Problém samostatného a uvedomelého stanovenia cieľov je v dnešnej dobe stále aktuálny. Hlavným vektorom dospievania sa stáva samostatnosť ako zodpovedné a iniciatívne správanie vykonávané vlastnými silami. Bez zmeny prístupu v systéme stanovenia cieľov a ich hodnotenia v podmienkach rozvoja vzdelávania nie je možné ich dosiahnutie. Jedným zo súčasných trendov v oblasti hodnotenia študentov a stanovania cieľov je zavedenie tzv. portfólia ako nástroja pre dlhodobé zhromažďovanie informácií o výsledkoch, postupoch učenia a ďalších charakteristikách súvisiacich so vzdelávaním konkrétneho žiaka. V príspevku budeme venovať pozornosť úlohe žiackeho portfólia pri stanovení a pochopení cieľov vzdelávania.
Jedným z najzávažnejších nedostatkov tradičného vzdelávacieho systému je skutočnosť, že ciele vzdelávania sú zadávané a určované vonkajšími faktormi, okolnosťami, ba dokonca municipalnými všeobecnými podmienkami. Zadávateľmi však nie sú tí, ktorí získavajú vzdelanie a vystupujú ako hlavný spotrebiteľ ponúkaných vzdelávacích služieb. Na vzdelávacom trhu vzniká paradoxná situácia, v ktorej sa ciele spotrebiteľovi (žiakovi, rodičovi) určujú zvonka. V tomto smere spotrebiteľ prakticky nedisponuje žiadnymi reálnymi právami, ani efektívnym jednoduchým nástrojom, za pomoci ktorého by mohol samostatne, vedome a na vlastnú zodpovednosť určovať svoje vzdelávacie ciele, fixovať ich, formalizovať a privádzať k oprávneným poskytovateľom vzdelávacích služieb.
Trh práce začína tvrdšie hodnotiť vzdelávacie výsledky nielen podľa formálnych znakov zodpovedajúcich dokladu (certifikátu, diplomu, potvrdeniu o zvyšovaní kvalifikácie a pod.), ale aj podľa reálnych návykov, schopnosti, dokonalejších profesionálnych skúseností, sformovaných kompetencií, ktoré treba demonštrovať hneď po nástupe do práce alebo v ďalšom profesionálnom vzdelávaní.
Prudko sa meniaca ekonomická skutočnosť nedáva čas na „profesionálnu dobromyseľnosť“. Všetko je pod silným tlakom tvrdej finančnej účelnosti alebo pod nevyhnutnosťou stať sa konkurencieschopným.
Zvlášť intenzívne vyvstáva otázka o zrevidovaní efektívnosti pedagogických technológií, hlavne z pohľadu existencie prvkov orientujúcich učiacich sa na samostatné vytýčenie cieľov vzdelávania. To by sa malo stať organickou súčasťou prípravy a vzdelávania dospievajúcej generácie, úspešne pracujúcich, ale aj tých, ktorých v blízkej budúcnosti čaká zvyšovanie kvalifikácie alebo profesionálna rekvalifikácia.
Jedno