Príroda je podnetom pre získavanie zručností i skúseností. Žiaci prichádzajú do kontaktu s novými vôňami, hmatom skúmajú prírodné povrchy, prispôsobia sa svetu, v ktorom treba obozretnosť, všímavosť, opatrnosť, ohľaduplnosť a rozvahu. Zážitkové učenie je jednou z najúčinnejších foriem vzdelávania v edukačnom procese. Ako konkrétny spôsob edukácie sa snaží prostredníctvom zážitku a skúsenosti pomôcť žiakovi získať vedomosti, zručnosti a návyky v takej miere, aby si ich osvojil na celý život. Zážitkové učenie sa nesústreďuje len na vyvolanie zážitku, ale predovšetkým na jeho spracovanie.
Základom pre zapojenie žiaka do aktívnej a zmysluplnej práce je využívanie pestrých vyučovacích metód, ktoré sú jedným z najdôležitejších prvkov motivácie. V škole v prírode žiaci vytvárajú úzke spoločenstvo, sú odkázaní jeden na druhého, pomáhajú si, pri zábavných aktivitách sa z nich stávajú spolupracovníci, ktorí majú spoločný cieľ – niečo dokázať, vytvoriť. V spolupráci sa rozvíjajú ich sociálne zručnosti, komunikácia a prehlbujú sa kamarátstva. Škola v prírode je príležitosťou pre žiakov zažiť niečo nové a podnecujúce. Je zmenou v školskom stereotype, umožňuje načerpať energiu. Škola v prírode je ideálnym miestom na vytváranie vzťahu dieťaťa k prírode. Je dokázané, že vplyv prírody na duševné i fyzické zdravie človeka je veľký. Ak naučíme dieťa milovať prírodu, navštevovať a chrániť ju, vytvárame tým predpoklad pre jeho zdravšiu budúcnosť.
Zážitkové učenie
Výchova uskutočnená skúsenosťou, zážitkom, dobrodružstvom je výchova realizovaná prostredníctvom programov spojených aj s fyzickou činnosťou a určitou mierou rizika. Cieľom je zvýšiť pripravenosť a odolnosť dieťaťa na prekonanie rôznych každodenných situácií. Umožňuje rozvoj sebaprijatia, sociálnych vzťahov a vzťahov k životnému prostrediu. Zahŕňa obyčajne aj reflexiu, reflexiu sociálnej interakcie a pozorovania prostredia (Hartl, Hartlová, 2004). Hanuš a Chytilová (2009) chápu zážitkové učenie ako „výchovu skúsenosťami“ alebo „výchovu prežívaním“. Čapek popisuje zážitkovú pedagogiku ako nezameniteľnú s voľnočasovou alebo inou, primárne needukatívnou technikou (Čapek, 2015). Pri zážitkovom učení kľúčovú rolu plní súbor psychologicky, pedagogicky a didakticky premyslených prostriedkov, ktoré sú viazané na nové informačné a komunikačné technológie alebo iné média. Pojem edukament môžeme nájsť v spojeniach ako zábavné vzdelávanie, vzdelávanie prostredníctvom zábavy, škola hrou a pod. (Průcha, ed., 2009).
Zážitkové učenie sa snaží prostredníctvom zážitku a skúsenosti pomôcť žiakovi získať vedomosti, schopnosti a zručnosti tak, aby si ich osvojil na celý život. Nesústreďuje sa len na vyvolanie zá