Súčasné obdobie je charakterizované veľkou náročnosťou na psychické a fyzické výkony vo vzdelávacom procese. Životné tempo, dynamizácia doby, výrazná polarizácia spoločnosti prinášajú so sebou aj vyššie nároky na zvládanie bežných životných situácií. Zisťujeme, že kvalita vyučovacieho procesu bude kontraproduktívna, ak sa nebude uberať v smere avantgardných trendov, ktoré sú zvlášť spojené s nárokmi na pozitívnu interakciu učiteľa a žiaka. Do vyučovacieho procesu treba zavádzať nové formy, ktoré zodpovedajú kritériám dnešnej doby. Tie, ktoré budú rozvíjať nielen vedomostnú stránku, ale aj kreativitu vo všetkých jej faktorových rovinách a s imperatívom implementácie osobnej pohody ‒ well beingu vo vyučovacom procese.
„ Nebuďme tými, ktorí prečítajú všetky múdre knihy a predsa konajú inak.“
Je nepopierateľným faktom, že medzi najdôležitejšie faktory úspešného vývinu osobnosti patrí spoločenské prostredie, z ktorého jedinec pochádza a výchova, ktorú získava v rámci rodiny, školy a svojho okolia.
? Aké kvality by mal jedinec v sebe snúbiť, aby sa mohol úspešne etablovať v osobnom a pracovnom živote? Ako vychovávať a formovať jedinca, aby s radosťou navštevoval školu, tešil sa na rovesnícke interakcie, neprežíval frustrácie a depresie zo školského prostredia, neodchádzal z pracoviska znechutený z apatickosti, či z agresívneho správania svojich zverencov?
To sú otázky a témy, ktoré nás inšpirujú k záverom, že rovnako učitelia ako aj žiaci cítia potrebu zmeny prístupu vo vzájomných interakciách, v zmysle dynamizácie doby.
Jedným z východísk ako vytvárať osobnú pohodu v školskom prostredí a zároveň dosahovať predpísané zvládanie učiva je kreatívna „well beingova“ stratégia, pri ktorej učiteľ aj žiak spoluvytvárajú pozitívnu interpersonálnu atmosféru. Učivo je interpretované a posilňované formou hry, ktorá bola imperatívom pedagogického prístupu už od čias J. Á. Komenského. Veľa zodpovedných učiteľov v snahe odovzdať žiakom čo najviac poznatkov a vedomostí dnes zisťuje, že na hrový prístup vo výučbe nie je čas. Preto na rozvoj inteligencie treba vo významnejšej miere poskytovať priestor pre kreativite myslenie a konanie, ktoré bude realizované v psychicky pozitívnom prostredí, pričom môže byť implementované v niekoľkých rovinách.
D. O. Hebb (2005) a mnohí ďalší autori v svojich výskumoch potvrdili, že dieťa prichádza na svet s istými intelektovými predpokladmi. Aby sa rozvíjali, potrebujú podnecujúce prostredie, predovšetkým prostredie sociálne, hlavne školu. Poukazujú na to, že termín inteligencie sa používa v dvoch významoch. Raz vo vzťahu k pôvodným (zdedeným) predpokladom a inokedy rovine vzťahu k sociálnym determinantom.
Problematikou tvorivého myslenia sa zaoberajú psychológovia najmä v súvislosti s modernizáciou výchovno-vzdelávacieho procesu na školách. Pojem tvorivosti v psycholo