EMOCIONÁLNE PRIAZNIVÉ PROSTREDIE
Príspevok sa zameriava na význam emocionálne priaznivého prostredia vo vzdelávacích reformách, zdôrazňuje well-being žiakov vrátane fyzickej, duševnej a emocionálnej pohody. Analýza vývoja vzdelávacích systémov a prieskum PISA poukazujú na trend pozitívnej edukácie. Zameriavame sa na metódy podporujúce emocionálny a sociálny rozvoj a posilňujúce osobné a sociálne kompetencie, prístupy ktoré zohľadňujú individuálne potreby, angažovanosť a spoluprácu, pripravujúc žiakov na akademický aj sociálny úspech.
V poslednom období sa čoraz častejšie zdôrazňuje význam priaznivého emocionálneho prostredia, obzvlášť v súvislosti s pripravovanou reformou vzdelávania, ktoré má nesmierne dôležitý vplyv na učenie žiakov. Táto stránka edukácie je učiteľom dobre známa, a mnohí ju každodenne uplatňujú vo svojej pedagogicko-didaktickej činnosti. Dokonca viacerí používajú už dlhé roky aj tzv. ranné kruhy, ktoré majú pozitívne naladiť žiakov na učebnú činnosť. Tieto aktivity sa v pripravovanej reforme majú stať samozrejmosťou v každej škole.
V literatúre existuje množstvo definícií pojmu well-being. Je to celková alebo osobná pohoda, ktorá označuje celkový stav fyzického, duševného a emocionálneho zdravia a pohody človeka. Well-being chápeme ako pojem, ktorý opisuje, ako sme so sebou spokojní a ako dobre sa cítime vo svojom živote. Nie je to len pocit alebo emócia – ide o kombináciu všetkých našich pocitov a nášho fyzického, mentálneho a emocionálneho zdravia (Křivohlavý, J., 2013). V publikácii „Sprievodca well-beingom v školskom prostredí“ je zdôraznené: Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je well-being „stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti“ (Kol. autorov, 2023, s. 9).
Požiadavky na well-being vychádzajú z rastúcich poznatkov o edukácii a reakcie na prevládajúci scientizmus v školách, kde sa často zanedbávajú emócie žiakov. Aj PISA ostatných 20 rokov zdôrazňuje význam emocionality v edukácii. Kým v roku 2000 dokumenty PISA hovorili o úlohe učiteľa vo vzťahu k šikanovaniu, v roku 2003 sa sústredili na dôležitosť školskej klímy pre učenie. V roku 2006 sa už kládol dôraz na „sebaúčinnosť žiaka“, teda jeho sebavnímanie, a v roku 2009 sa zvýraznila podpora zo strany učiteľov. V nasledujúcich rokoch sú už zdôraznené oblasti súvisiace s well-beingom. Rok 2012 sa zameriava na strach a stres, ktoré prežíva 30 % žiakov. V roku 2015 je kladený dôraz na pohodu žiakov v škole. Rok 2018 sa sústreďuje na kvalitu života v škole a potrebu lepšej motivácie. Rok 2022 apeluje na posilňovanie kompetencií žiakov ako tvorivé a kritické myslenie. Je zrejmé, že požiadavky na well-being a pozitívne vzdelávanie vychádzajú z analýz edukačnej práce v školách.
Emocionalita a všetko, čo s ňou súvisí, nie je len o tom, ako sa nám žiak javí, prí