Tvorivosť

PRIPRAVENÝ UČITEĽ JE REŽISÉROM DIANIA V TRIEDE Aktuálna reforma vzdelávania zdôrazňuje potrebu zásadnej inovácie vo výchovno-vzdelávacom procese, s osobitným dôrazom na rozvoj tvorivosti žiakov. V článku analyzujeme rozpor medzi deklarovanými inováciami učiteľov a skutočnou realizáciou tvorivej výučby. Poukazujeme na metódy a prístupy, ktoré by mali byť súčasťou každodenného vyučovania. Upozorňujeme na prekážky, ktoré brzdia rozvoj tvorivosti. Zdôrazňujeme, že úlohou učiteľa nie je len uplatňovanie tvorivých metód, ale aj vytváranie podmienok, ktoré žiakov motivujú k tvorivosti. Článok si možno stiahnuť v časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom.

V článku, ktorý vychádza z praxe autora, sa venujeme tvorivým aktivitám na hodine geografie a dejepisu. Ponúkame príklady aktivít, ktoré oživia edukačný proces. Zameriavame sa na tvorbu a prezentovanie plagátov (posterov) v predmete dejepis a skupinovú prácu žiakov na hodine geografie, ktorá bola zameraná na návrh opatrení zlepšenia demografie, kultúry, cestovného ruchu, ekológie a kvality života obyvateľov jedného z krajov na Slovensku.

Od marca sú školy zatvorené, učitelia hľadajú možnosti vzdelávanie na diaľku. V príspevku uvádzame návod využitia témy koronavírusu k dosiahnutiu kľúčových kompetencií žiakov, ktorí nemajú informácie o pandémii a následne sa u nich objavuje strach a úzkosť. Tie bránia pochopeniu obsahu vzdelávania, ktorý nie je súčasťou ich života. Majú veľa otázok týkajúcich sa pandémie, hľadajú na ne odpovede. Správne formulované aktivity, úlohy im pomôžu súčasnú situáciu pochopiť. Uvádzame návrhy na kľúčové kompetencie Európskej komisie, ale aj návrhy Kena Robinsona, ktoré sa týkajú tvorivej triedy. V závere ponúkame námety na vytvorenie žiackeho portfólia.

Tvorivosť má byť súčasťou rôznych činnosti človeka, má byť vlastná človeku ako vedomie, myslenie, predstavivosť a pod. Jej predpokladom je elastickosť ľudského myslenia, ktorá sa prejavuje v schopnosti osobnosti k všestrannému, variabilnému videniu sveta. Tvorivosť, čiže kreativita, je súčasťou nášho každodenného života a súčasťou každého jedinca. Má historický pôvod a je podstatným činiteľom pôsobiacim v kultúrnom vývoji celej spoločnosti (Chalupa, 2005). Königová (2008) opisuje tvorivosť ako schopnosť vytvárania nových kultúrnych, technických, duchovných i materiálnych hodnôt vo všetkých odboroch ľudskej činnosti. Tvorivosť je aktivita, ktorá prináša doposiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory.

V posledných rokoch prešlo slovenské školstvo mnohými zmenami. V oblasti regionálneho školstva sa v roku 2008 začala tzv. obsahová reforma, ktorá, podľa nás, priniesla síce zmeny, no zabehnutý systém vychýlila z fungujúcich výchovno-vzdelávacích postupov. Koncepčné reformy nepriniesli zásadné zvýšenie kvality a úrovne vzdelania. Celoslovenské merania výsledkov edukačného procesu, správy štátnej školskej inšpekcie a skúsenosti učiteľov signalizujú, že kvalita školstva na Slovensku stagnuje, dokonca klesá. Uvedomujeme si, že úroveň vedomostí a osobnostných kvalít žiakov je v značnej miere ovplyvňovaná osobnostnými kvalitami, mravným rozmerom, vedomosťami a pedagogickým taktom učiteľa, s ktorým žiaci prichádzajú do kontaktu.

Súčasné obdobie je charakterizované veľkou náročnosťou na psychické a fyzické výkony vo vzdelávacom procese. Životné tempo, dynamizácia doby, výrazná polarizácia spoločnosti prinášajú so sebou aj vyššie nároky na zvládanie bežných životných situácií. Zisťujeme, že kvalita vyučovacieho procesu bude kontraproduktívna, ak sa nebude uberať v smere avantgardných trendov, ktoré sú zvlášť spojené s nárokmi na pozitívnu interakciu učiteľa a žiaka. Do vyučovacieho procesu treba zavádzať nové formy, ktoré zodpovedajú kritériám dnešnej doby. Tie, ktoré budú rozvíjať nielen vedomostnú stránku, ale aj kreativitu vo všetkých jej faktorových rovinách a s imperatívom implementácie osobnej pohody ‒ well beingu vo vyučovacom procese.

Keď začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia vedec a pedagóg Andrej Alejnikov prišiel s pojmom kreatívna pedagogika a jej koncepciou, tak okrem pozitívnych ohlasov sa objavili aj výhrady voči jej zavedeniu s odôvodnením, že predsa každá pedagogika je kreatívna, pretože jej základom je tvorivé smerovanie, ku ktorému môžeme zaradiť ako problémové, programované, intenzívne vzdelávanie, tak aj vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacieho projektu. S tým sa dá súhlasiť, ale len do istej miery. Vieme predsa aký stupeň tvorivosti prináša nátlakové učenie a bifľovanie.

Spoločnosť, v ktorej sa znalosti stávajú kapitálom a hlavným zdrojom ekonomiky, má právo klásť vyššie požiadavky na vzdelanie. Vzdelávací systém je slabo orientovaný na prípravu mysliteľov, inovátorov, ktorí by vytvárali konkurencieschopné intelektuálne produkty zodpovedajúce vysokému statusu profesionála a zabezpečujúce stabilný sociálno-ekonomický rozvoj krajiny. Rozvoj trhovej ekonomiky, modernizácia výroby, vznik nových technológií vedie k zmene profesionálno-kvalifikačnej štruktúry dopytu na trhu práce a k zvyšovaniu požiadaviek zamestnávateľov na kvalitu personálu.