Duševné zdravie

Rada vlády pre duševné zdravie schválila koncepciu starostlivosti o duševné zdravie detí a mládeže na Slovensku, ktorú pripravila medzirezortná pracovná skupina zriadená pri Ministerstve zdravotníctva SR. Dokument je určený deťom a mladým ľuďom, ktorí potrebujú podporu v oblasti duševného zdravia, a počíta so spoluprácou zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, polície a justície.

Ministerstvo školstva zverejnilo odporúčania pre školy, centrá poradenstva a prevencie a ďalšie školské komunity na podporu detí a mladých ľudí v náročných životných situáciách.

Poruchy príjmu potravy (ďalej len „PPP“) patria medzi závažné duševné ochorenia, ktoré ovplyvňujú vzťah človeka k jedlu, vlastnému telu a sebahodnoteniu. Najčastejšie sa objavujú v období dospievania, no môžu vzniknúť v akomkoľvek veku a týkajú sa dievčat aj chlapcov. Rozsah problému naznačujú aj údaje z národného projektu Dáta o duševnom zdraví. V rokoch 2021 až 2022 vykazovala najmenej dva symptómy porúch príjmu potravy približne tretina chlapcov. Medzi dievčatami boli tieto prejavy ešte častejšie, keď sa objavili u 39 % jedenásťročných dievčat a približne u polovice dievčat vo veku 13 a 15 rokov. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR poukazuje na to, že škola môže zohrávať významnú úlohu pri prevencii a včasnom zachytení problémov.

Poruchy príjmu potravy sa objavujú aj u detí a mladých ľudí, preto školy zohrávajú dôležitú úlohu pri ich prevencii a včasnom zachytení. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pripravilo pre pedagogických a odborných zamestnancov súbor metodických materiálov, praktických príručiek a odporúčaných postupov.

PREČO VETA „TO ZVLÁDNEŠ“ NEPOMÁHA V STRESOVEJ SITUÁCII V článku sa venujeme tomu, prečo veta „To zvládneš“ nemusí mladému človeku v strese priniesť úľavu, ale naopak, môže zintenzívniť tlak na výkon, pocit nepochopenia a osamelosti. Zdôrazníme, že kľúčom je pochopenie a prijatie emócií, nie rýchle rady či lacné povzbudenia, pretože bezpečný priestor na vyjadrenie strachu pomáha stres postupne znižovať. Autorka zároveň ponúka príklady podporných viet a vlastnú skúsenosť, čím ukazuje, že skutočná pomoc začína empatickým počúvaním, nie očakávaním dokonalého výkonu.

Poznanie seba samého nám umožňuje vo väčšej miere kontrolovať svoje správanie. Ak poznáme sami seba, spravidla sa vieme aj lepšie ovládať. Sebaovládanie nám pomáha vnímať reakcie okolia a adekvátne na ne reagovať. Vďaka tomu môžeme nájsť v pozícii vedúceho zamestnanca v školskom prostredí aj sebanaplnenie. V ňom tkvie proces motivácie, inšpirácie, zvládania zmien a vytvárania zdravých vzťahov. K tomu je však potrebná sebareflexia. 

Klamstvo klamanie, vyjadrenie nepravdy znamená tvrdiť niečo, o čom vieme, že nie je pravda, alebo neexistuje racionálny dôvod veriť, že to pravda skutočne je. Chápanie pojmu a rozsahu klamstva je rôzne a zohľadňuje vek, situáciu a kultúrne osobitosti danej krajiny. 

Koncept naučenej bezmocnosti, predstavený Martinom Seligmanom v 60. rokoch 20. storočia, odhaľuje vážny psychologický fenomén prostredníctvom experimentov na zvieratách a následného výskumu jeho dopadu na človeka. Seligmanove pokusy ukázali, že naučená bezmocnosť môže viesť k vážnym psychologickým problémom a môže negatívne ovplyvniť výkon a motiváciu v škole. V príspevku zdôrazňujeme dôležitosť úlohy učiteľov a vzdelávacieho systému v prevencii a prekonávaní naučenej bezmocnosti u detí, ponúkneme stratégie pre podporu detskej nezávislosti, zvládania neúspechu a proaktívneho prístup k problémom v učení.

PREHLIADANÉ, NIE BEZ PROBLÉMOV V článku sa venujeme problematike tichých detí v školách, ktoré sú často prehliadané napriek tomu, že nemusia byť bez ťažkostí. Ich nenápadné správanie vedie k menšej pedagogickej pozornosti, čo môže negatívne ovplyvniť ich sebadôveru a zapojenie do vyučovania. Ticho má však rôzne príčiny – od prirodzenej introverzie až po úzkosť či neistotu – a preto si vyžaduje citlivú interpretáciu. Upozorníme na riziko skrytých problémov, ktoré môžu zostať dlhodobo nepovšimnuté. Ponúkneme prístupy, ako vytvárať bezpečné a podporné prostredie, umožňujúce týmto deťom postupné zapojenie bez tlaku.

PRE PSYCHICKÉ ZDRAVIE ADOLESCENTOV V článku opisujeme oblasti edukácie, ktorých význam v súčasnosti rastie, čo súvisí so zvyšujúcou sa psychickou záťažou žiakov, potrebou bezpečného školského prostredia a dôrazom na kvalitu pedagogickej interakcie. Významnú pozornosť zároveň získava pozitívna psychológia, ktorá akcentuje prístupy k žiakom, ktoré sú výrazne motivačné, podporujúce edukačné prostredie, čím podporujú psychologické bezpečie školského prostredia.

ČO MI NIKTO PRED MATURITAMI NEPOVEDAL Článok sa zaoberá problematikou duševného zdravia stredoškolákov v záťažovom období pred maturitnými skúškami. Prostredníctvom osobnej reflexie autorky – študentky psychológie – a poznatkov z oblasti sebaregulácie identifikuje hlavné rizikové faktory psychickej záťaže: strach zo zlyhania, sociálne porovnávanie a perfekcionizmus. Článok ponúka konkrétne, prakticky uplatniteľné stratégie na zvládanie stresu: techniky mindfulness, kognitívne prehodnotenie situácie, zásady hygieny spánku a digitálneho detoxu. Záver zdôrazňuje potrebu posunu od všeobecných slov povzbudenia k cielenej praktickej podpore zo strany školy, rodiny a pedagógov.

Týždeň duševného zdravia na školách (4. – 8. 5. 2026) poukazuje na význam vzťahov pre to, ako sa žiaci a učitelia v škole cítia a ako sa im darí učiť.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR vyzýva školy, aby sa zapojili do Týždňa duševného zdravia, ktorý sa uskutoční od 4. do 8. mája.

V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ Cieľom článku je preskúmať význam reflexie sociálno-pedagogickej praxe a prvkov self-supervízie pri zvládaní náročných pedagogických a sociálnych situácií v školskom prostredí.

PSYCHOLOGICKÉ SÚVISLOSTI, DOPADY A SYSTÉMOVÉ RIEŠENIA PRE MANAŽMENT ŠKÔL V článku sa zaoberáme úzkosťou u detí a adolescentov v školskom prostredí. Poukazujeme na jej prejavy, rizikové faktory a dopady na školskú dochádzku, výkon aj sociálne vzťahy žiakov. Úzkosť je multifaktoriálny jav ovplyvnený biologickými predispozíciami, rodinným prostredím, školskými nárokmi aj rovesníckymi vzťahmi. Upozorňujeme na význam včasnej identifikácie úzkosti a na úlohu školy pri vytváraní bezpečného a podporného prostredia, aj možnosti prevencie a intervencie, ktoré zahŕňajú rozvoj sociálno-emocionálnych zručností, podporu učiteľov a spoluprácu školy s rodičmi a odborníkmi.

Ranné kruhy a hodiny duševnej pohody sledujú spoločné ciele a pravidelné zapojenie oboch metód pomáha rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti u žiakov, posilňuje zdravé vzťahy a vytvára pozitívne a bezpečné prostredie v triede. Tieto prístupy zároveň slúžia ako prevencia pred rizikovým správaním a zlepšujú emočnú reguláciu detí.

PRE PEDAGOGICKÚ PRAX V článku sa venujeme ranným kruhom ako účinnému nástroju na zlepšenie duševného zdravia žiakov a vzťahov v rámci triedy tým, že poskytujú bezpečné prostredie na zdieľanie pocitov a myšlienok bez stresu a strachu. Implementácia ranných kruhov na školách sa odporúča ako súčasť systematických zmien podporujúcich duševnú pohodu detí, najmä vzhľadom na rastúci význam tejto témy od obdobia pandémie COVID-19.

TECHNIKY A POSTUPY PRO JEJICH ROZVOJ  V předchozích dílech jsme se společně zaměřili na budování bezpečného a respektujícího třídního klimatu, na stanovování a držení pravidel, na rozvoj emoční inteligence a na reflexi jako běžnou součást života třídy. Teď přichází možná nejdůležitější a nejpraktičtější část celé série: jak dětem (i sobě) pomoci zvládat stres, napětí a přetížení přímo v průběhu školního dne – a ideálně i mimo něj.

Vzdelávacie metodiky podporujú integráciu umelej inteligencie vo vzdelávaní zameranom na duševné zdravie starších žiakov vo veku 11 až 15 rokov.

Do konca decembra majú vysokoškoláci možnosť zapojiť sa do celoslovenského zberu dát v rámci národného projektu Dáta o duševnom zdraví, ktorý realizuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.