Duševné zdravie

PREHLIADANÉ, NIE BEZ PROBLÉMOV V článku sa venujeme problematike tichých detí v školách, ktoré sú často prehliadané napriek tomu, že nemusia byť bez ťažkostí. Ich nenápadné správanie vedie k menšej pedagogickej pozornosti, čo môže negatívne ovplyvniť ich sebadôveru a zapojenie do vyučovania. Ticho má však rôzne príčiny – od prirodzenej introverzie až po úzkosť či neistotu – a preto si vyžaduje citlivú interpretáciu. Upozorníme na riziko skrytých problémov, ktoré môžu zostať dlhodobo nepovšimnuté. Ponúkneme prístupy, ako vytvárať bezpečné a podporné prostredie, umožňujúce týmto deťom postupné zapojenie bez tlaku.

ČO MI NIKTO PRED MATURITAMI NEPOVEDAL Článok sa zaoberá problematikou duševného zdravia stredoškolákov v záťažovom období pred maturitnými skúškami. Prostredníctvom osobnej reflexie autorky – študentky psychológie – a poznatkov z oblasti sebaregulácie identifikuje hlavné rizikové faktory psychickej záťaže: strach zo zlyhania, sociálne porovnávanie a perfekcionizmus. Článok ponúka konkrétne, prakticky uplatniteľné stratégie na zvládanie stresu: techniky mindfulness, kognitívne prehodnotenie situácie, zásady hygieny spánku a digitálneho detoxu. Záver zdôrazňuje potrebu posunu od všeobecných slov povzbudenia k cielenej praktickej podpore zo strany školy, rodiny a pedagógov.

Týždeň duševného zdravia na školách (4. – 8. 5. 2026) poukazuje na význam vzťahov pre to, ako sa žiaci a učitelia v škole cítia a ako sa im darí učiť.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vyzýva školy, aby sa zapojili do Týždňa duševného zdravia, ktorý sa uskutoční od 4. do 8. mája.

V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ Cieľom článku je preskúmať význam reflexie sociálno-pedagogickej praxe a prvkov self-supervízie pri zvládaní náročných pedagogických a sociálnych situácií v školskom prostredí.

PSYCHOLOGICKÉ SÚVISLOSTI, DOPADY A SYSTÉMOVÉ RIEŠENIA PRE MANAŽMENT ŠKÔL V článku sa zaoberáme úzkosťou u detí a adolescentov v školskom prostredí. Poukazujeme na jej prejavy, rizikové faktory a dopady na školskú dochádzku, výkon aj sociálne vzťahy žiakov. Úzkosť je multifaktoriálny jav ovplyvnený biologickými predispozíciami, rodinným prostredím, školskými nárokmi aj rovesníckymi vzťahmi. Upozorňujeme na význam včasnej identifikácie úzkosti a na úlohu školy pri vytváraní bezpečného a podporného prostredia, aj možnosti prevencie a intervencie, ktoré zahŕňajú rozvoj sociálno-emocionálnych zručností, podporu učiteľov a spoluprácu školy s rodičmi a odborníkmi.

Ranné kruhy a hodiny duševnej pohody sledujú spoločné ciele a pravidelné zapojenie oboch metód pomáha rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti u žiakov, posilňuje zdravé vzťahy a vytvára pozitívne a bezpečné prostredie v triede. Tieto prístupy zároveň slúžia ako prevencia pred rizikovým správaním a zlepšujú emočnú reguláciu detí.

PRE PEDAGOGICKÚ PRAX V článku sa venujeme ranným kruhom ako účinnému nástroju na zlepšenie duševného zdravia žiakov a vzťahov v rámci triedy tým, že poskytujú bezpečné prostredie na zdieľanie pocitov a myšlienok bez stresu a strachu. Implementácia ranných kruhov na školách sa odporúča ako súčasť systematických zmien podporujúcich duševnú pohodu detí, najmä vzhľadom na rastúci význam tejto témy od obdobia pandémie COVID-19.

TECHNIKY A POSTUPY PRO JEJICH ROZVOJ  V předchozích dílech jsme se společně zaměřili na budování bezpečného a respektujícího třídního klimatu, na stanovování a držení pravidel, na rozvoj emoční inteligence a na reflexi jako běžnou součást života třídy. Teď přichází možná nejdůležitější a nejpraktičtější část celé série: jak dětem (i sobě) pomoci zvládat stres, napětí a přetížení přímo v průběhu školního dne – a ideálně i mimo něj.

Vzdelávacie metodiky podporujú integráciu umelej inteligencie vo vzdelávaní zameranom na duševné zdravie starších žiakov vo veku 11 až 15 rokov.

Do konca decembra majú vysokoškoláci možnosť zapojiť sa do celoslovenského zberu dát v rámci národného projektu Dáta o duševnom zdraví, ktorý realizuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

Najvyšší kontrolný úrad SR zverejnil výsledky kontroly zameranej na prevenciu a podporu duševného zdravia detí na základných školách.

...NIELEN PRE INKLUZÍVNE ŠKOLSKÉ PROSTREDIE Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že celkovo je potenciálne postihnutá Ľ populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (údaj z roku 2023); 76 % ľudí priznáva, že ich duševné zdravie je ovplyvňované viacerými externými faktormi. Duševnú pohodu jedinca považujeme za dôležitý činiteľ, ktorý ovplyvňuje úroveň kritického myslenia a morálneho rozhodovania. Jedným z krokov, ktoré môžu eliminovať účinky negatívnych vplyvov, sú preventívne programy vhodné aj pre inkluzívne školské prostredie. Preventívny výchovný program IN-MOVE je postavený na empirických dôkazoch Self-determination, Self-Efficacy, sociálno-emocionálneho učenia a neuropsychologických modeloch duševného zdravia.

Téma: Psychické zdravie v školskom prostredí Psychické zdravie je v školskom prostredí často prehliadanou, no mimoriadne dôležitou témou. Učitelia aj žiaci denne čelia stresu, očakávaniam a výzvam, ktoré môžu viesť k rôznym psychickým ťažkostiam – od úzkostí a traumatických zážitkov až po poruchy príjmu potravy či sebapoškodzovanie. Tieto problémy neovplyvňujú len jednotlivca, ale aj celkovú atmosféru a fungovanie školy. Úlohou vedenia školy a pedagógov je preto vedieť tieto prejavy rozpoznať, porozumieť im a hľadať vhodné spôsoby podpory. Redakčný výber z portálu direktor.sk prináša pohľad na najčastejšie psychické ťažkosti v školskom prostredí a ponúka odporúčania, ako k nim pristupovať citlivo, odborne a preventívne. Vstúpte do nového týždňa spolu s nami.

A MOŽNOSTI JEJ RIEŠENIA Trauma v detstve je častejšia, ako odhaľujú prieskumy venujúce sa neblahým dôsledkom nestabilného rodinného prostredia. Trauma, najmä tá, ktorá vzniká v detstve, má veľké dopady na vývin mozgu, a preto predstavuje bariéru pre učenie aj pre celkovú kvalitu života. V článku sa venujeme vplyvu traumatických udalostí na mozog a možnostiam podpory traumatizovaného dieťaťa v prostredí školy.

Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil na nedostatky v oblasti duševného zdravia detí na základných školách.

Obdobie dospievania sa charakterizuje ako čas prudkých zmien, protestov, náladovosti a zdravotných rizík, pri ktorom dochádza ku komplexnej premene osobnosti vo všetkých oblastiach. Okrem viditeľných fyzických zmien dochádza aj k búrlivým emocionálnym zmenám, kedy dospievajúce dieťa prežíva veci intenzívnejšie. Toto obdobie zahŕňa približne jednu dekádu života medzi 10. – 20. rokom. 

V RANOM A STREDNOM ŠKOLSKOM VEKU Raný školský vek, ktorý začína od nástupu dieťaťa do školy, predstavuje pokojnejšiu etapu, kedy sa dieťa stáva viac samostatným a preberá na seba väčšiu zodpovednosť. Stredný školský vek prináša zmeny, ktoré dieťa pripravujú na obdobie dospievania, pričom sa vyvíja vo všetkých oblastiach a začína viac akceptovať autoritu. Ako pristupovať k týmto etapám u dieťaťa, sa dozviete v tomto článku, ktorý nadväzuje na článok z predošlého vydania Zvládanie náročných situácií s deťmi v predškolskom veku.

EMOCIONÁLNE PRIAZNIVÉ PROSTREDIE Príspevok sa zameriava na význam emocionálne priaznivého prostredia vo vzdelávacích reformách, zdôrazňuje well-being žiakov vrátane fyzickej, duševnej a emocionálnej pohody. Analýza vývoja vzdelávacích systémov a prieskum PISA poukazujú na trend pozitívnej edukácie. Zameriavame sa na metódy podporujúce emocionálny a sociálny rozvoj a posilňujúce osobné a sociálne kompetencie, prístupy ktoré zohľadňujú individuál­ne potreby, angažovanosť a spoluprácu, pripravujúc žiakov na akademický aj sociálny úspech.

Predškolský vek, obdobie medzi tretím a šiestym rokom života, je označovaný za vek hry, počas ktorého sa deti pripravujú na život v spoločnosti. V tomto čase dochádza k jedinečnému rozvoju schopností dieťaťa, či už psychomotorických, kognitívnych (poznávacích), osobnostných, sociálnych, morálnych, alebo jazykových.