločnosti. Jeho kvantita je definovaná vzdelávacími štandardami a kvalita sa odvíja od odborného vzdelania učiteľa, jeho entuziazmu a od úrovne technického vybavenia pracoviska. Vzdelávanie pod vedením učiteľa, lektora je z tohto hľadiska najrozšírenejšou formou vzdelávania vo svete aj u nás. Učiteľ dokáže študentovi poradiť, správne ho nasmerovať a v neposlednom rade ohodnotiť jeho úspechy. V každom z nás sa celý život ukrývajú spomienky na učiteľa, ktorý v nás niečo zanechal. Sú to učitelia, ktorí formujú našu budúcnosť a práve v tomto prostredí sa výraznou mierou určuje stupeň rozvoja a kvalita spoločnosti.

13. novembra 2015 privítali žiaci a učitelia v Základnej škole v Klátovej Novej Vsi účastníkov 4. ročníka podujatia Vedecká noc 2015. Nadviazali tak v tejto školskej akcii na úspechy minulých rokov.