Najväčšou výhodou vzdelávania vo Fínsku je jeho priblíženie sa k reálnemu životu. V príspevku sa venujeme filozofii výchovy a vzdelávania vo fínskych školách. Opíšeme postavenie učiteľa vo fínskej škole. Načrtneme organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, obsah vzdelávania, aj hodnotenia fínskych žiakov. Venujeme sa aj vybaveniu škôl a tried.
„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a dieťa sa pridá.“ Ivan Štúr
Rozhodujúcou konkurenčnou výhodou fínskeho vzdelávacieho systému je učiteľ. Podľa P. Sahlberga je Fínskopravdepodobne jediná krajina na svete, ktorá si pre učiteľské univerzitné štúdium vie získať najlepších absolventov stredných škôl. Povolanie učiteľa je vo fínskej spoločnosti vysoko rešpektované. Po niekoľkých rokoch praxe zriaďovatelia škôl udeľujú učiteľovi, ktorý sa osvedčil, status tzv. permanentného úväzku. V prípade zániku školy musí samospráva učiteľovi nájsť pracovné miesto. V kombinácii s platom mierne nad priemer mzdy v národnom hospodárstve má pedagóg dobrú perspektívu života príslušníka strednej triedy.
Fínske verejné vysoké školy neprijímajú toľko študentov učiteľstva, koľko sa im finančne oplatí. Ministerstvo stanovuje presné počty uchádzačov, ktorých môžu vysoké školy prijať, tzv. numerus clausus. Pre všetky učiteľské smery je to približne 5 700 uchádzačov ročne. Z výskumov hlavného úradu pre národné vzdelávanie vyplynulo, že až 90 % fínskych pedagógov je spokojných so svojou prácou a 60 % má pocit, že si ich profesiu spoločnosť váži.
Fínske školy a individuálny prístup vo vzdelávaní
Fíni vo vzdelávaní využívajú pragmatickú pedagogiku. Jej tvorcom bol John Dewey, ktorý v roku 1896 založil na chicagskej univerzite laboratórnu školu ako jednu z prvých experimentálnych škôl na svete, aby v praxi overil nové pedagogické názory. Jeho organizácia vzdelávania zodpovedala hlavnému princípu pragmatickej pedagogiky „učiť pracujúc“, kde najväčšiu úlohu zohrávajú skúsenosti. Fíni