V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ
Cieľom článku je preskúmať význam reflexie sociálno-pedagogickej praxe a prvkov self-supervízie pri zvládaní náročných pedagogických a sociálnych situácií v školskom prostredí.
Sociálno-pedagogická profesia patrí medzi profesie s vysokou mierou psychosociálnej záťaže. Môže viesť k zvýšenému pracovného stresu a syndrómu vyhorenia. V školskom prostredí učitelia plnia aj významnú sociálno-pedagogickú úlohu – podieľajú sa na riešení sociálnych problémov žiakov a na vytváraní pozitívnej sociálnej klímy triedy. Jedným z nástrojov podpory profesijnej odolnosti učiteľov môže byť reflexívna prax a self-supervízia.
Preskúmame význam reflexie sociálno-pedagogickej praxe a prvkov self-supervízie pri zvládaní náročných pedagogických a sociálnych situácií v školskom prostredí. Výskum sa realizoval kvalitatívnym výskumným dizajnom. Dáta sme získali pološtruktúrovanými rozhovormi so 17 pedagogickými zamestnancami základných škôl a údaje sme analyzovali tematickou analýzou.
Výsledky výskumu ukazujú, že reflexívne sebapozorovanie, analýza pedagogických situácií a uvedomovanie si vlastných emocionálnych reakcií prispievajú k lepšiemu zvládaniu náročných situácií v pedagogickej praxi. Respondenti tiež poukazovali na význam reflexie pri zvládaní pracovného stresu a pri hľadaní efektívnejších pedagogických postupov. Zistenia zdôrazňujú význam podpory reflexívnej kultúry v školskom prostredí.
Systematická podpora reflexie sociálno-pedagogickej praxe zo strany vedenia školy môže prispieť k rozvoju profesijných kompetencií učiteľov, k podpore ich duševného zdravia a k vytváraniu pozitívnej sociálnej klímy školy.
Sociálno-pedagogickú funkcia učiteľa spočíva v tom, že sa podieľa sa na riešení konfliktov medzi žiakmi, podporuje pozitívnu sociálnu klímu triedy a participuje na prevencii sociálno-patologických javov. Pedagogická práca zahŕňa aj sociálne a výchovné aspekty práce s deťmi a mladými (Průcha, Walterová & Mareš, 2013).
Syndróm vyhorenia predstavuje v pedagogickej profesii významné riziko. Maslach a Leiter (2016) uvádzajú, že sa prejavuje emocionálnym vyčerpaním, depersonalizáciou a zníženým pocitom osobnej úspešnosti. Podľa údajov OECD (2023) uvádza viac ako tretina učiteľov v krajinách OECD vysokú mieru pracovného stresu, na Slovensku je približne každý ôsmy učiteľ ohrozený týmto syndrómom.
V reakcii na tieto zistenia sa čoraz väčšia pozornosť venuje nástrojom podpory duševného zdravia pedagogických zamestnancov. Jedným z nich je reflexívna prax a self-supervision.
Teoretické východiská<