PhDr. Katarína Vanková, PhD.

V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ Cieľom článku je preskúmať význam reflexie sociálno-pedagogickej praxe a prvkov self-supervízie pri zvládaní náročných pedagogických a sociálnych situácií v školskom prostredí.

PODPORNÉ OPATRENIA  Príspevok sa zaoberá významom krízovej intervencie ako neoddeliteľnej súčasti systému podporných opatrení v školskom prostredí. Prináša prehľad súčasných prístupov, metód a legislatívnych rámcov, ktoré podporujú implementáciu krízovej intervencie s cieľom zabezpečiť psychickú pohodu a ochranu detí a mladistvých v školách. Výsledky výskumu naznačujú potrebu zvyšovania pripravenosti školského personálu a posilnenia multidisciplinárneho prístupu.

V štúdii sme sa zamerali na riziká spojené s neplánovaným tehotenstvom u dospievajúcich dievčat. Pomocou štruktúrovaných rozhovorov sme skúmali ich subjektívne vnímanie, ekonomické, vzdelanostné, sociálne, zdravotné a emocionálne dôsledky. Výsledky ukazujú spoločné znaky s inými štúdiami, čo podrobnejšie diskutujeme v článku.

PRIEKOPNÍCI ZÁŽITKOVÉHO UČENIA Zážitková pedagogika vychádza z predpokladu, že najefektívnejším spôsobom učenia sa je prostredníctvom skúseností a zážitkov, ktoré majú pre žiakov osobný význam a sú pre nich relevantné. Zážitková pedagogika sa zakladá na princípe aktívneho zapojenia žiakov do vlastného učenia a vytvárania vlastných významov a súvislostí. V príspevku sa venujeme zážitkovej pedagogike v historickom kontexte.

Príroda je podnetom pre získavanie zručností i skúseností. Žiaci prichádzajú do kontaktu s novými vôňami, hmatom skúmajú prírodné povrchy, prispôsobia sa svetu, v ktorom treba obozretnosť, všímavosť, opatrnosť, ohľaduplnosť a rozvahu. Zážitkové učenie je jednou z najúčinnejších foriem vzdelávania v edukačnom procese. Ako konkrétny spôsob edukácie sa snaží prostredníctvom zážitku a skúsenosti pomôcť žiakovi získať vedomosti, zručnosti a návyky v takej miere, aby si ich osvojil na celý život. Zážitkové učenie sa nesústreďuje len na vyvolanie zážitku, ale predovšetkým na jeho spracovanie.

Príspevok je dokončením článku uverejneného v Didaktike č. 1/2022. Cieľom prieskumu je zistiť, ako využívajú informačné a telekomunikačné technológie žiaci 2. stupňa vybraných základných škôl vo veku 11 až 15 rokov (žiaci II. stupňa ZŠ). V čiastkových cieľoch sme sa zamerali na zistenie, aké informačno-komunikačné technológie, aktivity využívajú najčastejšie a koľko času trávia žiaci používaním technológií. Z výskumných cieľov vyplynulo 9 otázok, ktoré tvorili I. časť dotazníka. II. časť dotazníka bola zameraná na zistenie existencie ohrozenia problematického používania internetu pomocou použitia dotazníka PUIQ-6 (vlastný preklad). Pre prehľadnejšiu orientáciu sme odpovede vyjadrili pomocou grafického znázornenia.

Súčasná doba disponuje mnohými technológiami s možnosťou online pripojenia. V príspevku uvádzame najvýraznejšie negatívne javy spojené s využívaním moderných technológií: škodlivosť používania internetu; internetovú závislosť, šikanovanie prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, stránky s toxickým obsahom, hanlivé prejavy a netoleranciu; nepravdivé podvodné správy a konšpirácie; radikalizácia; komunikácia s neznámymi ľuďmi cez internet a explicitné obsahy. Medzi ďalšie riziká zaraďujeme: šírenie detskej pornografie, sexting, kybergrooming. Našim výskumom a výsledkami z výskumu poukážeme na to, ako využívajú informačné a telekomunikačné technológie žiaci II. stupňa vybraných základných škôl. Uvádzame aj odporúčania pre prax, ktoré vyplynuli práve z empirických zistení.

Príspevok informuje o možnostiach pôsobenia pedagóga v pomáhajúcej profesii, ktorá súvisí s penitenciárnou starostlivosťou. Článok popisuje pedagogickú prácu vo výkone trestu odňatia slobody. Proces s odsúdenými pozostáva zo súboru zámerných, cieľavedomých a zákonmi vymedzených činností vo vzťahu k odsúdeným. Tieto činnosti sa komplexne zameriavajú na účelné naplnenie spoločenského cieľa výkonu trestu odňatia slobody, ktorý zabezpečuje ochranu spoločnosti, zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvára podmienky na pre/výchovu. Zaobchádzanie s odsúdenými spočíva v súhrne aktivít, ktorých účelom je zabezpečiť výkon práv a povinností, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, rozvíjať pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. 

Zážitok je každý duševný jav, ktorý jedinec prežíva; je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný; je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo. Zážitok je výsledok prežívania. V súčasnej dobe sa zážitkové učenie využíva hlavne na posilnenie rozvoja osobnosti, sebapoznanie, ovplyvnenie postojov ľudí, lepšiu kooperáciu tímu, poznanie tímových rolí, odhalenie silných a slabých miest tímovej práce, vedenie ľudí, rozvoj kreativity a posilnenie spontánnosti. Zážitkové vyučovanie sa snaží prostredníctvom zážitku a skúsenosti pomôcť žiakovi získať vedomosti, schopnosti a zručnosti tak, aby si ich osvojil na celý život. Zážitkové vyučovanie sa nesústreďuje len na vyvolanie zážitku, ale predovšetkým na jeho spracovanie.

Znalostiam riešenia nedorozumení cestou školskej mediácie sa treba učiť, rozširovať si poznanie v sociálnych a komunikačných zručnostiach. Je dôležité dopĺňať si tréningové príležitosti pre profesionálny rast a učenie, ktoré zatiaľ existujú len v malej miere. Profesionálny model zvládania vypätých a konfliktných situácii v našich školách vo veľkej miere absentuje. Absolvovanie poznania nových metód a prístupov pri zvládaní sporových situácií môže byť veľkou výhodou pre pedagogických a odborných zamestnancov, pretože čas ktorý trávia spolu s deťmi, je oveľa dlhší v porovnaní s časom, ktoré deti trávia so svojimi rodičmi a súrodencami.  

Nedorozumenia, konflikty, problémy sú prirodzenou súčasťou nášho života všade tam, kde sa nachádzame, kde žijeme, ale aj v prostredí, ktoré je primárne určené pre výchovu a vzdelávanie detí a žiakov.